Pu pu pi dum, pau! :D

No čo, Šunkič mi to pripomenula :D
Dnes bol vcelku krásny deň. Síce som so spolužiačkou nechápavo pozerala na nemčinárku, čo hovorí (stále sme nejak vo svete angličtiny :D), ale to bolo len plus, bola sranda aspoň (aj keď učiteľkin hlas mi fakt píli uši, najmä keď sedím vpredu) :D
Na výchove umením sme kreslili vodovkami, a na to, že to nemám rada a priznávam, nejde mi to, vyšlo to celkom fajn. Na matike som dostala z delilky malú jednotku! :D Ha, už len jedna a mám zmazanú tú päťku. Alebo ešte dve päťky, a mám jednu veľkú :D Riaditeľ nebol, takže písomka na chémii našťastie nebola tiež. Celý deň som sa smiala so spolusediacim, jak slniečko som bola pri ňom :D A nevadilo mi, že po triede lieta lepidlo (tekuté, otvorené) :D
A na dejepise som dostala normálnu jednotku, ja som vedela, prečo sa včera učím a čítam si o druhej svetovej vojne... Možno budem mať tento rok dejepis aj rada! :D Vojna sa spomínala aj v knihách od Davida Gibbinsa, čiže to mám tiež také... Proste, je to ľahšie, jak boli veci doteraz :D
Cestu domov som strávila počúvaním Sum41 (dôvod, prečo si teraz pospevujem Over My Head :D).
Včera som dostala notebook! Mám síce päť rokov a funguje síce len zapojený v elektrike (a tiež jeho vnútro si už čo-to prežilo), ale konečne budem môcť na posteli písať. Kábel od internetu tam nedotiahnem, takže stačí písať, a keďže mm nejakú písaciu náladu, možno bude FF. ale nič nesľubujem, poznám sa, aj vy ma poznáte za tie tri mesiace... Tri mesiace? Len? Zdá sa mi, akoby som blogovala oveľa dlhšie...