No, tak som sa vrátila z výletu.
Okrem menších zdravotných problémov a síce, že som nachladená jak kôň, som ešte nemala ani s kým sedieť (nakoniec som sedela so spolužiačkou, s ktorou sme toho nahovorili minimum) a keď som sedela, tak úplne vpredu, skoro rovno za učiteľka, zatiaľ čo všetci spolužiaci (pretože s nami išli aj ôsmaci a siedmaci) boli vzadu a dobre sa bavili. Cestou tam som stavila na nejakú zmes rocku, cestou späť na ATL a SP. Prvá polovica predstavenia bola dosť oničom, v druhej sa vyskytlo pár vtipných chvíľ, ale aj tak to nezmenilo môj názor na komédie od DJZ (nečakane). Radošinci to nie sú. Vážne predstavenie je lepšie ako to, kde sa snažia byť za každú cenu vtipní a nejde im to (nečakane). Rozchod v obchodnom centre Max, ktorý trval hodinu a pol som presedela na lavičke, pretože proste nenávidím takéto nákupné centrá (starí dobrí humennskí číňani) a spolužiačky sa naučili dosť rýchlo rozoznávať moje ironické poznámky. Lenka ma kŕmila kyslými rybkami (cukríky, jasné?) a ja som ponúkala Bon Pari (idem ich dojesť). Zajtra musím ísť do školy (nečakane) a teraz sa musím učiť (nečakane). Potom možno budem čítať otcovu knihy (Syn zabijaka), ktorú som začala čítať včera v čase, keď nešla elektrika a s ňou aj internet. Uhm, zatiaľ to ako thriller nevyzerá, ale má to u mňa bod za vraždy (je to o nájomnom vrahovi). No ten štýl sa mi nijak nepáči (neviem, či je to chyba autora, alebo prekladateľa).
Včera som si kukla TVD ešte raz a zistila, že mojej angličtine toho uniklo v celku dosť (nečakane). Nechce sa mi to pozerať vždy dvakrát, ale zase nechcem to pozerať aj hneď s titulkami.
Dúfam, že ste sa dnes mali lepšie ako ja.
Žijte blaze a nelikvidujte všetko, čo doma nájdete, lebo vám bude zle (nečakane).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára