Čo vám MUSÍM povedať! :D

Len ďalší zápiskový článok :D Zmena na karte „Odporúčané“, medzi blogmi.

Wrrr.

Je príjemné zistiť, že z fyziky neviete nič ,nie je predpoklad, ale pravda. Ako vidno, nabifľovala som sa to na písomku a vypustila z hlavy. Pri testoch z pohybu som mala aspoň potuchy, o čo ide. Ale optika? Prosím vás! Doteraz neviem načo je dobré vedieť, ktorým smerom sa odráža lúč, prípadne o koľko sa odkrivuje. Chápem, taký tlak alebo sila sa možno v živote zíjde. Ale optika? Vážne? Fyziku som nikdy nechápala. Vždy som sa ju musela UČIŤ. Tých pár testov dnes som robila na základe logického uvažovania. Teda, niežeby bolo nejaké svetoborné, najmä keď si stále idem vypľuť priedušnicu, ale aspoň dačo. A tiež je príjemné, keď spolužiaci vás tak trošku ignorujú. Hej, ľudia, ja viem aké to je, ja tiež nenávidím dávať niekomu domáce, ale dávam. Berte ohľad, prosím. Dúfam, že sa dozajtra niekto nájde, keďže nemám ani potuchy, čo sa robilo v škole najmä štvrtok a piatok. Niežeby som stredu mala úplnú. Ale aspoň dačo. Musím spolužiačke prejaviť úctu, že si dala námahu mi dať domáce za pondelok, utorok a stredu. Mám ju o kus radšej. Budem milšia. Aspoň k nej, keď polovičku svojich spolužiakov nemôžem vystáť.

A ten internet mi tiež nejak nepomáha. By mi mohol aspoň raz do dňa dovoliť pustiť si Sum41 bez prerušenia. Alebo aspoň otvoriť stránku.

Požadujem veľa, zabite ma. 

Nejak neviem, o čom tá pesnička je, pretože som lenivá dôkladnejšie sa pozrieť na slová, ale už pár dní sa odo mňa ozýva, keď samozrejme internet v spolupráci s mojím počítačom si zmyslia, že fungujú normálne. Ale pri Sum-e (nemám potuchy ako to vyskloňovať a najlepšie by bolo nijak, ale viete) mi ide skôr o zvuk ako o slová. Im je aj tak ťažké porozumieť. Niekedy ani po prečítaní slov neviem, kde čo spievajú. Ale hudba je fajn, to je hlavné. Nechápem, ako sa mi pesničky ako "Thanks for nothing" alebo "Still waiting" mohli zdať až príliš ukričané a nepáčiť sa mi. Teraz patria medzi tie obľúbené. Ale Linkin Park je stále na mňa kus moc. O pár mesiacov možno budem počúvať aj tých. Ale inak ostávam stále verná veď-viete-komu (nie, nečítala som HP teraz, aj keď sa chystám ešte raz si prečítať prvú časť, anglicky - za to už končím s denníkmi princeznej, prečítať za dva dni približne 500 strán a pritom neustále otravovať aj počítač, je celkom fajn).

Máte smolu, že ma tieto články nejak bavia.

Prosím, vydržte to so mnou, keď budem dobiehať to, čo som zameškala v škole, nebudem mať toľko času. Ty brďo, ja som prosila. V skutočnosti chcem povedať, že keď vám to vadí, odíďte. Môžte sa vrátiť v stredu. Alebo vo štvrtok, to bude asi bezpečnejšie.

Simple Plan again! :D

Neskutočne vedia zlepšiť náladu! :D Čo všetko som si dnes zapísala?

Máte vy smolu,...

...že keď som chorá, tak ma napadajú také skvelé veci, až si ich musím zapisovať. Je mi úplne najviac choro, nepohnevala by som sa, keby sa to zajtra začalo zlepšovať. Alebo keby sa mi aspoň nos zahojil. Dobrá nálada nabraná pozeraním SP videí je preč a teraz sa mi chce skôr plakať ako smiať. Pevne verím, že vy sa máte lepšie. A mám rada Lulu, za jej lásku k SP. Len tak mimochodom. Leziem vám už na nervy s mojimi článkami o chorobe? Vráťte sa v stredu, prosím.
No, čo bolo dnes také dôležité, až som si to musela zapísať, aby ste o to náhodou neprišli?

Milý mozog,

keď si v tme ľahnem na vankúš a prikryjem sa perinou, chcem spať, nie rozmýšľať/predstavovať si/mimovoľne šúchať nohami/dostávať informácie o teplote v izbe/dostávať informácie o bolesti/civieť na stenu vzdialenú dvadsať centimetrov/budiť o tretej celý dom/robiť čokoľvek iné. Vážne, vtedy chcem spať. Bola by som rada, keby si to rešpektoval, drahý mozog. Inak musím spať cez deň a prepáč, ja deň radšej využívam aktívnejšie. Bola by som rada, keby som nabudúce spala celú noc, nie driemala pár hodín.
Ďakujem.
S pozdravom
Tvoja Mariam.

Z Wordu.

Zápisky.

Fuj, ale som sa narobila.

A vôbec som sa ešte neučila, hoci som si to na dnes sľúbila.
No, proste, menovky som zase opravovala. Dúfam, že už naposledy, lebo upraviť menovky na 155 článkoch nie je sranda. Už vôbec nie, keď svojou hlúposťou najprv všetky vymažete a potom zistíte, že keby ste ich nevymazali, tak by to bolo oveľa jednoduchšie. A tak musíte otvoriť každý jeden článok, obzrieť si ho a dať mu menovku. Ešteže som chorá, hejže? Po prečítaní mojich prvých článkov mám chuť mazať, mazať a mazať! Fakt. Ja sa tu sťažujem na veľa smajlíkov, keď v tých článkoch sú rovnako narvané.    No čo, asi som stratila prvú eufóriu z vlastnenia blogu alebo čo.

Šokovaná.

Ty brďo.

Kecy chorého človeka.

Počet zobrazení stránky: 10048
Príspevky: 154
Komentáre: 987
Sledovatelia: 1 (Lenka ♥)
Vy ma ľúbite, že? :D
Ďakujem :)

Inak, Nessa, u Verči máš komentár odo mňa, dúfam, že sa nehneváš :)
Na stránke the-vampirediaries.cz mi zmizli poviedky "Jeremy?", "Obete" a "Prvé stretnutie". Vzhľadom k tomu, ako som napísala pod článok "Web v rozkladu", mi to ani až tak nevadí. Ja mám vás tu a vám sa moje písanie zrejme páči (čo je síce miestami mierne nepochopiteľné, ale budiš) :D
Neukazuje mi ani poviedky od Karamby.
Už mi až tak nevadí, že som chorá, hoci stále prichádzam o poriadne vysvetlenie látok. Proste, lieky z lekárne dostanem až dnes, čiže teraz sa cítim ešte trochu horšie ako včera. A navyše, keby ste videli ako vonku lialo! Spala som do jedenástej za zvukov hustého dažďa dopadajúceho na strechu a bolo mi strašne fajn. Lepšie, ako by som sa mala brodiť tou vodou s mokrými ponožkami. A tak som zase zaujala miesto v kúte mojej obrovskej postele (spím na roztiahnutej, pretože stiahnutá je príliš úzka; ok, aj tak mi je tá posteľ trochu krátka a v tomto ohľade som rada, že nie som vyššia :D) s ohrievačom na kolenách. Vážne, ten notebook je original ohrievač.
Žijte blaze,
Vaša Mariam.

Chorá... Už vážne.

Vzhľadom k tomu, že večer ma bolela hlava (z toho, ako mi neprestajne pískalo v mozgu abo kde) a vzhľadom k tomu, že od štvrtej som nespala, lebo ma spolu s hlavou aj neuveriteľne bolelo hrdlo, šla som k lekárovi. Šla som tam so školskou taškou a s tým, nech mi dá dačo od hrdla, aby som mohla ďalej chodiť do školy. No, týždeň marodujem. Niežeby som už od prvého školského týždňa nepotrebovala prázdniny, ale vzhľadom ku všetkému (a najmä k tomu, že v oblasti chémie a dejepisu nedôverujem poznámkam ostatných, keďže som jediná tresnutá, ktorá si píše pomaly všetko, čo vyučujúci povie na týchto dvoch predmetoch), to nie je až tak.
Ale som šťastná, že kábel od internetu spolu s elektrikou som dotiahla až na posteľ, čiže si tu pohodlne píšem. Mám v pláne čítať - Denník princeznej a Spalovača mrtvol - super kombinácia, ja viem :D Od zajtra sa budem usilovne učiť.
Sama sebe neverím, určite si to nechám na nedeľu.
A občas používam veľa "vzhľadom k tomu" a "a tak". To si nevšímajte. Keď som raz na matike vysvetľovala jeden príklad, mali zo mňa dobrú srandu vďaka tomu.
História zobrazenia stránok: 9 969.
Publikované komentáre: 982.
Ja viem, že ma zbožňujete.
13:50 EDIT!!!

História zobrazenia stránok: 9980.

Práve som odoslala Michelle poviedku do súťaže. Vďaka chorobe som si znovu prečítala jej seriál pre začínajúcich spisovateľov. A vďaka chorobe som si to po sebe prečítala nespočetne veľa ráz. A opravovala. Veľa opravovala. Už z toho nemám taký blbý pocit, aký som mala. Zákon: Keď z toho nemáš zlý pocit, je to horšie ako inokedy. No nič, ale celkom sa mi to aj páči.

Srnka

Komentár autora: To, čo som spomínala v predchádzajúcom článku. Inšpirácia „Čistinkou“, ale vety sú pomenené. Teda, keď som si po sebe tú „Čistinku“ čítala, len som pozerala. Ako „Vážne som to napísala ja?“ :D No, štýl sa mi zase asi trošku zmenil :D Alebo proste tamto bola hlúpa téma. Upozorňujem, je tu veľa zdrobnelín. 16 rozličných :D A len štyri záporne citovo zafarbené slová. No čo, bude musieť byť spokojná :D Je to napísané zle, pokiaľ ide o školu, nedávam si na tom tak záležať. Asi aj preto, lebo to píšem do zošita :D Čiže keď sa budú slová opakovať alebo vety mať divnú stavbu, nevšímajte si to. Tak to mám napísané aj v zošite.

Ehm :D

Na slovenčinu máme napísať „akýkoľvek slohový útvar s využitím umeleckého štýlu a citovo zafarbených slov“ (aspoň po desať kladne a záporne zafarbených). Vidím to tak, že po prečítaní ma budú považovať za psychopata. Dokonca som si stiahla knihu od L. Fuksa „Spalovač mrtvol“, ktorú spomínala Šunkič. Už prvé vety ma zaujali, musím si na to nájsť čas. Strašne sa mi páči, že „Nežná“. Tak ja sa idem ponoriť do čara zdrobelín...

Robím to pomocou príbehu „Čistinka“, ktorý ste tu videli. Teda, mala som podobnú inšpiráciu, tak som si povedala, načo to písať druhýkrát. Beriem si odtiaľ len tie opisy a dotváram ich všetkými zdrobnelinkami a tými zápornými slovami. Už teraz to vyzerá dosť zle :D Niektoré vety sú zabijaky :D Napr. "Jej ľavé uško nestálo rovno, ale vyzeralo zlomene ako konárik pod jej kopýtkom." :D Ak by ste to náhodou chceli vidieť, môže vám to pridať. Ale o nič neprídete :D

Dobrovoľne

Práve som si prvýkrát dobrovoľne pustila pieseň od One Direction. Dokonca aj pozrela klip. Nadľudský výkon na to, že ich nemám rada už len z princípu :D
Ich zástankyňam sa vopred neospravelňujem :D

Chorá...

...a nielen na hlavu. Ale nie je to zas nič hrozné - teda, je mi lepšie ako ráno, keď som vstala.

Nessa: Áno, hráme to na telesnej, pretože teraz niekedy má byť súťaž. Naša škola dosahuje najlepšie športové výsledky v okrese, a to sme z dediny. Ani v predmetových súťažiach nezaostávame.

Dnes len tak krátko, nič sa mi nechce.

Keď voda ľúbi

Na litike som znova upadla do čarov poézie... Tentoraz ma zaujíma čisto len ako to znie, nie jednotlivé slová, aj keď občas sú fakt pekné... Keď si to čítam potichu, tak je to strašne pekné.

Každý sa sťažuje na počasie, prečo by som sa nesťažovala aj ja.

Vážne. Zbožňujem, keď sedím doma v teple a vonku prší a fúka vietor. Zbožňujem, keď sa zobudím uprostred noci a zistím, že vonku leje a vietor búcha do plechu na streche. Ten pocit, že som v teple je príjemný a tie zvuky mám rada. Vyjsť však do toho ráno, nie je žiadna sranda. Cesta domov bola ešte lepšia. Nielenže mi premokli topánky, ktoré boli kúpené práve preto, aby nepremokli, ale ešte som mala aj malé problémy s dáždnikom, ktorý je tak kus zlomený už aspoň pol roka. Rifle som mala kompletne mokré a vlasy kompletne zamotané. Nemohla som ich rozčesať. Mám rada vietor vo vlasoch, ale iba vtedy, keď fúka tým smerom ktorým chcem. Dnes to fúkalo do každej strany. Menilo sa to v každej sekunde. A ja som si vlasy samozrejme nezopla. Niežeby som nemala gumičku, tá bola v taške.
Tak som prišla domov a zohriala sa vynikajúcou hrachovou polievkou. Hrach nejem, ale táto hustá žltohnedá polievka sa stáva mojou obľúbenou. Ďakujem tety kuchárky, že ste uvarili hrachovú polievku a ja som sa do nej mohla zamilovať. Ale kelový prívarok s fašírkou je veľa aj na mňa, preto som sa dnes vyhlásila z obed. Aha, a vďaka za jablko!
Musím sa ísť učiť. Zajtra nie je až taký hrozný deň. Dve sloviny, matika, telesná. Fyziku a geografiu nejak prežijem (môj vzťah ku geografii je v poslednej dobe fakt hrozný, hoci som už dvakrát skončila na krajskom kole v prvej desiatke... myslím, že raz piata).
A keď sme pri olympiádach... Tento rok sa pripravujem na dve recitačné súťaže, štyri olympiády (aj keď na jednu sa nemusím dostať), nejaké výtvarné súťaže... Ako poznám triednu, určite nás ešte niekde zapojí.
No nič, fakt idem. Som zamilovaná do toho designu. Pohladkám sa ako na matike, keď správne vyriešim ťažký príklad. A pochválim aj kalkulačku.

Ja sa ospravedlňujem, ale...

... som to proste musela zmeniť! :D Ten svetlý design nebol nič pre mňa. Nehodil sa tak celkom k mojich poslednodobňajším (:D) článkom a poviedkam, ktoré tu pribúdajú raz za uhorský rok . A vadil mi. Dosť. Úplne, tá biela vybíjala oči. Takto to je lepšie. Júj, sa teším, že mám zase tmavý blog :D :D Ale nie, už to v najbližšej dobe nechcem veľmi meniť. Takto sa mi to páči. A buďte radi, že tam je tá žltá! :D Keby niekomu vadila (mne? :D), som ochotná ju dať preč. A Nesse a Vločke sa vraj páči, tak ďakujem :D Zmenila som to aj preto, lebo chystám aj iné zmeny na blogu. Viete, usporiadanie a tak sa mi nepozdáva. Možno ho trošku premažem. Srandujem :D Ale trebalo by, potom by som mala menej roboty. Možno to nechám pre budúce generácie, ktoré budú chcieť čítať moje výlevy.
Keby sa mi tie zmeny podarili. O čom pochybujem, keďže blogger ma nemá rád. Fňuk.
Fúúúj, píšem jak divá, predošlý článok sa mi páči viac :D Nuž čo, zajtra to bude trošku kruté v škole.
Užívajte nový design a dúfajte, že si zase dačo nezmyslím. Nemám rada, keď blog mení designy strašne často. No a popac tu, sama to robím.
A hej, nevšímajte si ten čierny dlhý spodok :D Inak to nešlo a mne sa to páči.

Neviďte v tom sťažovanie, sú to len oznamy. Náladu mám celkom fajn.

