Keď je nakupovanie sranda (alebo môj výlet do Košíc)

Začiatok týždňa som strávila so sestrou v Košiciach, a tak vám o tom skúsim trošku poreferovať :) 

Deň prvý
V pondelok ráno o siedmej sme sadli na vlak. Keďže cesta sa zdala byť nekonečne dlhá, čas som si krátila čítaním a počúvaním hudby. Lepšie by bolo, keby som si ho krátila napr. vymýšľaním takej fanfiction, ale poznáte ma :D Do Košíc sme prišli skoro o pol desiatej, zložili veci na byte a vydali sa do roboty mojej sestry, ktorá je v lete dosť opustená, pretože mesto práve neoplýva študentmi :D

Tam som sa flákala, využívala neskutočne rýchly internet, a snovala plány, ako a kedy donútiť keyboard/varhany/neviem-ako-presne-sa-to-volá hrať. Na obede som bola so sestrou a jej kolegami a najedla som sa tak, že som istý čas (pár hodín :D) nechcela na pizzu ani pomyslieť.

Poobede sme šli na nákupy, čo bol jeden z hlavných dôvodov, prečo som prišla do Košíc. Boli sme v Auparku, kde som si v C&A kúpila sukňu a v New Yorkeri tričko (najmä tam som chcela ísť, ešte odkedy som sa vrátila z Viedne, lebo som tam videla niekoľko super tričiek :D).

6€ (no nekúp to)

Bolo neskutočne ťažké vybrať tričko z toho množstva, čo tam bolo, a toto stále síce nejakých 10€, ale aj tak sa už teším, kedy sa v ňom niekde vyberiem ^.^ :D

Z Auparku sme sa autobusom vyviezli (za tie dva dni som sa toľko navozila v metskej hromadnej doprave, že mám na istý čas dosť - až veľa :D) na Terasu, kde sme narýchlo zašli do Pepca pozrieť sukňu pre sestru. Keďže sa však nevedela rozhodnúť, či si ju má kúpiť, nechala si čas na rozmyslenie a medzitým sme šli na omšu o štvrtej. Kostol na Terase sa mi veľmi páčil, žiadny podobný som v živote nevidela. Milým prekvapením bolo, že omšu celebroval kňaz, ktorý pochádza z našej farnosti. Skončila veľmi rýchlo, asi aj preto, že sa vôbec nič nespievalo - to bolo pre mňa naozaj nezvyčajné, keďže u nás doma majú potrebu spievať všetko :D Šli sme naspäť do Galérie a tam sestra nakoniec sukňu kúpila (po tom, čo si ju ona vyskúšala dvakrát, ja raz, a poslali sme MMS-ku mame). 

Zašli sme ešte do iných obchodov, napr. do Orsayu, kde sa mi páčilo jedno tričko, ale nekúpili sme už nič a po návšteve Tesca sme šli na byt. Tam sme zjedli obed od nedele, čo nám mama zabalila :D Večer som chcela niečo hrať, ale sestra rezolútne vyhlásila, že budeme pozerať film. Aspoňže taký, čo som ja chcela - The Chef, i keď v českom dabingu. Samozrejme, ako sa dalo čakať, ona sama pozornosť filmu venovala možno desať minút a potom jej začali padať oči. 40 minút pred koncom ma vykopla z postele aj s netbookom, že vraj keď chcem, nech dopozerám a potom ju zobudím. Tak reku som pozerala a pred polnocou ju aj zobudila. Film to bol fakt dobrý. Navyše sa v ňom objavili Scarlett Johannson a Robert Downey Jr., no čo viac si môže človek priať :D

Deň druhý

Ráno sme si kúpili raňajky v Tescu a najedla som sa v sestrinej robote, kde som s pomocou zapojila ten keyboard a prvýkrát v živote na niečom takom aj hrala! :D Išlo mi to biedne, to je pravda. Predstavíte si to ako žiadne noty skombinované s chýbajúcim hudobným sluchom a pamäťou :D Ale po hodine bavkania sa som našla country rytmus, ktorý sa mi páčil, a dokázala do toho hodiť akordy piesne The Gambler od Kennyho Rogersa, čo bola vlastne jedna z prvých pesničiek, čo som sa naučila hrať na gitare :D

