Recenzia: Suzanne Collinsová – Hry o život, Skúška ohňom, Drozdajka

Autor: Suzanne Collins

Pôvodné názvy: The Hunger Games, Catching Fire, Mockingjay

Počet strán: 637

Vydavateľstvo: Ikar

Rok vydania: 2013

Bibliografický záznam nepotrebujete, ne? :D

Anotácia:

Na troskách bývalej Severnej Ameriky vyrástol Panem, ovládaný bohatým Sídlom, ktoré obklopuje dvanásť podrobených obvodov. Nenávidené Sídlo vládne železnou päsťou. Raz do roka povolá z každého obvodu chlapca a dievča do Hier o život, aby pobavili televíznych divákov skutočným bojom na život a na smrť. Medzi nimi sa dobrovoľne ocitne šestnásťročná Katniss Everdeenová, odhodlaná za každú cenu prežiť. Aj víťazstvo však môže mať trpkú príchuť, oslavné turné po jednotlivých obvodoch sa zmení na krutú skúšku ohňom. Symbolom odporu proti Sídlu sa stáva drozdajka, vtáčik, ktorého nosí Katniss na hrudi v podobe zlatej brošne. Obe znepriatelené strany ju preto vnímajú ako živý symbol rebélie a zamýšľajú využiť ju v mocenskom súboji. Okrem toho sa Katniss až zúfalo nevyzná vo vlastných citoch, najradšej by sa rozdvojila, lebo vie, že obaja jej nápadníci, Peeta aj Gale, by si jej lásku zaslúžili... Hry o život sú trilógiou plnou napätia, zákulisných intríg, ale aj lásky. Hoci sa dej odohráva v budúcnosti, stále ide o odveký zápas dobra proti zlu. 

(zdroj)

Od toho povrchu sa strašne blbo odrážalo svetlo a ja tiež nie som žiaden fotograf, čiže :D Mám tu pre vás štyri fotky, lebo je vysoko pravdepodobné, že pri ďalších recenziách sa mi nebude veľmi chcieť, tak vám dám len jeden obrázok obálky a hotovo :D Ale treba urobiť dobrý prvý dojem, ne?

Môj názor na knihu:

Toto je moja prvá recenzia na blogu, a nie som si veľmi istá, ako ju písať :D Mám v pláne ísť zvonku dovnútra – teda začnem od obálky (i keď tá u mňa nehrá žiadnu rolu pri výbere knihy).

Kniha je veľká. Akože fakt veľká – toto nedáte ani do školského ruksaku, nie to do kabelky. Je stvorená len na čítanie doma, ak teda nechcete posilňovať a vytiahnuť si ju v meste na lavičke. Je to ten väčší formát knihy (ako staré vydanie Pána prsteňov) a je taká hrubá, že keď máte strach z príchodu zlodejov/únoscov uprostred noci, s týmto po ruke ich ľahko omráčite. Dávajte si pozor, aby ste ich nezabili, i keď by sa to určite dalo považovať za sebaobranu. Kniha nemá prebal, len tvrdé čierne dosky, ktoré však nevytŕčajú nad strany – spolu so stranami sú v rohoch zaoblené. Predná strana je... neviem, ako sa to povie, no proste tak urobená, že keď s ňou hýbete, ten obrázok sa mení :D Presnejšie, zdá sa, akoby ten oheň pri drozdajke plápolal. Vzadu sú krátke vyjadrenie Stephena Kinga, Stephanie Meyerovej a ďalších dvoch zrejme-spisovateľov, ktorých nepoznám, no nesúhlasím s nimi :D Čítať to so svojím tínedžerom, vážne? Ako ste si mohli všimnúť na fotke, okraje stránok sú nafarbené na čierno.

Čo sa mi veľmi páčilo, bolo, že každá kniha je rozdelená na tri časti a každá z nich má 9 kapitol – teda každá z kníh mala 27 kapitol (plus epilóg pri poslednej). Kapitoly neboli príliš dlhé a mám pocit, že mi to pomáhalo v rýchlejšom čítaní (začala som čítať v piatok večer a v stredu v noci som to dočítala), keďže som presne vedela, koľko je do konca jednej časti či knihy. 

