piatok 5. augusta 2016

Recenzia: Ruth Wareová – Pozvanie





Autor: Ruth Wareová
Pôvodný názov: In a Dark, Dark Wood
Počet strán: 326
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2016








Nora žije v malom londýnskom byte, behá, píše knihy a snaží sa zabudnúť na niečo, čo sa stalo pred desiatimi rokmi, keď bola ešte teenagerkou. Spomienky jej ale znovu rozčerí nečakané pozvanie na rozlúčku so slobodou jej kedysi najlepšej kamarátky Clare. Na mieste činu uprostred lesa s takmer žiadnym signálom sa zíde pozoruhodná spoločnosť. Avšak ani alkohol a kokaín nedokážu uvoľniť napätú atmosféru, ktorá sa pretavuje do strachu o holý život.

Môj názor na knihu:
V júni som vyhrala s dvoma poviedkami vo svojej kategórii súťaž Literárne talenty, ktorú usporiadala Vihorlatská knižnica v Humennom, a vyhrala som túto knihu, ktorú do nej venovalo vydavateľstvo Ikar. Povedzme, že už od začiatku som bola veľmi skeptická :D A kebyže to nečítam na konci roka, keď som v škole umierala nudou, tak to asi neprečítam, lebo to bolo len o niečo málo zaujímavejšie ako pozeranie na špinavú stenu triedy.

Pozvanie má tvrdú väzbu a prebal, na ktorého zadnej strane je úryvok z knihy a po okrajoch anotácia a niečo o autorke. Obálka je taká typicky divná, akože „pozrite, strašidelná kniha“ (nie som žiaden odborník, ale strašidelná mi príde asi len tá grafika). Všímate si tú zlatú nálepku „Edícia svetový bestseller“? No, tak neviem jak vy, ale ja mám podozrenie, že ňou väčšinou označujú podradné knižky. Oh, a aby som nezabudla, čo ma najviac odradilo ešte pred čítaním: veta pod názvom. „Poprechádzajte sa po lese, kým ste ešte... nažive“. Ako, fakt? Nič viac klišoidné vám nenapadlo? Museli tam byť ešte aj tie TRI BODKY???
Ugh.
Inak sa mi páči anglický názov knihy, i keď s príbehom samotným nemá veľa spoločného. Ale dobre to znie. Oveľa strašidelnejšie, než to bolo.


Vnútri nájdete okrem 36 kapitol aj venovanie, čosi ako prológ a poďakovanie. Približne na striedačku sú kapitoly, v ktorých Nora hovorí o rozlúčke so slobodou, a tie, v ktorých je už v nemocnici po danej rozlúčke. Háčik je ale v tom, že to nie je pravidelné: raz sa to strieda po jednej kapitole, potom máme tri také a jednu takú,... a v tom, že nie sú nijak rozlíšené. Ja osobne som na začiatku každej kapitoly niekoľko viet zisťovala, že kde vlastne som. Ku koncu sa línie konečne spoja a čítať sa dá viac-menej bez rušenia.