Človek si ľahne o desiatej. Ok, desať pätnásť. Nemôže spať. Má vstať pred šiestou hodinou rannou. Kruté? Nie. Keď konečne zadrieme, z dlho očakávaného odpočinku ho vyrve mucha. Živá? Nie. Polomŕtva bzučala na dlážke. Hlasno bzučala. Kruté? Na mňa trochu. Kvôli nej som zapla lampu, obula papuče a poslala ju do mušieho pekla, kde sa bude za to, že ma zobudila variť v horúcom vzduchu. Kruté.
Celú noc sa mi snívali somariny. Vážne, v jednej chvíli okolo mňa prešiel môj Daren. Lenže bol x2 a mal asi dva metre. Na výšku. Za tými dvomi išiel zase Daren, lenže už v skoro normálnej podobe. A chcel ma zožrať. Alebo aspoň uhryznúť. A čosi v mojom sne vyhlásilo, že to boli "besy". Moje podvedomie si z HP pamätá viac, ako sa zdá. Škoda, že v HP bol bes krajší. Teda, Daren je najkrajší pes. Ale keď má dva metre, je to trošku desivé. Nadránom sa mi sníval už normálnejší sen. Boli sme na školskom výlete v Poľsku, kde sa chodí každý rok. Ok, bolo divné, že som tam mala so sebou svoj písací stôl. Ok, klamala som, keď som hovorila, že to bol už normálnejší sen. V skutočnosti som na konci zobúdzala včely, lebo škola horela a s ňou aj ich veľký úľ (ktorý podľa všetkého bol v škole). Tie včely boli kreslené. A to som Včielku Máju pozerala naposledy 10. júla tohto roku s malou sesternicou. Nikdy som tú rozprávku nemala rada.
Mali sme tri matiky dnes. V rozvrhu máme len dve, ale slovenčinárka chýbala. To bolo kruté. Normálne som sa tešila na telesnú. Tento rok sa nejak teším na každú telesnú. A to som na ňu doteraz skoro furt nadávala. Ale je fajn, trošku sa odreagovať. Hoci dvanásťminútovkou. Učiteľ ma pozná, ja poznám učiteľa. Nakoniec som zabehla šesť koliečok (myslím že 133 m, ale nie som si istá) za približne päť minút. Čo na mňa, ktorá beh kedysi nenávidela, je slušné. Mala som veľa energie, potom som si mimo to zabehla ešte dva. A badminton mi narozdiel od tenisu ide. Úplne sa pri ňom stráca moja bolestná ne-koordinácia oka a ruky. A baví ma to.
U mňa je bežné, že chodím do škole, tancujem, lúskam prstami a spievam si "Orie, leť s ním, orio, leť s ním" (alebo jaké to má slová, proste úvodná pesnička z ten rozprávky, kde bol medveď Balu a mal lietadlo - ani tú som nikdy nejak neobľubovala).
Od začiatku roka bolo len pár dní, kedy by som nečakala na vlak so slúchadlami na ušiach. Len sa snažím zachovať si zdravý rozum. A neprevracať toľko očami.
A "najlepšia" správa dňa? Viete, minulý rok, možno aj predminulý, som každý piatok (podľa vysielania) pozerala okolo pol tretej TVD. Tento rok budem mať piatky chemický krúžok - prípravu na olympiádu. Prídem domov o tretej. Teoreticky by som pred štvrtou mohla pozerať. Lenže od decembra by sme mali mať venček. Neviem, či by som prišla domov o piatej alebo o siedmej. Asi o piatej. Milé. Ešte keď by bol prvý piatok/iná, normálna omša, videla by som TVD pomaly o ôsmej. JA CHCEM späť svoje POKOJNÉ PIATKY, prežité s TVD a balíkom čipsov. A to v piatok pozerám časť len po anglicky. S českými titulkami až v sobotu ráno/piatok večer, ak stíham predtým, ako upadnem do bezvedomia v mäkkej posteli po celom týždni.
A áno, určite som vám už spomínala, ako nenávidím ruštinu. Ja vám to len pripomínam. Dúfam, že sa mi na strednej podarí ísť na prvý jazyk anglinu a druhý nemčinu. Keď nie, určite sa o tom dozviete. Keď teda, sa vôbec na strednú dostanem. Ešte vždy je šanca, že si proste zopakujem deviatku.

Úžasná

Kto vyhral putovný pohár riaditeľa školy? 9.B. Kto má fotku, jak ho preberá, pretože je predseda? Ja. Kto sa ani veľmi o to nezaslúžil, pretože bol len na jednej disciplíne z deviatich a síce na kreslení (kde sa zato dobre zasmial nad spolužiakovým hundraním)? Ja. Kto je krásny, úžasný, milý a ironický? Ja, samozrejme. Kto nenávidí ľudí? Ehm, zase ja. Kto nebude zajtra v škole? Naša slovenčinárka! :D

Ale vážne, fajn deň to bol. Dokonca som len párkrát prevrátila očami. A najlepšie a najkrajšie bolo, keď sa nás asi 7 deviatakov zvalilo na žinienku. Väčšina bola v „poloľahu“, bola tam kopa tašiek, sranda a bola to fakt malá žinienka.

Jeden mínus: Sľúbil mi aspoň desať objatí a dostala som len jedno! :D

Zajtra vstávam opäť pred šiestou. Kruté.

A mám taký malý pokus! Pre kamarátky z Česka :D Dokážete prečítať a porozumieť tomu?: „Ten lysy chlop, co išol na šife, bul bizovňe stary parobok. A mňe bulo bľuvno.“

:D :D :D Nemá to význam, ale som zvedavá, ako porozumiete nárečiu. Nehovorím celkom tak, viacej to miešam so slovenčinou :D :D

A nejaký zápisok:

Môj tweet (17.09.2012 20:07):

Oh, come on, people! Why are you so stupid? Really, everyday I think that someone hasn't brain. If you are like that, I don't like you.

Moja slabá angličtina a obmedzený počet písmen mi nedovolili vyjadriť sa lepšie. Že mám aj v tom chyby? :D Ale vážne, na tak krátku dobu to je proste veľa na mňa. Toľko ľudí, ktorí nepoužívajú rozum. A teraz sa na nič nehrám. Keby ste počuli tie poznámky dvoch chlapcov v našej triede, neverili by ste, že sú to deviataci. Viete, ono deviataci sa správajú už vyspelejšie, chlapci. Ó pardon, ty duplom, keďže si dvakrát robil osmičku (a aj tak nevynikal).

Moje sny

Konečne som sa dokopala k tomu článku. Už vám dlžím len dva. Ahahá, vzhľadom k tomu, že jeden je trápny a ja som sa rozhodla, že vám ho tu nedám (navyše napísať ho je drina), tak vám dlžím len jeden článok! 

Viete čo? Ono to nebol zlý deň.

"Opravovali" ste už mobil o desiatej večer? Ja to tak bežne robím. Milé od neho.
Po asi šesťhodinovom spánku som sa pri prvom budíku o pol šiestej strhla a rozmýšľala, čo to hrá. Zrušila som to a po ďalších troch minútach mi došlo, že to bol môj budík a pesnička "Some say" (trochu drsné na ráno, ale funguje). Spala som ďalších pár minút až do druhého budíka (5:42), kde som už vedela, o čo ide :D Nejaký čas som sa nútila vstať presviedčaním, že mimo mojich diek nie je taká zima. Bola. Aj tma bola dosť. Konečne som pri raňajkách čítala. Ako ja to zbožňujem.
Po zistení, že prvá je nemčina, mi bolo dosť "bľuvno", ale nakoniec som ešte aj jednotku dostala :D No a čo, že učiteľka mi musela opraviť "or" na "oder"? :D Nech je rada, že som nepísala celé vety v angličtine.
A k tomu som bola oblečená do mojich obľúbených vecí. Tramky a čierne nohavice, ktoré ste tu už videli, čierne tričko, nová bunda, ktorej fotku vám tu asi nikdy nedám (:D) a koženka. Moja milovaná koženka, do ktorej som zamilovaná skoro rovnako ako do Pierra a Micheala. Vážne. Keď ja ju tak zbožňujem! Úplne fičím na tej "koženkovej" vôni a tom, ako dobre mi sadne. Aspoň myslím, ale jednoznačne to je najpohodlnejšia zo všetkých vetroviek a kabátov, ktoré mám. A tak krásne vonia!
Samozrejme, že teraz už bolo teplo.  Podarilo sa mi ju napchať do vaku. Ja som vedela, prečo si ho kupujem taký obrovský.
Dnes sa mi strašne páčil dejepis. Prvýkrát som skúšala robiť si poznámky popri tom, ako učiteľka rozpráva. Pochybujem, že mi to pomôže pi učení, ale proste všetky tie zaujímavosti si musím niekde písať. keď si niečo zapamätám, je to dobrý ťah pri odpovedi.
Ani chémia dnes nebola zlá.
Ranný záväzok, a síce, že nebudem nadávať ľuďom, mi zase nevyšiel. Ale fakt, len pravdu som povedala. Oni sú fakt hlúpi. A keď hovorím fakt, tak neklamem. Mám podozrenie, že nemajú rozum. Alebo jeho väčšiu časť.
A nie, od jednej som určite nepočula desať krát "Thanks for nothing". Len asi deväť. A nie, nechodím po dome a nevykrikujem "Here we go!" (Thanks, Šunkič :D).
A navyše, zajtra je v škole športový deň a ideme až na deviatu.
Fuj, mne z tých slaných orieškov určite bude zle. Keď ja nemôžem prestať!

Áno, som normálna. Ďakuje sa aj za takúto otázku?

Je veľmi divné, keď som opäť začala čítať Denník princeznej? :D Ale neviem koľký krát. Sa mi zdá, že asi štvrtý :D Ale žiaden strach, hoci to má trinásť častí, ja sa dostanem aj k tej „Vampýrskej akademii“. Zbožňujem tie knihy, čiže to bude rýchle. A zamilovala som sa do Micheala Moscovitza ešte skôr, ako Mia :D Ja viem, ale nemôžem si pomôcť. Zamilujem sa pomaly do každého v knihách :D Keď oni sú pekní a milí (teda, Damon veľmi nie, ale čo už :D)! :D :D Ale fakt, v mojich „knižných charakteroch, do ktorých som sa nejak zamilovala“ vedie Michael. Potom tam mám Sama Rotha (kniha Triaška), Jeffa Bannermana (kniha Keď ma raz oklameš), Jacka Howarda (knihy od Davida Gibbinsa), Alarica Wulfa (kniha Nenásytná) a kopu ďalších :D A inak som skutočne normálna :D

No, čiže, začala som to čítať v piatok večer, včera som pomaly nebola doma a teraz idem už na tretiu knihu. Väčšinou mi trvá prečítanie všetkých častí niečo cez dva týždne, asi. Ale väčšinou si asi dve knihy len prelistujem (sú o správaní sa princezny alebo o výnimočných ženách či o čom). Ale zakaždým, keď to čítam, stále viac sa zamilujem do Micheala. Vážne. Takého chlapa chcem mať, keď budem veľká. Len nech je skrížený s Pierrom.

Normálnosť zo mňa priam srší :D

Dnešné krátke zápisky:

Nie, vôbec nepočúvam dookola „Thanks for nothing“ od Sum41. To sa všetkým len zdá, že z mojej izby vychádza nejaký hlasný „punk“.

Ešte vždy čakám na list z čarodejníckej školy. Prosím vás, určite existuje aj Štvorročná stredná škola čarodejnícka. S vyučovaním angličtiny.

Chcem byť Kanaďanka.

Neberte to príliš vážne, je to písané v jednej z mojich "kanadských chvíľok" :D

Čo sa mi nakopilo.

Aj na zajtra vám prednastavím článok z môjho zázračného wordovského súboru.

Dohoda

Komentár autora: A je to tu. Na čo je to FF? Na NZN. Dá sa napísať FF na FF? Zrejme :D A je to strašne fajn, najmä keď to píšete na svoju FF. Môžete to proste zmeniť, keď ste po publikovaní prišli na nejakú scénu, ktorá by sa do pôvodnej FF hodila, alebo prípadne keď si predstavíte, že NZN je seriál, tak je to ako normálna FF (:D). Proste, to si musíte skúsiť, odporúčam :D Takže táto FF (:D :D :D nezdá sa vám, že je tu nejak veľa „FF“? :D) začína, keď Elena išla od Stefana, deň potom, ako ju Damon v noci skoro zabil. Neviem ako to napísať, dalo by sa o tom polemizovať :D Proste, viete, kde sme, nie? :D A keď nie, tak si prečítajte prvé tri kapitoly a všimnite si aj, čo som kde trochu pozmenila. No, teraz ako pozerám na NZN, dalo by sa toho pozmeniť veľa, najmä v tom, ako to je napísané :D Hej, čiže, zmena v tej scéne je v tom, že teta Judith nie je doma (vtedy bola, a preto sa Elena musela od auta vrátiť rýchlo späť atď. atď., prečítajte si celé NZN ešte raz, pretože z druhej série nemám ešte ani bodku :D ááá priznanie ani nebolelo :D). Začiatok a pár vecí som okopírovala priamo z pôvodnej verzie, občas to niekde pozmenila (tamto je napísané... divne :D teraz píšem trochu inak :D asi lepšie, dúfam). Máte pri sebe tmu? Povinne zhasnúť svetlá! Už aj tak to dosť kazí svetlý design blogu. Nie je to nič moc, ale aspoň takto, pri čakaní na druhú sériu. Tak si užite čítanie, už nekecám.

Seriously, I’m in love with Pierre Bouvier.

A vyzerám, že by ma trápilo, že nevie, že existujem? Alebo, že je Kanaďan? Alebo, že by mi mohol byť otcom (teoreticky)?  Alebo, že som ho naživo ešte nevidela? Nič z toho ma netrápi. Som šťastne zamilovaná a aspoň nemám depku zo všetkých párikov :D Neverila som, že láska k niekomu inému prevýši lásku k sebe, ale je to tak. Keď budem veľká, budem mať takého chlapa. Bude pekný, bude hrať na gitare, naučí ma to a bude mať rád Simple Plan.

Ok, dosť bolo :D To je tak, keď sa jeden deň zamilujete a druhý si pozeráte videá so svojou láskou. Teda, niežeby som sa včera zamilovala, ono to bolo už pekne dlho, ale včera som to priznala :D 

A som v pohode, vďaka za opýtanie :D

Budete tu dnes o 19:30? Prosím, napíšte mi do komentov, chcem uverejniť FF. No čo, FF sa najlepšie čítajú potme. A moje duplom :D

Včera som strávila krásny večer asi dvojhodinovým chatovaním. Vysmiata ako slniečko, raz za čas sa to tak stane. Zbožňujem také večery.

Never Too Late

Zase odveci názov. Ale môžem ja za to, že už asi od pol jedenástej si v kuse spievam "Never Too Late" od Three Days Grace? :D No, spievam. Celý čas len "It's not too laaaaaaaaaate! It's not too late, it's never too late". :D

Branné vyhrala... 9.B! My! Jupí! Zase! :D

Nie, v skutočnosti ma to skoro vôbec neteší. Neviem prečo. Ale sranda bola, upevnili sme si vzťahy v triede, normálne som sa porozprávala s najlepšími kamoškami (teda, najmä s jednou, s ktorou som nejak tento rok...).

Zistila som, že tak, ako pred dvoma mesiacmi som sa skoro rozplakala, pri myšlienke, že mám ísť preč z tejto školy, teraz sa pomaly teším. Všetko ma tu nejak štve. Najmä ľudia.

FF som opravila, možno zajtra vám ju pridám. Alebo kedy budem chcieť :D Čiže možno až vtedy, keď na ňu zabudnete :D

Dnes mi spolužiačka povedala, že mám hebké ruky. "To nie ja, to moja Jar." Som jej povedala, nech umýva riady doma, bude mať aj ona :D

Mám dnes meniny, prímam gratulácie.

:D :D :D

A viete čo? Rodičia boli dnes v Poľsku na nákupy. Minule som túžila po baseballovej bunde, ale najmä tento týždeň ma to kus omrzelo, keďže sa to už až veľmi rozširuje. ÁÁÁ komplikované pochody v mojej hlave neviem napísať, ale proste tak. No, a teraz mám doma hneď dve! Už nabíjam foťák, možno sa natrepem aj do včerajšieho „outfitu“ a dám to sem niekedy :D Krásne sú, najprv som musela pozbierať oči, až tak som ich skúšala :D

Triaška

Super názov, nie? :D Nebojte sa, nijak to nesúvisí s článkom :D Prečo to tam potom je? Je to kniha, ktorú teraz čítam (druhý alebo tretí krát :D) a mám ju položenú na stole. Čiže pri ďalšom "nemôžem-vymyslieť-názov" záchvate mi padol zrak na ňu :D No nič, k veci.

Pu pu pi dum, pau! :D

No čo, Šunkič mi to pripomenula :D
Dnes bol vcelku krásny deň. Síce som so spolužiačkou nechápavo pozerala na nemčinárku, čo hovorí (stále sme nejak vo svete angličtiny :D), ale to bolo len plus, bola sranda aspoň (aj keď učiteľkin hlas mi fakt píli uši, najmä keď sedím vpredu) :D
Na výchove umením sme kreslili vodovkami, a na to, že to nemám rada a priznávam, nejde mi to, vyšlo to celkom fajn. Na matike som dostala z delilky malú jednotku! :D Ha, už len jedna a mám zmazanú tú päťku. Alebo ešte dve päťky, a mám jednu veľkú :D Riaditeľ nebol, takže písomka na chémii našťastie nebola tiež. Celý deň som sa smiala so spolusediacim, jak slniečko som bola pri ňom :D A nevadilo mi, že po triede lieta lepidlo (tekuté, otvorené) :D
A na dejepise som dostala normálnu jednotku, ja som vedela, prečo sa včera učím a čítam si o druhej svetovej vojne... Možno budem mať tento rok dejepis aj rada! :D Vojna sa spomínala aj v knihách od Davida Gibbinsa, čiže to mám tiež také... Proste, je to ľahšie, jak boli veci doteraz :D
Cestu domov som strávila počúvaním Sum41 (dôvod, prečo si teraz pospevujem Over My Head :D).
Včera som dostala notebook! Mám síce päť rokov a funguje síce len zapojený v elektrike (a tiež jeho vnútro si už čo-to prežilo), ale konečne budem môcť na posteli písať. Kábel od internetu tam nedotiahnem, takže stačí písať, a keďže mm nejakú písaciu náladu, možno bude FF. ale nič nesľubujem, poznám sa, aj vy ma poznáte za tie tri mesiace... Tri mesiace? Len? Zdá sa mi, akoby som blogovala oveľa dlhšie...

Nemám chuť vymýšľať normálny názov.

Včera som nepridala článok - nie je o čom. Takto to bude asi teraz cez školský rok často. Po prázdninovej činnosti dám blogu trochu oddych a budem čítať knihy a tak. Už som za tento týždeň prečítala jeden a pol knihy, zase sa do toho dostávam.
Po piatkovej telesnej mám takú svalovku na stehnách, že chodím už druhý deň ako retardovaná. Na schodoch je to ešte horšie, najmä keď idem dolu schodmi, tak sa musím držať, aby som nespadla. Dúfam, že zajtra to už bude lepšie. Ďalej mám svalovku na bruchu a na chrbte, ale to nie je dnes už nič hrozné. A hej, aj na ruke mám, zo včerajšieho miesenia kysnutého cesta. Strašná fuška, ale po dlhej dobe aj jem koláč, ktorý som upiekla.
No čiže, činnosť sa zmenší, nebojte sa, či sa mi niečo stalo... Keď sa nebudem hlásiť dva týždne, vtedy sa môžte báť :D
No, a teraz hor sa do matiky! Nechceme predsa dostať ďalšiu päťku, nie?

Dnes to bez sťažností nebude.

No sorry, nemusíte to čítať, ale ja to napísať musím.

Bez sťažností... či? :D

Ok, skúsim sa zamerať len na to dobré :D
Dejepis... hmm... bolo tam niečo dobré? :D Póďme ďalej :D
Literatúra... ako-tak sa mi darilo rozpamätávať sa na piaty ročník :D
Matika - písomka na malú násobilku :D Dúfam, že som ju nezvorala (jedna chyba - 5) :D Zajtra bude asi na delilku...
Chémia - prvá jednotka v tomto roku! :D Ja som vedela, prečo som sa to včera učila! :D Johou, opakovanie mi šlo dosť dobre, stále som sa hlásila (mám tendenciu sa trošku chváliť, dúfam, že to prežijete :D) a nakoniec dostala jednotku od dvojmetrového riaditeľa :)
Na nemčine som nemala svoj debilníček, pretože spolužiak doňho v druhej triede dopisoval k svojmu "Nobody is perfect, but I'm Nobody" ďalšie veci, čiže mám popísané náhodné stránky... A hej, na nemčine na mňa prišlo nadávanie na retardovaných spolužiakov, ale to potom prešlo... Zistila som, že nič neviem z nemčiny :D Mala som problém rozumieť učiteľke, čo mi dakedy šlo bez problémov :D Pohľad, ktorý na mňa uprela, keď som sa jej spýtala, ako sa povie "sivá", stál za to :D Úplne všetko ma napadalo len a len v angličtine.
Ruština bola fajn, úvodná hodina...
S mojím spolusediacim sa aj zasmejem, je to fajn, hoci nejak vôbec sa nerozprávam s dievčatami (ono ani nie je kedy, hejže). Je fajn tam sedieť a smiať sa. Menej fajn je sa uhýnať pred lietajúcim vankúšom. Už som to aj párkrát schytala. Počkať, prvýkrát letela lepiaca páska!
Hovorila som, sme retardovaná trieda :D

Hmm... Hmm... (veľmi inteligentný názov)

Šunkič?

No tak ja to trošku obmedzím, no! :D Ty s "Dalom" (nemám ináč potuchy, kto to je :D) ma možno dokopete k tomu, že budem všetko hrdinsky znášať a nebudem sa sťažovať. Už nikdy. Ale to ma budete musieť ešte dlho kopať :D
Ale práve počúvam Welcome To My Life, čiže :D
A "najprv učenie, potom počítač" zavádzam od zajtra. Ešte stále sedím nad chémiou (niekto by povedal, že som tresnutá, ale tak to nepoznáte... ani mňa ani riaditeľa :D)
A nefunguje mi tlačiareň. Čiže nová predná strana debilníčka zrejme nebude.
A mám odpojené repráky, lebo nabíjam mobil :D Šťastie, že môj počítač vie hrať tiež. Je to síce trošku divný zvuk spod stola, ale diskotéku to robí dobrú...
A mám dobrú náladu na to, že je večer :D
"You don't know what it's like... to be like me!"
"I want to everybody jump with me... everybody "spring", "spring"!" :D
Už len chemické reakcie!

Už je to lepšie.

Nakoniec sedím v prvej lavici so spolužiakom, s ktorým som sedela už aj predtým na niektorých hodinách, lebo som mu mala pomáhať (pretože sa slabšie učí). Vždy to dopadlo tak, že sme sa akurát smiali :D Ale je mi s ním dobre, hoci som v prvej lavici. Cez päťminútové prestávky sa nestíham ani najesť, nie to rozprávať so spolužiačkami, ale aj tak nie je o čom. Nechápem, ako zmizla tá nekonečná potreba rozprávania, najmä cez ruštinu.
Dnes som na geografii vytiahla krajčírsky meter a zmerala si lavicu. Odvtedy som mala záchvaty smiechu až do konca hodiny :D Geografia bola po telesnej, boli sme len dievčatá z dvoch tried a ja som sedela s jednou spolužiačkou. Minulý rok si učiteľka zvykla na híkavé (hovoria mi, že keď sa smejem, znie to ako kňučanie šteniatka - ja za to nemôžem! :D) záchvaty smiechu, keď som sedela s ňou, tento rok si bude musieť zvyknúť druhá :D
Matematika so zástupkyňou riaditeľa nebola ani zďaleka taká zlá, ako som predpokladala.
Ako by som zhrnula náš rozvrh? LEN dve telesné (zaujímavé, doteraz som telesnú nenávidela, v poslednej dobe som si ju fakt obľúbila) a AŽ šesť matík a slovín, AŽ dva dejepisy a geografie, AŽ tri nemčiny (ale oproti štyrom je to fajn :D), AŽ jedna ruština (:D :D :D no čo? nenávidím ten jazyk a je to aj tak lepšie oproti minulým rokom, keď sme mali ruštiny dve :D) až dve chémie (odkedy som koncom minulého roka začala chápať chémii, tak som si ju celkom obľúbila, ale  stále asi nie natoľko, aby som zvládla dve hodiny :D) a dokonca aj Výchova Umením, ktorú nechápem, prečo nám dali. Je to úplne zbytočný predmet, mohli sme mať radšej dve telesné, alebo náboženstvo. Ale nie, máme takých dobrých ministrov, ktorí vyšli zo školy pred 150 rokmi a tak nemáme ani polovičku učebníc ani nič. Pekne. Inak, nechuť ku výchove umením tiež veľmi nechápem. Výtvarnú som niekedy zbožňovala. Síce "Výchova umením" je spojenie výtvarnej a hudobnej. Čiže sme celý minulý rok robili viac-menej prezentácie s hudbou a občas kreslili. Ako hovorím, zbytočné.
Od budúceho týždňa začnem praktizovať "počítač až po učení".
Teraz si idem zopakovať násobilku (keďže zajtra je malá písomka), značky a všetko z chémie a urobiť si domáce. Áno, už v druhý deň máme domáce zo sloviny a matiky.
Ale aspoň som už dnes mala obed :D
Uf, toto bude ťažký rok.