Dej prvej knihy nebol vôbec zlý, i keď sa mi až tak nepáčil, predsa len, som zvyknutá na kus iné čítanie, ale bola to príjemná zmena :D Dej druhej knihy už začínal trošku pokryvkávať, no i tak bol zväčša zaujímavý. Tiež som ocenila pribudnutie nových postáv. Tretia kniha však bola tak trochu utrpenie čítať, aspoň zo začiatku. Bola to nuda, až po niekoľkých kapitolách sa to trošku rozprúdilo, ale nebavilo ma to až tak, ako prvé dve (a tie ma zase nebavili tak, ako iné knihy, čo som čítala – Hry o život by som určite nezaradila ako najlepšiu knihu :D lepší priemer, možno). Slzy do očí sa mi vtisli len párkrát za celé tri knihy, ale najviac ma dojal (tak, že tie slzy začali aj stekať :D) osud kocúra na konci tretej knihy. Ten koniec bol pekný. O dosť zlepšil dojem z celej knihy. A to nemám rada mačky.

Postavy – niektoré som si celkom obľúbila, iné mi celý čas liezli na nervy :D Ale ako pri všetkých knihách (ak to nie je nejaká výlučne romantika alebo čo), ani tu neodporúčam obľúbiť si veľmi nejakú postavu, lebo pravdepodobnosť, že umrie, je pomerne vysoká :D Hlavná postava – Katniss – mi permanentne liezla na nervy. Ja viem, že to je len 16/17 ročné dievča, ale keď vie byť dospelá v iných veciach, mohla by sa (aspoň občas) správať normálne :D Ako fakt, jej správanie bolo na nevydržanie a myšlienky nápodobne. Taká dezorientovaná nesom ani ja v uliciach Košíc. Okay, možno ona bola kus menej a sem-tam to nebolo až také zlé, ale... :D Na Peetovi mi najviac asi vadilo jeho meno, ale to nie je podstatné :D Keby som bola Katniss, asi by som sa tiež hodnú chvíľu rozhodovala medzi Peetom a Galeom.

Štýl písania autorky ma veľmi neoslovil. Všetko bolo písané z pohľadu Katniss – v prvej osobe jednotného čísla a, čo mi najviac vadilo a nevedela som si na to zvyknúť, v prítomnom čase. Asi aj za to som si to dievča neobľúbila, lebo jej myšlienky boli miestami také popletené a zavádzajúce, že až :D Fajn, ja viem, je do dospievajúce dievča, ale aspoň trochu by som jej niečo urobila s tými myšlienkami, lebo mne osobne robilo kus problém aj si predstaviť všetko to, čo ona popísala. Niekedy by som možno zašla do hlbších opisov, ale to nie je taký problém. Knihám som ale celkovo dosť často nerozumela a vyšla som z toho trochu zmätená.

Môj názor na filmy:

Hneď po prečítaní som si pozrela aj filmy. Prvý bol o dosť horší, než kniha, no druhý sa na ňu už doťahoval. Katniss mi v nich až tak nevadila v správaní, skôr mi teraz nepasoval herec, ktorý hral Peetu, ale dobre no :D V novembri majú uviesť do kín Mockingjay Part I (tretiu knihu rozdelili na dva filmy) a ak to vyjde, asi by som na to išla, v rámci spoločenského života, viete. Keď si pozriete vtipné zostrihy z rozhovorov z premiér či comic-conov, môžete sa aj dobre zasmiať :D Najviac sa mi na filmoch však páčili pesničky, ktoré šli cez záverečné titulky. V prvom filme to boli:

Arcade Fire – Abraham’s Daughter

Taylor Swift ft. The Civil Wars – Safe and Sound (človek sa učí celý život, ja som napr. včera zistila, že "safe and sound" znamená "živý a zdravý"... kto by to povedal?)

The Civil Wars – Kingdom Come

Na konci druhého filmu sa mi zapáčila len jedna pesnička, ale za to viac ako predchádzajúce tri. Už ju viem aj tak jednoducho zahrať na gitare :D Plus, The Lumineers sú skvelí.

The Lumineers – Gale Song

Hodnotenie knihy na nejaké srdiečka, krúžky, hviezdičky, palce alebo čísla nepridávam, ak ho teda nechcete. Lebo ja by som sa nevedela rozhodnúť a bolo by to len orientačné, takže neviem, či by vám to vôbec pomohlo :D Ale napíšte a môžem to doplniť :)

Dajaké dlhé to je, nezdá sa vám? Ale zvalím to na to, že sú to tri knihy! :D