Autorkina románová prvotina hovorí o príbehu istej Leonory, ktorú kedysi volali Lee, no teraz preferuje meno Nora. To je síce pekné, no časom mi to začalo liezť na nervy. Ale dobre.
Stretávame sa s ňou počas jej bežného dňa, keď sa snaží písať knihu, beháva a odpovedá na komentáre a emaily. Vtedy si nájde v schránke pozvanie na rozlúčku so slobodou od istej Florence (ktorú voláme Flo). Zo zoznamu hostí pozná len jednu dlhoročnú kamarátku, Ninu, s ktorou sa nakoniec rozhodnú, že sa na to dajú.
Pomedzi to sú kapitoly z nemocnice, kde je Nora dobitá a počúva nejasné narážky na to, že asi niekto zomrel.
Dorazia do veľkej vily uprostred lesa so stenami zo skla, ktorých jediným účelom je asi len dodať príbehu úplne neopodstatnený a zbytočný pokus o napätie, že čo keď naše postavy niekto pozoruje. Tam sa stretnú s podivnou partiou ľudí, zahrňujúcou čerstvú mamičku, zjavne psychicky nie-celkom-v-poriadku osobu a geja, ktorý mi so svojím správaním celkom rýchlo začal liezť na nervy. Príde nevesta, uvidíme pokusy o zábavu (dosť márne, ani sa nečudujem, že to bola nanič párty) a pomaly sa začnú vynárať „záhady“, ktoré vyústia do incidentu zahrňujúceho brokovnicu. Zvyšok knihy sa snažíme spolu s Norou a jej výpadkom pamäti prísť na to, čo sa vlastne stalo a kto za tým stojí.
Pozorný čitateľ na to môže prísť o desať rokov skôr ako naša hlavná hrdinka.
Hej, doteraz si nie som celkom istá, kde sakra sa tá kniha odohrávala, keďže to malo byť asi Anglicko, ale potom ma zmiatla tá kopa snehu v novembri.
Ohh, a hoci kniha väčšinou hovorila o starej láske, bol tam aj náznak nejakej novej, ktorú autorka ale nerozvíjala, čo by sa dalo síce považovať za originálne, ale ostala som z toho zmätená.


Postavy. Hm, rozmýšľam, či tam bola nejaká, ktorá mi neliezla na nervy. Nora mi prišla na svoj vek hlúpa a príliš zabraná do minulosti, ktorá, z jej vlastného rozprávania, nebola až taká traumatizujúca. Nina bola občas dosť nepríjemná. Pri Clare a Flo ste nevedeli, ktorej hrabe viac, najmä keď sa začali oslovovať „Flopsie“ a „Clarinka“ (tu mal svoju rolu asi aj preklad). Z Noriných spomienok bola síce Clare oh-so-perfect, ale takým tým nereálnym/ťažko uveriteľným spôsobom. Podobne bol na tom aj James. Všetci mi tam prišli strašne detinskí. A zo strany autorky mi to prišlo, ako keby si pre každého vybrala jednu vlastnosť, a potom na ňu stále upozorňovala, aby si to všimol aj slepý čitateľ.
Aha! Predsa tam bola postava, ktorá bola celkom v pohode. Vyšetrovateľka Lamarrová. Teda, ako vyšetrovateľka nestála za veľa, ale aspoň mi neliezla na nervy.


Autorka píše v prvej osobe jednotného čísla prítomného času, čo z mojej skúsenosti môže znamenať buď veľmi dobrú alebo veľmi zlú knihu. Tipnite si, aká bola táto.
Dialógy sú strašne nereálne a pol knihy si trháte vlasy, lebo nikto takto nerozpráva. Autorka nerobí nič, len tu a tam hádže rôzne (alebo aj tie isté) narážky, na niečo, čo sa stalo, ale tvrdohlavo tú vec zamlčuje. A.k.a. budovanie napätia at its best.
Opisy zbytočných detailov. Strašne veľa opisov, ktoré mi vôbec nepomohli utvoriť si obraz o danom človeku, skôr odviedli moju pozornosť, len aby som potom zistila, že tie vedomosti nemám ako využiť a sú úplne nepodstatné, čo sa týka deja.
Na preklepy som zvyknutá, ale neviem, čo si mám myslieť, keď v jednom odseku je napísané Flopsie a v ďalšom Flopsy, pričom postava sa volá Florence a každý psychicky zdravý človek ju volá Flo.
Jediným pozitívom boli snáď narážky na kultúru, čiže nejaké pesničky alebo, highlight celej knihy: Doctor Who. Jedna jediná poznámka, aj to na začiatku knihy, ale aj tak získava plusové body.
No ja neviem. Povedala by som, že keď si chcete túto knihu prečítať, tak len na vlastnú zodpovednosť. Možno som len zvyknutá na iný štýl thrillerov, takže tento mi nesadol. Ale pre istotu si knihu vypožičajte, aby ste potom náhodou neľutovali kúpu :D

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára