Recenzia: John Green – Poučka o podstate predvídateľnosti Katherín

Autor: John Green

Pôvodný názov: An Abundance of Katherines

Počet strán: 262

Vydavateľstvo: YOLi, Ikar

Rok vydania: 2015

Anotácia:

Colin, ktorý dostal už devätnásty raz kopačky od dievčaťa menom Katherine, sa vyberie na road trip so svojím najlepším priateľom Hassanom. Kým sa však poriadne rozbehnú, zakotvia v malom mestečku, kde dostanú brigádu. Spamätávajúc sa z rozchodu sa toto zázračné dieťa a veľký fanúšik prešmyčiek snaží vymyslieť poučku, ktorá by dokázala predpovedať vývoj akéhokoľvek vzťahu. Spolu s novou kamarátkou Lindsey sa tak vydáva v ústrety letným dobrodružstvám a rozprávaniu príbehov, ktorých význam má ešte len objaviť.

Môj názor na knihu:

Knihu mi poslalo vydavateľstvo YOLi ako výhru v súťaži s časopisom Friendship, ktorý v škole odoberám. Prišla trochu nečakane a, samozrejme, ma veľmi potešila :)

Od Johna Greena som už čítala Na vine sú hviezdy (recenzia TU), ktoré ma však nenadchli tak ako drvivú väčšinu čitateľov, i keď sa mi tá kniha páčila. Bola som preto zvedavá, ako sa mi bude páčiť toto.

V krátkosti: páčilo sa mi to menej ako Na vine sú hviezdy. Dôvody nájdete nižšie :D

Kniha je väčšieho formátu, v mäkkej väzbe so zahnutými okrajmi, na ktorých je anotácia a niečo o autorovi. Vzadu je úryvok z prvej kapitoly.

Je rozdelená na 19 kapitol, epilóg, autorskú poznámku, dodatok (v ktorom matematik vysvetľuje niečo z matematiky, ktorá bola použitá v knihe) a poďakovanie. Na konci niektorých kapitol sú časti označené ako napr. „Koniec (začiatku)“, „Začiatok (stredu)“ a podobne. Nie sú poukladané zaradom a ich význam osvetlím pri deji :)

Kniha hovorí o road tripe istého Colina Singletona, ktorý ako bývalé zázračné dieťa chce niečo dokázať, aby sa vryl do histórie ako génius (alebo niečo zhruba v tom zmysle). Keďže zhodou náhod všetky z dievčat, s ktorými chodil, nosili meno Katherine, pri tvorbe svojej poučky sa odráža odtiaľto. So svojím priateľom Hassanom prídu do mestečka, kde spoznajú istú Lindsey a rozhodnú sa tam na nejaký čas ostať. Práve vďaka nej sa púšťajú do vecí, o ktorých inak ani nesnívali, že ich budú robiť.

To by bol hlavný dej. Okrem toho však na konci niektorých kapitol Colin rozpráva o svojich predošlých dievčatách a o tom, ako sa vzťahy s nimi vyvíjali, ako začínali, ako končili. Je to dobré dotvorenie deja a samotného Colina ako postavy.

V pôvodnej anotácii sa ešte spomína napr. aj hrob rakúsko-uhorského arcivojvodu, to však podľa mňa ani veľmi nestojí za zmienku, pretože na to, aké tajomstvo sa okolo toho robí v anotácii, tak to bolo v knihe ledva spomenuté (a ani nezačínam o tom, ako rýchlo sa to vyriešilo).

Dej mi prišiel vcelku nudný. Nedialo sa tam toho veľa, a keď už sa niečo konečne diať začalo, skončilo to rýchlo a mne osobne sa nepáčilo, ako to bolo napísané. Narozdiel od Na vine sú hviezdy ma táto kniha vcelku nudila a tak nejako som sa nevedela dočkať konca – nie však preto, že by som nevedela, ako sa to skončí: niekde (nie na tejto knihe) som už musela čítať anotáciu, ktorá prezradila viac-menej celý dej až do konca. To ma síce nechávalo v nádeji, že za tým ešte niečo zaujímavé bude, no ubúdajúce strany ma vyviedli z omylu.

Matematika nakoniec nebola taká ťažká a dodatok bol napísaný celkom vtipne.

V knihe (najmä ku koncu) sa však našli aj nejaké pekné myšlienky, takže to nebola celkom strata času :)

Postavy. Hm, hlavná postava, Colin, a jeho kamarát ma neskutočne iritovali od začiatku do konca. Áno, fajn, zázračné dieťa, vysoké IQ a podobne – možno to bude tým, že nikoho takého nepoznám a nemám s tým skúsenosti, ale pokiaľ sa takí ľudia naozaj správajú ako Colin, tak huh. Mne osobne prišiel nesympatický, nedokázala som sa s ním, ako s hlavnou postavou, akokoľvek stotožniť a tá jeho posadnutosť prešmyčkami mi tiež pekne liezla na nervy. Hassana som si taky-tak vôbec neobľúbila. Za to Lindsey bola fajn a mala som ju rada. Oveľa radšej by som sa dozvedela niečo viac o nej namiesto tých dlhých pasáží o Colinovi.

Kniha je napísaná v tretej osobe a v minulom čase. Greenov štýl mi veľmi nesadol – mám pocit, že Na vine sú hviezdy sa mi čítali oveľa ľahšie. Nájdeme v nej veľa poznámok pod čiarou, ktoré nejako bližšie vysvetľujú veci spomenuté v texte, či už z Colinovej minulosti alebo napr. z matematiky, či prekladajú vety, ktoré sú napísané v iných jazykoch. Tieto poznámky sa mi veľmi páčili, i keď miestami ich bolo naozaj veľa.

Nepáčilo sa mi, akým spôsobom sa Colin a Hassan rozprávali a aký slovník používali, no to je naozaj subjektívne a vy s tým možno nebudete mať žiaden problém.

Je tu neskutočné množstvo prešmyčiek, čo mňa veľmi nepotešilo, keďže od fanúšika prešmyčiek mám ďaleko :D Klobúk dole prekladateľke, ktorá sa s tým musela baviť. Neviem však už, či to bola chyba na slovenskej strane alebo strane autora, no v texte boli viackrát pomiešané mená Hassana a Colina, napríklad keď išlo o nejaký dialóg. Teda, aspoň si to myslím, ale niekde to fakt nedávalo zmysel. Plus tu bolo vcelku dosť preklepov, ale čo už.

Celkovo bola kniha pre mňa sklamaním, ale nehovorím, že by som Greenovi ešte v budúcnosti nedala šancu :)

„Budúcnosť vymaže všetko. Neexistuje žiadna miera slávy ani geniality, ktorá by človeku umožnila prekročiť vlastné zabudnutie.“