Ak sa o tom chcete dozvedieť viac a máte chuť pozrieť si fakt sakra veľa fotiek historických uličiek, pokračujte v čítaní :)
Hlavným cieľom bol zraz fanúšikov Simple Plan organizovaný Dominikou zo SimplePlan.cz. Okrem toho sme mali ešte asi dvadsať vedľajších cieľov, jedným z nich bol výlet samotný ("Ženy, už musíme ísť, šak polka okresu vie, že mám ísť v lete do Prahy, čo im poviem, keď sa na to budú potom pýtať.") :D Poviem vám, po tom dobrodružstve v marci (o ktorom ste si mohli prečítať TU a TU) sme to brali už celkom športovo :D
Výlet sa začal krátko pred piatou poobede v piatok 12. augusta. Predchádzalo mu celkom zaujímavé pečenie muffinov, umývanie hlavy a sprcha, keďže som mala na ruke dlahu :D No ale pripravená a s batohom na pleciach som sadla na vlak do Humenného, kde som prestúpila (skoro som netrafila) na vlak do Košíc. Tam som sa stretla s Lenkou a keďže sme mali dosť času, šli sme poobzerať obchody v Auparku.
Okrem toho sme sa hrali na turistky a dali si fotku pri Dóme :D
Naspäť na stanici sme sa prezliekli do "pyžama", umyli si zuby a nasadli na RegioJet s odchodom o 21:22. Pripraviť si ležadlá na spanie bola iná sranda :D V Poprade k nám pristúpila Majka a dvaja českí turisti, ktorí s nami išli až do Prahy, v Liptovskom Mikuláši nejaká žena, čo šla do Pardubíc. Bola to pre nás premiéra, čo sa týka cestovania v kupé s cudzími ľuďmi, keďže v marci sme mali to šťastie, že sa k nám nikto nepridal.
O šiestej ráno sme boli v Prahe, značne nevyspaté, lebo celú noc (teda asi tak od polnoci do piatej :D) sa nám nedarilo nič viac než zadriemať. Prezliekli sme sa, umyli si zuby, dali mejkap (:D :D "Ideme si spraviť nejaké profilovky."), zamkli tašky do skrinky, kúpili lístky na dopravu, aby sme potom nestresovali, a vybrali sa do mesta.
Prešli sme Václavským námestím na Staromestské, odtiaľ sme išli pozrieť židovské uličky, dali si pár fotiek na Karlovom moste, zašli k Lennonovej zdi a pokračovali smerom k hradu, pričom sme sa najedli niekde na lavičke. Nohy nás už boleli a v tej Prahe nie a nie nájsť nejaké miesto na sedenie! :D Vtedy nám začalo byť aj zima, lebo z rána sa ukazovalo slnko, ale potom sa zamračilo, a my sme si nechali bundy na stanici. Ale prežili sme, výstup na hrad nás zahrial (i keď sme nejak minuli tie schody a vyšli z druhej strany po takej ceste), tam sme prešli kontrolou (žiaden skener, len nám kukol do tašiek), obišli sme Katedrálu sv. Víta a opäť si dali fotku na schodoch, kde aj minule, lenže tentoraz sme sa uistili, že tam prídeme ešte pred deviatou, kedy je všetko zatvorené, a tak nám nebude nikto stáť v zábere :D
Na Staromestské námestie sme šli inými uličkami ako predtým.
Minule sme tam boli hneď dvakrát o celej hodine, tentokrát ani raz :D
Tak kus atrakcia sa zo mňa stala počas dňa :D
Maiselova synagoga
Staronová synagoga
Pinkasova synagoga
Rudolfinum
Hodnú chvíľu sme strávili pozorovaním labutí :D
Niet nad Prahu skoro ráno O:)
Tu dakde sme sedeli a jedli muffiny a cookies, čo sme si deň predtým napiekli.
Vyzerám o poznanie lepšie ako v marci, ale zase to tiež nie je nič moc :D
Jeden čas tam bolo úplne prázdno.
Mapa nesmie chýbať. Nanešťastie, nebola dosť podrobná :D (fotila Majka)
O desiatej mali otvoriť Valdštejnskú záhradu, ktorú som si chcela pozrieť, ale keď sme tam krátko pred desiatou prišli, našli sme tam tabuľku, že z technických príčin je zatvorená. Tak sme postúpili na ďalší bod nášho plánu o čosi skôr, sadli sme na metro (nenašli sme zastávku električky, ktorú sme potrebovali :D) a vyšli v obchodnom centre Palladium, kde sme boli kúpiť hennu na vlasy a najesť sa v McDonalde. Odtiaľ sme šli do kníhkupectva Karolinum, ktoré mi odporučila Andy, a tam som si kúpila knihu How to Fall in Love od Cecelie Ahern (prečítala som ju za dva dni, takže bola dosť dobrá) :D To už sme sa začali ponáhľať (a boli sme rady, že sme nakoniec nešli do záhrady), ešte sme zabehli do Palladia na wecko a už sme sa viezli električkou na Výstavište v Holešovicích :D
Prašná brána
Zraz sa mal začať o dvanástej, ale ešte sme čakali za niektorými ľuďmi, čo mali prísť, pričom sme dostali menovky, odznaky a pomáhali sme s balónmi. Keď sme sa zišli, prešli sme do parku Stromovka, rozdelili sa do tímov tak, aby sme sa nepoznali, posadali si na zem a súťažili. Mali sme hádať piesne podľa pantomímy alebo rôzne veci spojené s SP podľa kreslenia, čo bola fakt sranda a motiváciou nám bola výhra dévedečiek "A Big Package for You", ktoré zasponzorovalo Warner Music Czech Republic. Náš tím vyhral ^.^ Potom sa ešte dal vyhrať autogram SP - to sme hrali bingo. Nakoniec sme si už len uvoľnene posadali, jedli muffiny, ktoré priniesli dievčatá z Česka, a rozprávali sa o skupine/iných skupinách/seriáloch/...
