Recenzia: William Shakespeare – Hamlet

Autor: William Shakespeare

Pôvodný názov: Hamlet

Počet strán: 182

Vydavateľstvo: Odeon, Ikar

Rok vydania: 2006

Anotácia:

„The time is out of joint. O cursed spite, That ever I was born to set it right!“

Čas vykĺbil sa. Mám ho vrátiť naspäť. Dočerta, na toto som prišiel na svet?

Takto premýšľa sám nad sebou dánsky princ Hamlet v hre, ktorá je aktuálna vždy, keď je čas vykĺbený - a kedy vykĺbený nebol? Básnickú "hru hier", kladúcu večnú otázku, či má pri náprave sveta šancu jednotlivec, si prečítate na dúšok ako tú najnapínavejšiu detektívku.

(zdroj)

Môj názor na knihu:

Toto je druhá kniha, ktorú som si za tú 10€ poukážku zo školy kúpila :D Okrem toho a ešte toho, že toto píšem o jedenástej v noci, som úplne normálna, môžete mi veriť, šak ma poznáte.

Keďže som všetko až na dej a postavy viac-menej vypísala v predchádzajúcej recenzii, tu to len rýchlo zopakujem.

Kniha je z rovnakej „edície“ ako Kráľ Lear, takže má aj rovnakého prekladateľa a rovnako vyzerá. Na zopakovanie: normálny formát, mäkká väzba, zahnutá obálka, vpredu ilustrácia, vzadu anglický citát a niečo o autorovi. Obšírnejší opis si môžete prečítať práve na tom odkaze „Kráľ Lear“.

Podobne ako v ostatných knihách, aj tu je na začiatku vypísané Shakespearovo dielo, jeho životopis a niečo o Alžbetínskom divadle. Potom nasleduje „O hre Hamlet“ a potom už samotná hra (pred ňou sú vypísané postavy, Shakespeare má v jednej hre toľko postáv jak ja vo všetkom, čo som kedy napísala, dokopy :D). Tragédia je, ako zvyčajne, rozdelená na päť dejstiev, ktoré sú rozdelené na výstupy. Za tým sú veľmi nápomocné poznámky k textu a „Shakespearove oblaky“ od Ľubomíra Feldeka, prekladateľa, kde sa opäť trochu zaoberá hrou. A samozrejme edičná poznámka plus čo už vydali a čo chystajú :D

Ideme k deju. Hamleta som už raz čítala počas školského roka, i keď vrámci povinného čítania to je až v druhom ročníku. Chcela som vyskúšať niečo od Shakespeara, pretože som sa rozhodovala, či si mám kúpiť Coriolana, a toto ma príjemne prekvapilo. Dovtedy som čítala len úryvok z Rómea a Júlie v literatúre a to bol des. Hamlet je však úplne iný, úžasný a skvelý. Je škoda, že väčšina ľudí ignoruje povinné čítanie, občas sa tam vyskytnú naozaj dobré knihy :D Ale len občas.

Je to tragédia dánskeho princa Hamleta, ktorého otec zomrel a na trón nastúpil brat jeho otca, pričom si zobral za ženu Hamletovu matku, teda ženu svojho brata (:D). Hamletovi sa to vôbec nepáči a podozrenie, že otec bol zavraždený, sa mu potvrdí. Vtedy Hamlet začne rozmýšľať, ako sa pomstiť. Vstupuje do toho ešte aj príbeh Polonia, kráľovho radcu, a jeho detí, Ofélie a Laertesa, ktorých životy, ako sa ukáže, sú tesne spojené s Hamletovým. Keďže je to tragédia, nečakajte, že veľa ľudí prežije :D

Postavy sú vyobrazené veľmi, veľmi dobre (mala by som začať používať synonymický slovník :D). Keďže v dráme nemáte nijakého rozprávača a všetko sú proste len dialógy, musíte si všetko nejako domyslieť práve z nich. Shakespeare vám ich pomocou týchto dialógov predstaví oveľa lepšie, ako by to „vševediaci rozprávač“ kedy dokázal :)

Shakespearov štýl písania je niekedy možno ťažký na čítanie, no ja nikdy neľutujem, ak si vetu prečítam aj štyrikrát :) Nerýmuje sa to všade, no kde sa to rýmuje, tak to stojí za to ešte viac, než kde sa to nerýmuje :D Je tu veľa metafor a vecí, ktoré sa možno ťažko rozumejú, no prekladateľ to v poznámkach väčšinou vysvetlí (a ešte pridá aj anglický originál). Scénických poznámok je tu veľmi málo, fakt by som to chcela vidieť zinscenované, ako sa s tým a s tými dlhými monológmi herci popasujú :) Ach, chcem ísť do divadla. A na Shakespeara.