Tento deň sa niesol v znamení robenia vecí, čo som nikdy predtým neskúsila - na obed som mala kebab. V placke, obrovský, s takou kopou zeleniny, že som v živote na jedno posedenie toľko zeleniny nezjedla a nikdy predtým zelenina nechutila tak dobre, ako teraz :D Nevládala som ho dojesť, čo sa mne zase tak často nestáva, ale nakoniec som tento boj vyhrala a urobila som si pomyselnú kvačku. Predsa len, bolo to trošku o prekonávaní strachu, keďže sa bojím jedenia nových vecí a zelenina mi nikdy veľmi nechutila :D Večeru som mala z Tesca, ale ešte mi stále ostáva zájsť na moju obľúbenú pizzu a do McDonaldu na McFlurry, takže dúfam, že sa do konca leta do Košíc ešte dostanem :)

Ten, čo robil kebaby, nevyzeral práve nadšený svojou prácou (i keď ju robil neskutočne šikovne), no za to predavačky v obchodoch ma neprestávali prekvapovať. V bižutérii Six (inak, nechoďte tam, majú tam taký obrovský výber, že sa v živote nebudete vedieť rozhodnúť aj s neviem koľko radcami a navždy budete spochybňovať svoje rozhodnutia :D) som si kúpila tri páry náušníc (čo spolu s tými dvomi, čo som si kúpila vo Viedni, dáva priam závratné číslo, pretože v živote som toľko náušníc nemala :D) a ešte raz sme šli do Auparku, tentoraz sa pozrieť, či tam v Orsayi nemajú to tričko, ktoré sa mi deň predtým páčilo. Nemali, takže sme sa zase vyviezli na Terasu do Galérie :D A tam som si ho konečne kúpila, trošku zhrozená tým, koľko som za dva dni minula, ale spokojná, lebo som už dlhšie potrebovala pásikované tričko :D

Tričko skoro 9€, náušnice 4,95€.

Tie loďky som hľadala už dlhšie a kormidlá boli príjemným prekvapením :) Tretí pár je podobný tomu odtiaľto, ale nevadí. A nie, nie som zaťažená na kotvy, neviem, ako ste k tomu došli (najmä keď ste nevideli, čo mám ešte doma :D).

Na byte sme hrali Uno, čo bola dosť sranda. Na výhru potrebujete 500 bodov a moja sestra mala 494, keď som ja mala nejakých 105 asi. Tvrdila som, že to vyhrám, a po šnúre víťazstiev, kedy som sa dostala skoro asi až po tristovku, to tak naozaj vyzeralo, ale nakoniec som prehrala, čo ale nevadí, lebo to bola sranda :D 

Deň tretí

Ten pozostával viac-menej iba z raňajok, skontrolovania sociálnych sietí a dostania sa do vlaku, ktorý odchádzal z Košíc o jedenástej. Každý z rodiny s tým mal obrovský problém, lebo čo keď nevystúpim na dobrej zastávke (môj orientačný zmysel je zlý, ale nie až tak - navyše, neviem, nakoľko sa dá zabudnúť vystúpiť na konečnej)/čo keď ma niekto unesie/čo keď [iný scenár]. Takže okrem iného to bolo aj o dokázaní toho, že mám sedemnásť, nie sedem :D Cesta prebehla dobre, ale to by som nebola ja, keby som ju nejako trápne nezakončila - pred dverami som sa ocitla ako prvá, a keďže som také dvere ešte v živote neotvárala, po neúspešnom pokuse som sa s ospravedlňujúcim úsmevom otočila na chlapca, ktorý stál za mnou, poďakovala mu, keď dvere otvoril, a rýchlym krokom šla prestúpiť na vlak, ktorý ma doviezol až domov :D

Tento výlet bol plný zahanbovania sa pred ľuďmi, obzerania bižutérie a milých prekvapení. Ale najlepší bol asi pocit, keď idete po meste, v taške máte nové veci, lížete zmrzlinu a myslíte si, že život je v tej chvíli úžasný a nikomu na svete nie je lepšie ako vám :)