Zastrelí ma niekto? Lebo zastreliť samú seba vzduchovkou je ťažké :D

Ehm, to čo bolo?
To, že sedím s najlepšou kamarátkou, s ktorou sedím už tretí rok, mi nevadí. Hoci sa kamarátka trošku zmenila a mám pocit, že náš "vzťah" nejak... hmmm... ja viem? Nie je to to, čo to bývalo. Aj tak sa možno ešte budeme presádzať. Je mi to jedno, kým si budem môcť písať po obruse.
Reči ľudí, ktorí sú najmúdrejší na svete, som prežila (hej, aj ja sa tvárim ako najmúdrejšia, ale aspo sa na to pozerám normálne a tak, chápete - nejak nezapadám medzi terajších teenegerov).
Nakoniec som prežila aj to, že slovenčinárka ma chcela posadiť ku spolužiakovi, ktorého z duše nenávidím. To by ste nepochopili, čo k nemu cítim. Zmes nenávisti, odporu a kto vie eštš čoho, ale isto to nie je nič dobré. Nakoniec sedím za ním na slovenčine s tým, že mu mám občas pomôcť (údel jednotkárov).

Ale viete čo je divné? Že mne sa všetci v škole nejak zhnusili. Aj spolužiaci. Nechápem, ale tak proste, keď sa pozreim na ich správanie, tak možno aj pochopím.
Je to divné.
Neviem prečo to tu rozoberám. Asi chcem. Neviem.
Jediné, čo viem, je že sa tam nechcem vrátiť.
Toto bude dlhých desať mesiacov (s dvomi matematikami v stredu - už zajtra normálne začíname a dvomi slovenčinami vo štvrtok - už dnes sme začali opakovať - a k tomu len dve telesné práve vtedy, keď som chcela začať cvičiť - a až dve geografie a dejepisy).
Keď sa nebudem dlhšie hlásiť, tak som sa zrejme psychicky zrútila.
Idem sa pustiť do designu. Pevne verím, že váš deň bol lepší.

Nový design! Nič moc, až tak sa mi nepáči, ale nemám vôbec chuť. Nie je zlý. Keď sa vám nepáči, nemusíte tu chodiť dokým ho znovu nezmením. Ja si môžem písať aj pre seba :D
Ooo smajlik tam je! To preto, aby to nevyzeralo tak, jakú mám náladu.

Ten design!

 Vzdávam sa! :D

Oznam

Konečne som napísala jeden zo sľubovaných článkov! Už vám dlžím len dva :D Pridám ho niekedy v najbližšej dobe.
Teraz sa asi idem zase hrať s blogom (podľa toho, ako to pôjde), čiže zmeny si veľmi nevšímajte :D
A hej! Nevideli ste náhodou niekto na FB nejaký odkaz na môj blog? Lebo už dokopy 5-krát sa mi tu niekto dostal z FB a neviem odkiaľ, keďže nikde kde to vidím som žiadny odkaz nenašla. Keby ste o niečom vedeli, povedzte.
Všimnite si pravú stranu :D No čo? Nemôžem to vymazať, tak to aspoň upravím :D
OOOUUU! Keď tu je toľko pekných pozadí a ja si neviem vybrať (a netrápi ma, že tak celkom nesedia na mojom blogu)! :D

Vlasový špeciál xD

Chcela som znieť vážne, ale keď sa pozerám na svoje fotky, tak nemôžem :D Keďže Šunkič má "neurčitú predstavu" o mojich vlasoch,pridávam pár fotiek :D

A k prvému dňu: Sklamanie. Ako, vstala som 5:45, ponáhľala sa na vlak (dúfam, že neplatí „Jak na nový rok, tak po celý rok“, lebo v zime, keď sa budem ponáhľať tak si asi zlomím nohu :D), počúvala o tom, ako dievča mladšie odo mňa si nepamätá skoro nič zo sobotňajšej zábavy (Why me?), príhovor nebol dlhý, takisto ani omša, 9:15 som bola doma, 9:30 už na druhej omši a 10:15 zase konečne doma. Ale to nič. Z čoho je potom to sklamanie? Ja neviem, nejak zo spolužiakov. Proste tak nejak nezapadám (niežeby som niekedy, ale teraz mám pocit, že to budem viac cítiť). A viete čo? Ani mi to tak nevadí. Dnes som aj tak mala svoj svet a ignorovala „vyspelejšie“ kamarátky (pri ktorých som loser, lebo nepijem a nenakupujem v značkových obchodoch – tak to cítim). Ale späť k vlasom! :D

Zo záznamov

Teraz som práve v škole (počas roka nám vyučovanie začína 7:10 a šiesta hodina končí 12:15). Dúfam, že aj vy :D Každý vstáva neskôr, ale ja som skôr doma (oprava: tí, ktorí majú dobrý spoj, sú skôr doma). No čiže, keď sa všetci vrátite, budete tu mať čo čítať :D

Nočné rozjímanie.

Vážne šaliem. Ale podivne sa mi to páči.

Poézia je krásna.

Tak krásne. A smutné.

Dokázala som to. Chcem potlesk. Hneď.

Deň neprečítaných kníh za mnou! Dočítala som Trójsku masku (230 strán!) a pritom som stihla poupratovať, ísť na skúšku, prejsť pár lekcií z angličtiny... Okolo pol siedmej sa síce dostavilo úplné otupenie, keď som asi desať minút pozerala do stropu a rozmýšľala nad školou, životom a tak :D Ale čítanie pri jedení je super! Tento zvyk musím zase nejak nadobudnúť. Celý deň som mala nutkanie zapnúť počítač, ale pozrite: prežila som! :D Toto si musím cez školský rok viackrát zopakovať. Išla som spať pred dvanástou s očami červenými jak zajac, ale stálo to zato! :D

Inak, loser ako ja nemôže prísť už ani na FB. Všade samé fotky zamilovaných párikov. Alebo narcistickej spolužiačky (:D :D). Čo som komu urobila? :D