TU si môžete pozrieť všetky fotky zo zrazu, na facebookovej stránke SimplePlan.cz.
TU si môžete pozrieť všetky fotky zo zrazu, na facebookovej stránke SimplePlan.cz.
S tou dlahou som nevedela ani písať, nie to kresliť, ale jedna šikovná dievčina z nášho tímu to uhádla O:)
Obidve fotky sú z albumu spomínaného vyššie.
Ako, ono tam vôbec nebolo škaredo :D A až na preletujúce vrtuľníky, či čo to bolo, tam bolo až udivujúco ticho.
Teraz musíme zorganizovať zraz na východe, aby sme toto s dievčatami pozreli :D
Po zraze, keď nám zvýšilo viac času, ako sme predpokladali, boli sme celé boľavé a ledva sme držali oči otvorené, sme sa zviezli na Václavské námestie, zašli do Bontonlandu a usadili sa v McDonalde. Na tri hodiny :D To už bolo ťažké aj len tak sedieť a dýchať :D Ešte stále s kopou času sme sa presunuli na stanicu, našli svoje tašky, posedeli si ešte, prezliekli sa a konečne nasadli do vlaku. V živote som sa tak netešila na tvrdé lehátko :D Spala som oveľa tvrdšie a dlhšie ako predchádzajúcu noc. Po šiestej sme boli v Košiciach, kde som sa rozlúčila s Lenkou a domov som šla autom so sestrou.
Výlet to bol super. Nezáleží však ani tak na destinácii, ako na tom, s kým tam ste, a ja som mala tú najlepšiu partiu (i keď na Lucku sme mohli celý deň len spomínať, keďže nemohla ísť s nami). Som pripravená spolu s nimi začať odškrtávať položky na svojom zozname miest, ktoré musím navštíviť! :)
Paráda toto! :) Úplne si mi týmito krásnymi fotkami pripomenula, aká je Praha krásna. Škoda len, že tá záhrada nebola otvorená, ale aspoň máte dôvod na ďalšiu návštevu ;) :)
OdpovedaťOdstrániťA som rada, že si si tú akciu užila, lebo z tých fotiek ide skvelá energia! ♥
Joj, ďakujem :') Vidíš, v októbri budem mať pár hodín v Prahe voľno, keď sa budeme vracať z Weimaru, môžem tam zájsť, keď to bude otvorené!! A možno zájdem aj do kníhkupectva, len tak, pozrieť, že čo keď mi "náhodou" dačo padne do oka :D
OdpovedaťOdstrániťSkvelý, vtipný a veľmi dobre naladený článok♥ :D Po Andy si ma na Prahu teraz naladila ty a normálne rozmýšľam, že ten môj strach z nových a nepoznaných miest + z cestovania vlakom (keďže ja a vlaky nie sme najlepší kamoši) potlačím a vezmem sestru na výlet :D A musel to byť úžasný zážitok a som šťastná, že vám všetko dobre dopadlo ;) S vami niekam ísť musí byť sranda a ako vravíš nezáleží kam ísť, ale skôr s kým tam ísť :) Takže ešte raz super článok, ktorý mi normálne zlepšil deň ;) :D
OdpovedaťOdstrániťĎakujem, fakt ma potešilo, že sa ti páčil :')
OdpovedaťOdstrániťJa som tiež vždy mala strach z cestovania, ale akosi som sa v poslednom roku rozbehla a musím povedať, že z toho budeš dvojnásobne šťastná - pre to nové miesto, ktoré "objavíš", a pre to, že prekonáš sama seba :)
Hej, obyčajne sa veľa nasmejeme :D :) Joooj, to som rada, ďakujem!! ♥♥
:D Jojo, napadlo mě u tý poslední věty v článku: počkej, já myslela, že nerada cestuješ - ale je pravda, že za poslední dobu jsi toho natrajdala dost, takže je super, že ti to pomohlo tvůj strach překonat!!! Na rozdíl od většiny lidí nepovažuju cestování za nezbytnou součást život - nemyslím si, že úplně každý to potřebuje a mělo by mu to vyhovovat - ale rozhodně je super překonat... sebe samu, vlastně. Závislost, strach, smutek, cokoliv. Takže gratuluju! ;)
OdpovedaťOdstrániťJinak... vypadáte jako fajn parta, divila bych se, kdyby v ní bylo víc kluků, ale jinak si myslím, že se vás sešel pěknej počet ;)
A židovská čtvrť je super!!! :P
Neviem, prečo mi nefunguje normálne odpovedanie na komentáre -.-
OdpovedaťOdstrániťAj ja som myslela, že nerada cestujem, ale zistila som, že vlastne cestujem veľmi rada! :D Ten strach tam asi ešte vždy je, ale s každou cestou sa dostáva stále viac do úzadia :) Ďakujem!