ZOMRIEŤ
Deň 636
„Musíme
sa porozprávať.“ Tá veta jej samej znela hrozne, ale nevedela, ako inak to
začať. Podmienky si pripravila ukážkovo: nenechala mu žiaden impulz, ktorý by
mohol spustiť jednu z jeho nepríjemných nálad. Samozrejme, okrem toho, čo
mu chcela povedať.
Odtrhol
zrak od televízie a zahľadel sa na ňu, skúmavo, ako vždy, keď bol mužom,
ktorého chcela každá žena.
Pokojne
povedala všetko, čo si v hlave pripravila. Nezabudla ani na jeden
argument, ani na jeden dôvod, prečo si myslela, že ich vzťah neklape – okrem
toho najhlavnejšieho, ale ten považovala za impulz, a tak sa mu prezieravo
vyhla.
Jeho
reakcia ju prekvapila. Bola pripravená na veľa vecí, ale na to, že uvidí slzy
v jeho očiach, na to pripravená nebola.
Deň 639
„Prepac,
cely vikend som bola mimo dosahu. Ako dopadol ten rozhovor?“
„Dost zle,
ale isty cas bude aspon muz roka.“
„Zase ta
zbil?“
„Nie.
Rozplakal sa.“
„A
potom mi povedal, že keď ho opustím, tak sa mu nebude chcieť žiť. Teda,
viac-menej povedal, že sa zabije.“ Potiahla si z cigarety, prvej po vyše
troch rokoch.
„To
je citové vydieranie.“
„Celkom
funguje.“
„Uvedomuješ
si...“
„Že
by skôr zabil mňa?“
„Nechcela
som to tak povedať, ale áno.“
„Čo
mám robiť?“
Deň 0
Keď
ju povýšili, presunuli ju do inej budovy. Teraz cestou do práce navštevovala
celkom inú kaviareň, a vždy v inom čase. Jednak si ešte nevypestovala nové
návyky, no tiež sa chcela vyhnúť tomu, aby tam niekoho každé ráno stretávala.
Na nejakú dobu mala vzťahov vyše hlavy. Veď z toho posledného sa ledva
dostala.
A čo
sa týka hlavného aktéra? Tak ten bol pre ňu mŕtvy.
Fúúú, taký dramatický koniec bol na mňa už asi veľmi rýchly :D škoda, že to nebolo dlhšie, avšak, páčila sa mi ženská hlavná hrdinka, i keď jej trvalo dlho ( v počte dní ), kým svoj problém naozaj začala riešiť ;) Určite pokračuj v písaní, rada si tie tvoje poviedky čítam :)))
OdpovedaťOdstrániť:D :D Som predtým študovala niekoľko článkov, ktoré sa týkali týrania a zlých partnerov, a podľa toho som sa snažila stvárniť celý ich vzťah (s narážkami už od začiatku, čo sa týkalo napr. prepitného alebo toho, že akoby nechcel byť videný s ňou na verejnosti), ale tie dni a vlastne celé trvanie som si čisto vymýšľala :D
OdstrániťJoj, ďakujem :) Keď ja mám toľko krátkych príbehov a scén v hlave, ktoré nikdy nenapíšem, lebo aj keby som im vedela vymyslieť nejaké pozadie, tak sa k nim nedokopem a časom ich zabudnem, lebo si len málokedy zapisujem :( :D
Tešila som sa, kedy pridáš záver tohto príbehu a normálne si ma vyľakala týmto názvom, kde tróni slovo Zomrieť. Fú, ale vážne si to zaujímavo podala. Ale musím sa vyjadriť najprv k dvom predchádzajúcim častiam.
OdpovedaťOdstrániťTá prvá bola skvelá. Míňajúce sa dni a prehupnutie až na nejaký vzdialený deň vo mne vyvolávalo očakávanie a aj strach o hlavnú hrdinku, pretože bolo zjavné, že ten chlapík to nemá v hlave v poriadku a tak tajomne si to naznačila že som bola vážne zvedavá, čo sa stane.
Druhá časť ma desila, lebo už bolo isté, že sa niečo zomelie a ten chlap ukáže svoju pravú tvár. A hrdinka mala od neho odísť už v ten prvý deň, keď nastali príznaky tyranie...ale ako to býva: Láska je slepá...
A táto tretia, kratučká ma opäť vydesila, pretože ako som spomínala to slovo o smrti je už samo o sebe strašiakom. No vynašla si sa skvelo a nápad začatie od znova, teda s názvom: Deň 0, veľmi chválim. Takže celkovo mal príbeh úžasnú a tajomnú atmosféru, a ešte aj evokoval vo mne strach z nečakaného či naopak očakávaného...takže palec hore...som zvedavá, čím novým nás prekvapíš ;))
P.S.: Nesmiem zabudnúť pogratulovať už k štvrtému♥ výročiu blogu, čo je vážne krása ^.^ Nech sa ti darí nie len v blogosfére, ale aj v osobnom živote a hlavne véľa inšpirácie a skvelých nápadov na tvorenie...a samozrejme aj skvelých čitateľov ;))
(Ospravedlňujem sa, že tak neskoro odpovedám, ale nečakane mi na štyri dni vypadol internet. O to viac ma ale potom tvoj komentár potešil, čiže ďakujem :))
OdstrániťRada sa takto hrám so slovíčka, i keď som si nebola pri tomto istá, či nepreháňam :D
Júúj, krásne si to napísala ♥ Ďakujem ♥
Za tie štyri dni bez internetu mi v hlave bežalo pár - ani nie poviedok, skôr - scén, ale obávam sa, že ich nikdy nenapíšem, ako sa poznám :/ :D Možno keby som bola bez internetu dlhšie :D Ale musím povedať, že takéto komentáre človeka fakt nakopnú a ja sa budem snažiť, hoci to nebude takýto tajomný a prekvapivý príbeh, ale len nejaké kratučké oddychové čítanie :)
Ďakujem, ďakujem, ďakujem ^.^ Ty si jeden z tých najskvelejších čitateľov ♥