Zastrelí ma niekto? Lebo zastreliť samú seba vzduchovkou je ťažké :D

Ehm, to čo bolo?
To, že sedím s najlepšou kamarátkou, s ktorou sedím už tretí rok, mi nevadí. Hoci sa kamarátka trošku zmenila a mám pocit, že náš "vzťah" nejak... hmmm... ja viem? Nie je to to, čo to bývalo. Aj tak sa možno ešte budeme presádzať. Je mi to jedno, kým si budem môcť písať po obruse.
Reči ľudí, ktorí sú najmúdrejší na svete, som prežila (hej, aj ja sa tvárim ako najmúdrejšia, ale aspo sa na to pozerám normálne a tak, chápete - nejak nezapadám medzi terajších teenegerov).
Nakoniec som prežila aj to, že slovenčinárka ma chcela posadiť ku spolužiakovi, ktorého z duše nenávidím. To by ste nepochopili, čo k nemu cítim. Zmes nenávisti, odporu a kto vie eštš čoho, ale isto to nie je nič dobré. Nakoniec sedím za ním na slovenčine s tým, že mu mám občas pomôcť (údel jednotkárov).

Ale viete čo je divné? Že mne sa všetci v škole nejak zhnusili. Aj spolužiaci. Nechápem, ale tak proste, keď sa pozreim na ich správanie, tak možno aj pochopím.
Je to divné.
Neviem prečo to tu rozoberám. Asi chcem. Neviem.
Jediné, čo viem, je že sa tam nechcem vrátiť.
Toto bude dlhých desať mesiacov (s dvomi matematikami v stredu - už zajtra normálne začíname a dvomi slovenčinami vo štvrtok - už dnes sme začali opakovať - a k tomu len dve telesné práve vtedy, keď som chcela začať cvičiť - a až dve geografie a dejepisy).
Keď sa nebudem dlhšie hlásiť, tak som sa zrejme psychicky zrútila.
Idem sa pustiť do designu. Pevne verím, že váš deň bol lepší.

Nový design! Nič moc, až tak sa mi nepáči, ale nemám vôbec chuť. Nie je zlý. Keď sa vám nepáči, nemusíte tu chodiť dokým ho znovu nezmením. Ja si môžem písať aj pre seba :D
Ooo smajlik tam je! To preto, aby to nevyzeralo tak, jakú mám náladu.