Naposledy sme skončili 15. knihou v poradí, ktorou bol román od Thomasa Hardyho (ktorý po naozaj pomalom rozbehu nebol až taký zlý, ale odporúčam vám ho čítať v slovenčine, lebo moja neznalosť angličtiny mi to dosť sťažila a predĺžila). Ten som dočítala až deň po zverejnení posledného článku. Červenou sú označené tie, ktoré som čítala na kindle.
15. Thomas Hardy: Far from the Madding Crowd
(510 strán, 15.3. – 4.4.)
16. Sir Arthur Conan Doyle: Späte Rache (175
strán, 5.4. – 20.4.)
17. Ivan Bukovčan: Kým kohút nezaspieva (115
strán, 21.4. – 24.4.)
18. Jandy Nelson: Dám ti aj slnko (350 strán,
24.4. – 28.4.)
19. Henryk Sienkiewicz: Quo vadis (555 strán,
28.4. – 13.5.)
20. Milan Lasica, Július Satinský: Soirée (25
strán, 14.5. – 15.5.)
5515
strán
21. Sofokles: Antigona (55 strán, 16.5. –
17.5.)
22. Veronica Roth: Štyri (300 strán, 18.5. – 20.5.)
23. Sir Arthur Conan Doyle: Údolí strachu (140
strán, 20.5. – 28.5.)
24. William Shakespeare: Othello (165 strán,
29.5. – 4.6.)
25. Daniel Silva: Prípad Caravaggio (335
strán, 5.6. – 10.6.)
26. Daniel Silva: Anglický špión (345 strán,
11.6. – 14.6.)
27. Abbie Rushtonová: Nevypovedané (270 strán,
15.6. – 16.6.)
28. Stephen Chbosky: Charlieho malé tajomstvá
(205 strán, 16.6. – 20.6.)
29. Sophie Kinsella: Twenties Girl (430 strán,
21.6. – 23.6.)
30. Ruth Wareová: Pozvanie (325 strán, 24.6. –
30.6.)
8085
strán od začiatku roka
Minulý rok som za prvých šesť mesiacov prečítala skoro o 2000 strán menej. V prvých troch mesiacoch tohto roku som prečítala rovnaký počet kníh, len o pár stoviek strán viac, takže som celkom spokojná, i keď musím povedať, že najmä zo začiatku som mala krízu :D
Tá súvisela aj s tým, že som čítala knihu v nemčine, aby som ju neskôr mohla zanalyzovať a dostať za to známku. Je to inak Štúdia v červenom so Sherlockom Holmesom :D
Potom som čítala povinné čítanie, Kým kohút nezaspieva, ktoré bolo úplne fenomenálne, najmä s prihliadnutím na to, že to bolo slovenské a práve z povinného čítania :D Fakt, úžasné. Ak by sa vám do toho nechcelo, môžete si pozrieť aspoň film, ktorý je na youtube (myslím, že z '72?), a je veľmi dobre natočený.
Na Dám ti aj slnko chystám recenziu už odkedy som ju prečítala, ale konečne som pre to niečo urobila a tak do dvoch týždňov tu možno už fakt bude! :D Len si musím spomenúť, že čo všetko tam bolo a sa mi páčilo, lebo to bola fakt, fakt dobrá kniha.
Po návrate z Ríma som si dala re-reading Quo Vadis. Prvý raz som to čítala niekedy v ôsmom-deviatom ročníku a zabralo mi to vyše roka, lebo zo začiatku ma to nudilo, no keď som sa prehrýzla cez prvú tretinu, už sa mi to páčilo. Tentoraz som si to užila celé :)
Ďalšie dve knihy boli taktiež povinné čítanie, Antigona tak trošku z núdze cnosť, lebo mi došli knihy a hoci som ju už raz čítala, tak som si povedala, že si to osviežim. Najväčšia sranda je, že na konci roka som z toho ani nepísala písomku, lebo písali len tí, čo mali nerozhodne. A to som bola jedna z mála, čo prečítala naozaj všetky knihy :D
Lenka mi požičala Štyri (ktorá mohla a nemusela byť darčekom odo mňa (bola (ani sa nepýtajte, koľko kníh som jej už tak dala a potom si ich prečítala))), a ja som si zaspomínala na časy, keď som čítala Divergenciu (ohhhhhh, Tobias).
Údolie strachu som už raz predtým čítala, síce v slovenčine, ale v januári som tú knižočku našla na fakt nepravdepodobnom mieste medzi ocovými vecami, keď sme prenášali nábytok, a tak som si ju privlastnila :D
Po re-readingu Othella som sa vrhla na posledné dve knihy od Daniela Silvu, ktoré boli proste super, ja ho neskutočne žeriem. A som zamilovaná do tých postáv. I keď normálne musia mať aspoň po sedemdesiatke, no to všetci s radosťou ignorujeme. Čo ale ignorovať nemôžem, je fakt, že o dva týždne vyjde ďalšia a ja budem musieť zase polroka čakať, kým ju preložia.
Na Nevypovedané ste si už mohli prečítať recenziu. Charlieho malé tajomstvá mi požičal spolužiak a bola to fakt dobrá knižka???!! Nikdy predtým som nič podobné nečítala, proste, tak pekne, čisto, netradične napísané mi to prišlo. Film som videla už dávno, ale mala som pocit, jak keby hovoril o niečom úplne inom, proste takýto náhľad do Charlieho myšlienok bol taký... ja neviem, čarovný?
Lenka mi požičala Twenties Girl, čo bola príjemná oddychovka, ktorá sa síce pomaly rozbiehala, ale potom ma veľmi bavila :) Bolo to napísané naozaj vtipne a yep, trvalo mi len pár strán, kým som sa zamilovala do hlavného hrdinu, to sa mi stáva tak často, že to už nie je sranda :D
No, a o Pozvaní ma ani nenechajte začať, na to vám napíšem recenziu, lebo kebyže sa nenudím na konci roka v škole jak pes, ta neviem, kedy by som to dočítala, len na zotrvačnosti som už išla, Nevypovedané vyzeralo pri tom jak ozajstný knižný skvost a to viete, že sa mi to veľmi nepáčilo.
A vy ako? Ste spokojní s prvým polrokom 2016? :) Či sa to už týka prečítaných kníh alebo akýchkoľvek iných úspechov, rada si o tom prečítam v komentároch :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára