Čo sa mi nakopilo.

Aj na zajtra vám prednastavím článok z môjho zázračného wordovského súboru.

Neviem jak vy, ale ja už šporím na vianočné darčeky :D Doteraz mi šporenie veľmi nešlo. Niežeby som nakupovala, ale proste som dostala nejaké peniaze na nejaký sviatok a potom vždy, keď som potrebovala (ako tak, keď sa mi v peňaženke minuli dve eurá, tak som si proste vypýtala :D). Viete ako som teraz našporila peknú sumičku? Stačí sa s rodičmi dohodnúť na týždennom vreckovom. Ja dostávam dve „ojry“ týždenne a keďže veľa nenakupujem (keď je teplo tak si kúpim cestou zo školy nanuk alebo čo, nejakú sladkosť proste) a oblečenie sa nakupuje zatiaľ s rodičovských (:D), pekne to ide :D Skúste, ak máte problémy so šporením :D

Dnes, na geografii bola sranda. Rozprávali sme sa s triednou o školách, prípadne budúcom povolaní. Učiteľka potom vyhlásila, že jej ešte budú chodiť pohľadnice zo sveta (keď budeme veľkí a budeme pracovať :D). Do toho som povedala, že ja jej pošlem z Kanady. Nasledoval asi minútový rehot mňa s Lenkou :D Pozná moju „malú kanadskú úchylku“ :D

Na stanici som sa tiež veľa smiala. Z hlúposti detí. Poznáte môj trošku viac sebavedomý názor na všetko, čo je odo mňa mladšie a polovicu staršieho, nie? :D No proste, nemá to rozum. Brat so sestrou (o tri a dva roky mladší odo mňa) sa tam dobre nepobili do krvi (biť, sa bili). Ich starší brat, môj spolužiak, ktorý je ale o rok starší odo mňa (reparát z matiky je zrejme ťažký) sa na tom dosť dobre zabával. Potom tí dvaja spustili slovnú vojnu, ktorej úroveň bola nižšia ako úroveň hygieny v zákopoch počas pozičnej zákopovej vojny niekde medzi rokmi 1914 až 1918 (nie, nemali sme dnes dejepis, ale je pekné, že si to pamätám :D). Ja som bola zväčša ticho, hoci som si neodpustila pár poznámok na ich hlúposť. No čo! Prekričali mi dokonca aj Still Waiting a We’re All To Blame od Sum41 v ušiach, kde to šlo dosť nahlas! Potom sa tam ďalší trochu pobili. Mám najradšej deti, ktoré rozuma nemajú, ale robia sa najmúdrejšími.