Každý sa sťažuje na počasie, prečo by som sa nesťažovala aj ja.

Vážne. Zbožňujem, keď sedím doma v teple a vonku prší a fúka vietor. Zbožňujem, keď sa zobudím uprostred noci a zistím, že vonku leje a vietor búcha do plechu na streche. Ten pocit, že som v teple je príjemný a tie zvuky mám rada. Vyjsť však do toho ráno, nie je žiadna sranda. Cesta domov bola ešte lepšia. Nielenže mi premokli topánky, ktoré boli kúpené práve preto, aby nepremokli, ale ešte som mala aj malé problémy s dáždnikom, ktorý je tak kus zlomený už aspoň pol roka. Rifle som mala kompletne mokré a vlasy kompletne zamotané. Nemohla som ich rozčesať. Mám rada vietor vo vlasoch, ale iba vtedy, keď fúka tým smerom ktorým chcem. Dnes to fúkalo do každej strany. Menilo sa to v každej sekunde. A ja som si vlasy samozrejme nezopla. Niežeby som nemala gumičku, tá bola v taške.
Tak som prišla domov a zohriala sa vynikajúcou hrachovou polievkou. Hrach nejem, ale táto hustá žltohnedá polievka sa stáva mojou obľúbenou. Ďakujem tety kuchárky, že ste uvarili hrachovú polievku a ja som sa do nej mohla zamilovať. Ale kelový prívarok s fašírkou je veľa aj na mňa, preto som sa dnes vyhlásila z obed. Aha, a vďaka za jablko!
Musím sa ísť učiť. Zajtra nie je až taký hrozný deň. Dve sloviny, matika, telesná. Fyziku a geografiu nejak prežijem (môj vzťah ku geografii je v poslednej dobe fakt hrozný, hoci som už dvakrát skončila na krajskom kole v prvej desiatke... myslím, že raz piata).
A keď sme pri olympiádach... Tento rok sa pripravujem na dve recitačné súťaže, štyri olympiády (aj keď na jednu sa nemusím dostať), nejaké výtvarné súťaže... Ako poznám triednu, určite nás ešte niekde zapojí.
No nič, fakt idem. Som zamilovaná do toho designu. Pohladkám sa ako na matike, keď správne vyriešim ťažký príklad. A pochválim aj kalkulačku.