Zo školskej knižnice som mala vypožičaný starší preklad. Obidva preklady sa dosť odlišujú a v niektorom sa mi páči jedno, v druhom zasa niečo iné. Ten preklad z čítania pre mládež bol aj značne upravený, čo sa týka nadávok :D

Nie každý má asi nervy na Shakespeara, no moje „predsudky“ voči nemu Hamlet zmazal :)

  David Tennant a Benedict Cumberbatch v roli Hamleta :) Tak ich vidieť... a rozumieť anglicky k tomu :D

A na koniec pár citátov. Keďže mám zapísané niektoré aj z toho „školského“ vydania (1977), dám z nich sem niečo tiež. Prvý citát bude taký na porovnanie prekladu – tá istá scéna :) Z vydania z roku 1977 som to prepisovala v jednom kuse, nie po veršoch, ako v novom.

Horatio:

            Stoj, prízrak! Ak máš dáky zvuk či hlas, prehovor!

            Ak treba dobrý skutok vykonať, čo tebe pomôže a mňa bude ctiť, prehovor!

            Ak vieš, čo hrozí tejto krajine, a mohli by sme osud odvrátiť, len vrav!

Ak za živa si poklad z úžery do zeme zahrabal a teraz preň pokoja nemáš ani po smrti – Zakikiríka kohút.

Vrav – počkaj, vrav – zastav ho, Marcellus! (1977)

Horatio.

            Stoj, mátoha!

            Ak máš hlas, čo aj bol by to len zvuk,

            prehovor ku mne!

            Mal by som azda spraviť dobrý skutok,

            čo tebe uľaví, mňa ozdobí?

            Prehovor ku mne!

            Vieš o hrozbe pre našu krajinu

            a poznáš spôsob, ako sa jej vyhnúť?

            Prehovor!

            Alebo v lone zeme ukrývaš

            poklady nazbíjané zaživa,

            ktoré ťa nútia blúdiť po smrti?

            Vrav! Stoj a hovor!

Zakikiríka kohút.

                        Zdrž ho, Marcellus! (2006)

***

Hamlet:

            Anjeli boží, ochraňujte nás!

            Či už si dobrý duch, či pekelník, či šíriš nebies dych, či pekla puch, či dobré a či zlé

            máš úmysly, jednako tvoja podoba mi nedá a oslovím ťa. Nazývam ťa Hamlet, kráľ,

            otec, vládca Dánov. Odpovedz!

            Nech nemučí ma zvedavosť! Tak vrav, prečo tie kosti, ktoré kropil kňaz, svoj rubáš

            roztrhli a prečo hrobka, kam sme ťa uložili v pokoji, otvára svoju čeľusť z mramoru a

            do sveta ťa posiela? Čo značí, že ty, raz mŕtvy, opäť v plnej zbroji vo svite mesiaca sa

            prechádzaš, noc hyzdíš a nás, ľahkoverných bláznov, otriasaš prízračnými

            myšlienkami, čo nášmu mysleniu sú nad sily?

            Vrav, aký to má zmysel! Čo si žiadaš? (1977)

***

Divadelná kráľovná.

            Nech zomriem hladom, Boh mi svetlo zhasne,

            nech nikdy nezažijem už nič krásne,

            nech beznádej ma hryzie ako besná,

            nech na samotke do smrti ma väznia,

            tvár mojej radosti nech spopolavie

            a zrúti sa vždy, čo staviam práve,

            a pokoj nenájdem až do konca,

            ak ako vdova znova vydám sa! (2006)

Recenzie na iné autorove knihy:
William Shakespeare - Kráľ Lear