Nočné rozjímanie.

Vážne šaliem. Ale podivne sa mi to páči.

Neviem ako prežijem tento školský rok. Ako prežijem ľudí v škole. Na čo som prišla počas týchto dní? Že najlepší kamarát z triedy je ten, ktorý je v každom probléme. Ale je to kamarát. Občas mu leziem na nervy, keďže má trošku problémy s učením (skôr s potláčaním lenivosti), tak ma učiteľky občas posadia k nemu, aby som mu pomáhala. Ku koncu roka sme spolu na hodinách nerobili nič, len sa smiali. Učiteľky ho nemajú rady, lebo im robí viac-menej napriek, z čoho majú všetci ostatní srandu. Ale keď ste s ním napr. na tábore, tak je z neho akoby iný človek. Aj počas niektorých hodín. Zlatý chlapec (alias ochutnávač).

Každý máme pár tvárí. Každý sa v rozdielnej spoločnosti správame rozdielne.

Zistila som, že sa musím snažiť, aby som bola k niektorým milá. Niekto to má v génoch, hejže. A niekto sa to musí učiť. Čiže keď sa budem o mesiac sťažovať, že ma nikto nemá rád, tak viete prečo. Pretože sa nerada príliš kontrolujem. Z čoho vznikne nesympatické dievča, ktoré je mimo. A škaredé. Ale už má vytrhané obočie. Hej, dnes som mala prvýkrát mejkap. V určitom veku vám začne vadiť jedna väčšia nedokonalosť na tvári, ktorá je doživotná. A teraz nemyslím veľký nos. Už ignorujem otázky, odkiaľ to mám.

Rozmýšľate, odkiaľ som prišla na takéto múdra?

Je 22:40. Viete, že večer som divná.

A viete ešte čo? Poézia upokojuje. Keď ste normálni, tak vás môže priviesť do stavu rozjímania. Keď ste nahnevaní, tak vás môže upokojiť. Keď ste nenormálni a nahnevaní, tak vás môže priviesť do stavu menšieho rozmýšľania o sebe (prečo tomu nepoviem rovno niečo ako depka?) a následnému písaniu múdrych vecí. Myslíte si o nich, že ste vystihli pravdu. Prídu všetci ostatní a povedia vám, že je to naopak a že neviete, čo je život.

Chcem sa zmeniť.

Dorima, nie rozplakať, zmeniť.

Večer som nejak citlivá.

Chcem sa zmeniť, byť k ľuďom milšia, nezaťažovať vás mojimi výlevmi, predýchavať a nie otvárať ústa...

A usmievať sa. To je základ. Úsmevom môžeme urobiť ľuďom deň krajší (funguje to – pri pozeraní na úsmev jedného určitého speváka sa okamžite vyčarí úsmev aj na mojej tvári). Sme krajší, keď sa usmievame.

Takže dnes, ľudia, pekne sa usmievajte. Nenechajte sa nahnevať somarinami. Všetko riešte s chladnou hlavou. Úsmev je zadarmo, rozdávajme ho, kým máte zuby.

Nebuďte ako ja. Verím, že nie ste. 

Človek sa sám čuduje, čo jeho myseľ dokáže splodiť. Všetky moje články berte s nadhľadom. A nepodkopávajte moje teórie. 

Máte môj blog v záložkách?

Máte dosť mojich článkov?

Jednoducho ho odstráňte.

Je to odháňanie vlastných čitateľov?

Mne je v poslednej dobe všetko jedno.

Kiež by som to mohla povedať. Ale trápi ma menej vecí.

Seriously? Zase tie slzy?

Neskorší nočný doplnok:

Rozmýšľala som, že si zoberiem zošit, ceruzku a pred spaním na posteli si zapíšem všetko čo mi práve behá hlavou.

Prišla som na to, že sa bojím.

Čo keď to nie je normálne?

Aj keď mi to vyvracia to, že cez deň som normálna. Prečo večer píšem úplne výlevné somariny a hneď na to som v pohode s nepredstieraným úsmevom a tvári?

Prečo sa vlastne bojím, keď som normálna?

Moji rovesníci si teraz užívajú zábavu a ja tu rozmýšľam nad sebou. a nie, nepotrebujem odreagovanie, vážne.

Žeby som sa potrebovala vyplakať?

A k tej zábave: „Kamarátku“, ktorá ma prosila, aby som šla na zábavu (niečo ako diskotéka) som odbila tým, že nestojí mi to za to, aby som sa prezliekla z pyžama. Ale výraz všetkých rovesníkov, keby som sa tam objavila, by za to stál.

Úprava 8:56:
Fakt ste si mysleli, že ja by som sa len tak pustila nápadu zapísať si to? Pred polnocou som odniekiaľ (presne viem odkiaľ) vyhrabala zošit a tupú ceruzku a písala si všetko, čo ma napadlo v sprche (ja za to fakt nemôžem, že najlepšie veci ma napadnú v sprche). Hmmm, problém. Prečo je to napísané v angličtine? :D Podivne sa mi to páči.

Pozerám na tento článok a rozmýšľam, či ho nezmažem. Aj s ostatnými. Cítim sa skvelo a nechápem, čo to do mňa včera vošlo (článok bol prednastavený, samozrejme).