pondelok 17. septembra 2012

Viete čo? Ono to nebol zlý deň.

"Opravovali" ste už mobil o desiatej večer? Ja to tak bežne robím. Milé od neho.
Po asi šesťhodinovom spánku som sa pri prvom budíku o pol šiestej strhla a rozmýšľala, čo to hrá. Zrušila som to a po ďalších troch minútach mi došlo, že to bol môj budík a pesnička "Some say" (trochu drsné na ráno, ale funguje). Spala som ďalších pár minút až do druhého budíka (5:42), kde som už vedela, o čo ide :D Nejaký čas som sa nútila vstať presviedčaním, že mimo mojich diek nie je taká zima. Bola. Aj tma bola dosť. Konečne som pri raňajkách čítala. Ako ja to zbožňujem.
Po zistení, že prvá je nemčina, mi bolo dosť "bľuvno", ale nakoniec som ešte aj jednotku dostala :D No a čo, že učiteľka mi musela opraviť "or" na "oder"? :D Nech je rada, že som nepísala celé vety v angličtine.
A k tomu som bola oblečená do mojich obľúbených vecí. Tramky a čierne nohavice, ktoré ste tu už videli, čierne tričko, nová bunda, ktorej fotku vám tu asi nikdy nedám (:D) a koženka. Moja milovaná koženka, do ktorej som zamilovaná skoro rovnako ako do Pierra a Micheala. Vážne. Keď ja ju tak zbožňujem! Úplne fičím na tej "koženkovej" vôni a tom, ako dobre mi sadne. Aspoň myslím, ale jednoznačne to je najpohodlnejšia zo všetkých vetroviek a kabátov, ktoré mám. A tak krásne vonia!
Samozrejme, že teraz už bolo teplo.  Podarilo sa mi ju napchať do vaku. Ja som vedela, prečo si ho kupujem taký obrovský.
Dnes sa mi strašne páčil dejepis. Prvýkrát som skúšala robiť si poznámky popri tom, ako učiteľka rozpráva. Pochybujem, že mi to pomôže pi učení, ale proste všetky tie zaujímavosti si musím niekde písať. keď si niečo zapamätám, je to dobrý ťah pri odpovedi.
Ani chémia dnes nebola zlá.
Ranný záväzok, a síce, že nebudem nadávať ľuďom, mi zase nevyšiel. Ale fakt, len pravdu som povedala. Oni sú fakt hlúpi. A keď hovorím fakt, tak neklamem. Mám podozrenie, že nemajú rozum. Alebo jeho väčšiu časť.
A nie, od jednej som určite nepočula desať krát "Thanks for nothing". Len asi deväť. A nie, nechodím po dome a nevykrikujem "Here we go!" (Thanks, Šunkič :D).
A navyše, zajtra je v škole športový deň a ideme až na deviatu.
Fuj, mne z tých slaných orieškov určite bude zle. Keď ja nemôžem prestať!

5 komentárov:

  1. Pravý opak :D ale no slané oriešky? ja skôr chipsy ale tiež podobne :D až na deviatu?! Športový deň?! to aj existuje? :D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Chápu, taky miluju svoji koženku. Tak moc, že jsem si kvůli ní koupila i kabelku, abych ji nesedřela baťohem (nemám ráda kabelky, přijdou mi moc dámičkovský) :D
    Z čeho je "Here we go"? To je v hodně písničkách? :D
    A Thanks for nothing jsem si musela pustit, abych zjistila, která to je. Má pěknej text, ale nestrhla mě. Mě většina písniček od Sum41 nestrhne, ale v tom je právě jejich kouzlou - neoposlouchaj se mi a můžu je poslouchat za každý situace :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ryan Star :D
      Ja proste keď sa na jednu pesničku upnem, tak ju pár dní v kuse počúvam. Keď je fakt dobrá, tak ju v pohode môžem počúvať aj naďalej, keď menej, tak po istom čase :D
      Ok, priznávam, z ich pesničiek veľa textu nepochytím, mám zlý sluch a oni navyše spievajú väčšinou rýchlo a hlasno :D Ale tá hudba! :D

      Odstrániť
    2. áá ten mě napadl :D
      Jo to já bych jim taky nerozuměla, já se koukám na slova :D Jako u některých zpěváku to jde, ale zrovna Sum41... tam s tím maj problémy i rodilí mluvčí, co jsem tak koukala :D

      Odstrániť
  3. Nie neopravovala :D ani u nás to nebolo také zlé :)

    OdpovedaťOdstrániť