Recenzia: Shane Kuhn – Zabi svojho šéfa

Autor: Shane Kuhn

Pôvodný názov: The Intern’s Handbook, Casual Friday

Počet strán: 375

Vydavateľstvo: Ikar

Rok vydania: 2015

Anotácia:

John Lago, autor Príručky stážistu, je nájomným vrahom, najlepším v odbore, a pripravuje sa na svoju poslednú úlohu, keďže dosiahol dôchodkový vek – dvadsaťpäť rokov. Ako stážista, teda mladík v obleku neurčitej farby a mena, ktoré si šéf nedokáže zapamätať, sa pomocou varenia kávy a nadávania na kopírku infiltruje do firmy, aby potom mohol odbaviť skorumpovaného majiteľa. Narazí však na problém: cestu mu skríži žena, a čo horšie, agentka FBI.

Môj názor na knihu:

Na konci roka som zo školy dostala poukážku na 12€ do kníhkupectva, a keďže nemali Netopierieho muža, ktorý mi chýba, alebo prvú časť Nástrojov smrteľníkov, ktoré by som si chcela prečítať, siahla som po knihe, ktorá ma zaujala už predtým – ako anotáciou, tak aj obálkou. Kníhkupkyňa ju naozaj chválila a ja som sa do nej pustila :) Inak, keď budem veľká, chcem mať kníhkupectvo :D

Formát knihy je normálny, s prebalom, pričom vzadu je úryvok z knihy a na okrajoch anotácia a niečo o autorovi. Obálka je podľa mňa geniálna. Mám rada jednoduché, no predsa zaujímavé obálky a toto to určite spĺňa :)

 

V knihe vlastne nájdeme román – Príručka stážistu (ktorú napísal John Lago, hlavná postava) a jeho poviedkové predpokračovanie Piatok bez kravaty. Román má 44 kapitol a poďakovanie, poviedka je písaná v jednom kuse (od 333. strany). Kapitoly majú názvy, ktoré sa väčšinou priamo spomínajú v texte.

Kniha začína emailom od riaditeľa FBI všetkým agentom v teréne, v ktorom hovorí o istom nebezpečnom Johnovi Lagovi, zamestnancovi Ľudských zdrojov, a.s. Ten podľa riaditeľa poslal viacerým jednotlivcom dokument s názvom Príručka stážistu. V prílohe im posiela ako tento dokument, tak aj všetky prepisy rozhovorov zo sledovania.

Potom sa už začína samotná Príručka. John oboznamuje nových zabijakov s prácou nájomného vraha, ktorý sa skrýva za lacným oblekom stážistu. Ďalej sa predstaví a začína príbeh o jeho poslednej úlohe, počas ktorého im dáva rady, ako zvládnuť zadanú prácu (svoje najlepšie finty však, samozrejme, neprezrádza, nech zelenáči prídu na niečo aj sami).

Musí odstrániť jedného zo šéfov advokátskej firmy, no komplikuje sa mu to hneď od začiatku. Nevie, ktorý z troch majiteľov to je, a navyše sa mu do cesty pripletie agentka FBI, Alica, a on azda pocíti niečo, s čím nemal v doterajšom živote skúsenosti – lásku. Popritom, ako rozpráva príbeh, zoznamuje čitateľov aj so sebou samým – hovorí o detstve, o svojej práci a snaží sa nájsť svojho biologického otca.

Všetky nitky sa na konci románu spoja a ten vyvrcholí vo veľkej paráde, s hneď niekoľkými plot twist-mi a stránkami presiaknutými krvou.

Piatok bez kravaty hovorí o Lagovej prvej úlohe, ktorú ako zamestnanec Ľudských zdrojov, a.s. dostal. Na začiatku sa tiež predstaví, a potom nás zoberie na jazdu filmovým zákulisím, kde má za úlohu zabiť slávneho režiséra.

Johna si, ako rozprávača obidvoch príbehov, obľúbite. Má všetko, čo by mal dobrý nájomný vrah mať: je prispôsobivý, duchaprítomný, inteligentný a neskutočne šikovný, čo sa týka spôsobov zabíjania (znela tá veta veľmi divne? :D). A ešte dobrý herec. Tu by si mohol podať ruku s Alicou. Obidvaja sa snažia toho druhého obalamutiť, čo vedie hneď k niekoľkým nanajvýš zaujímavým situáciám. I keď, priznám sa, Alica mi nebola až taká sympatická. Ďalšou postavou je Bob, ktorý je vlastne vodca toho všetkého a hrá v knihe celkom dôležitú úlohu, i keď sa s ním priamo stretneme len niekoľkokrát.

Piatok bez kravaty je dosť krátka poviedka, tam postavy nedostanú taký priestor, no spoznáte ich dosť na to, aby sa to dobre čítalo :)

Autorov štýl, ktorým písal cez Johna Laga, je skvelý. Vôbec nie nudný, s vtipnými poznámkami a čiernym humorom, s narážkami na modernú kultúru no i staré filmy – najmä tých filmov tam je veľa, čiže ak máte náhodou záľubu v starších filmoch, ich dejoch a hercoch, čo tam hrali, tak ste vyhrali, pretože čítanie bude pre vás ešte lepšie, keď budete môcť lepšie pochopiť isté narážky :D Píše teda v prvej osobe, no čas sa mení – keďže je to písané ako príručka, píše v prítomnom čase, no v príbehu prechádza do minulého. Slovenčinárka na slohu by za toto asi strhla body, no prechod je úplne prirodzený, pasuje tam, a kebyže si na to nedávam pozor, tak si to asi ani nevšimnem :D Mám pocit, že tam bolo pár preklepov, ale nič vážne. Čo tam po romantických young-adult knižkách, tu máte vtipnú knihu o živote nájomného vraha, plnú takých spôsobov zabíjania, že sa budete zamýšľať, odkiaľ to všetko autor vie :D Ale naozaj desivé to začne byť až vtedy, keď zájde do detailov, akoby si sám všetko najprv vyskúšal, a teda nebudete vedieť odlíšiť Johna Laga od Shanea Kuhna.

Človek musí mať niečo medzi ušami, aby sa zachránil napriek presvedčeniu celého sveta, že sa mu bude vodiť lepšie, len čo otrčí kopytá. Stojíte na vrchole evolučného potravinového reťazca, a keby Charles Darwin videl, ako sa prispôsobujete zmenám, hneď by si do svojho tvídového obleku cvrkol.