Druhá šanca - 5.kapitola

Komentár autora: Tak, a máme tu poslednú kapitolu tejto krátkej fanfiction na seriál Once Upon A Time. Včera som ju išla opraviť, no nakoniec som ju neplánovane celú prepísala, len čo som niektoré vety okopírovala z prvej verzie :D Nakoniec som si ju prešla len trikrát, teda po tejto stránke môže byť slabšia. Vlastne, ona ani obsahovo nie je nič moc :D Ale na to ste si už asi zvykli :D
Skončili sme, keď Sarah povedala Hookovi, aby sa pripravil na svoju operáciu.
Prosím kohokoľvek, kto to vydržal čítať až do konca, aby mi nechal komentár :)

Sarah sedela nehybne v tme na mieste, kde sa ocitla aj bezprostredne po únose zo svojej kúpeľne. I napriek zviazaným rukám a nohám sa cítila celkom pohodlne. Aspoň zatiaľ. Nevedela určiť, ako dlho tam sedela, no tipovala, že hodina už prešla. Po vzájomnej dohode Hook utiahol uzly iba natoľko, aby Sarah zabránil ujsť, nie aby zabránil jej krvi dostať sa ďalej ako po zápästia. S látkou v ústach sa zmierila a pripísala mu bod za to, že jej pod zadok strčil poskladanú prikrývku. Sľúbil jej, že sa vráti čo najskôr.

Milé od neho.

Keď vchádzali do podpalubia, západný obzor bol ešte oranžový, no na modro-fialovej oblohe sa už objavovali prvé hviezdy. Keďže mestská knižnica s hodinovou vežou bola v centre, Hook musel počkať, kým sa ulice úplne nevyľudnia a susedia nezaspia. Sarah tajne dúfala, že niekto si ho aj tak všimne.

Niežeby si ho za ten krátky čas, čo spolu strávili, neobľúbila. Práve naopak, zapáčil sa jej viac, ako by to bolo milé jej samej či jej priateľom. Chcela som začať nový život s novou rodinou a priplietol sa mi do toho nejaký pirát, ktorého nemá rád nikto okrem mňa. Teda, aspoň to tak vyzerá. Ale asi sa mi nepodarí donútiť ich ísť spolu na pivo, alebo také niečo? Musím si vybrať. V myšlienkach sa zháčila. Isteže si nemusím vybrať, začínam odznova s priateľmi v Storybrooku a Hook mi môže byť ukradnutý. Ale nebol. Aj tak už zrejme dlho nepobudne medzi živými, argumentovala pre seba. Čo sa to so mnou vlastne deje? Pobozkať ho? Zvažovať... hocičo, pričom rátajúc s ním? Povedať mu o mojej rodine? Veď ho ani nepoznám. Rodina bola však tým, čo ich spájalo. Ona sa nikdy pred niekým tak neodhalila a on bol na tom podobne. Bolo to, akoby zdieľali spoločné tajomstvo.

Temenom sa oprela o drevo za ňou a snažila sa vytlačiť z hlavy všetky popletené myšlienky. Pravidelné vŕzganie a pokyvkávanie lode ju pomaly ukolísalo do ľahkého spánku.

Zobudila sa s trhnutím, pričom stuhnuté svaly bolestivo zaprotestovali. Už by sa konečne mohol vrátiť, napadlo jej.

Čas si krátila zvažovaním pre a proti týkajúcich sa toho nemožného chlapa, ako ho v mysli nazvala. Práve keď sa snažila prísť na nejaké „pre“, aby vyvážila siahodlhý pomyselný zoznam „proti“, na palube začula buchot. Ani nevedela prečo, razom sa jej zlepšila nálada a jeho príchod skoro pridala do výpočtu tých dobrých vlastností či činností.

Až potom si uvedomila, že niečo nesedí.

Na palubu sa nevrátil jeden pár nôh. Nevedela určiť, či ľudia boli dvaja alebo desiati, no bola si istá, že to boli ľudia. Hneď zavrhla možnosť, že by neviditeľnú pirátsku loď napadli piráti, a tak si pomyslela, že to budú určite priatelia.

Žeby v poslednej chvíli prišla záchranná akcia?

Akákoľvek snaha upozorniť na seba by bola márna, a tak len trpezlivo čakala, kým niekoho kroky nezačali smerovať do podpalubia. Z prítmia sa vynoril najprv lampáš a za ním David. Na chvíľu sa zarazil, keď ju zbadal spútanú sedieť na zemi s obviazanou nohou, no hneď potom prešiel vzdialenosť medzi nimi a uvoľnil jej ústa.

„Ešte trochu dlhšie, a aj zo mňa sa stane pirát,“ bolo prvé, čo povedala.

David sa krivo usmial: „Uznávam, že nám to trochu trvalo.“

„Inak, ďakujem,“ prehodila, keď si masírovala zápästia. Na Princov údiv nebola vystrašená či nahnevaná. Vôbec sa nesprávala ako zranená obeť únosu. Dokonca s ním žartovala, keď jej pomáhal vstať. Správala sa natoľko uvoľnene, až ju začal podozrievať, že si tento „malý výlet“ užila.

Keďže sa jej ťažko chodilo, zobral ju do náručia a vykročil smerom, ktorým prišiel. Na chvíľu zaváhal, a keď Sarah potichu povedala, nech odbočí doľava, prikývol a pustila sa ta. Cestou jej v krátkosti povedal o tom, ako chytili Hooka, keď sa snažil ukradnúť Goldovu dýku. To, že Sarah nebola doma, zistili pomerne skoro, keďže Gold sa s Emmou nečakane vybral do New Yorku hľadať svojho syna a Emma ju chcela navštíviť, alebo skôr skontrolovať, keďže v tom čase už tiež pár dní nevideli Hooka. A pretože vedeli, že hľadať neviditeľnú loď by nemalo význam, odvtedy len pozorne strážili hodiny na veži nad knižnicou. Keď sa Hook objavil, boli pripravení.

Vyšli na palubu. Tmavovlásku prekvapilo, že slnko práve vychádzalo. Zrejme spala o čosi dlhšie, než si myslela. Striaslo ju od ranného chladu, a tak jej David podal bundu, vytiahol zbraň a podoprel Sarah. Obočie jej poskočilo, keď si obzrela celú scénu na lodi.

Uprostred stál Hook so zdvihnutými rukami a Mary Margaret naňho mierila šípom zasadeným v luku, pripravená vystreliť. Vyzeralo to, že Pirát zase povedal niečo nemiestne, pretože pritom ticho vrčala niečo v zmysle, aby si nemyslel, že ho nezastrelí. Na chrbte mala prehodený tulec. O bok lode sa opieral Leroy s Hookovým mečom a hákom, ktoré si podozrievavo premeriaval.

Hook jej s úsmevom kývol na pozdrav. Keď sa mu bližšie prizrela, zistila, že stojí celkom sebaisto a ruky má zdvihnuté nižšie a ďalej od tela než človek, ktorý by sa naozaj bál o svoj život. Pôsobil uvoľnene, no pod okom sa mu už črtala nepekná modrina, a tiež keď sa pohol, na tvári sa mu mihol tieň bolesti. Vtedy si uvedomila, že aj David má na sánke zaschnutú krv. Ostražito mieril na Hooka.

„Bolo to potrebné?“ spýtala sa Sarah, odlepiac sa od Davida a krivkajúc bližšie. Všetci okrem jej únoscu na ňu neveriacky pozreli.

 „To nič nie je, zlato,“ utrúsil, akoby ani uprostred noci nedostal bitku.

„Veď ťa uniesol a ublížil ti!“

„Navyše sa metal ako divý, keď mal dýku na dosah.“

Sarah mávla rukou. „Pusťte ho.“

„Čože?“

„Zbláznila si sa, sestra?“

„To nemyslíš vážne.“

Aj Hook nadvihol obočie, no nepovedal nič a len sa usmial, tiež trochu prekvapený jej správaním. Je potrebné poznamenať, že svojím správaním bola prekvapená aj sama Sarah. No cítila, že to musí urobiť, alebo sa o to aspoň pokúsiť, i napriek všetkým veciam svedčiacim proti nemu. Postavila sa medzi toho nemožného chlapa a zbrane a povedala: „Určite to môžeme nejako vyriešiť, či nie?“ Keď sa k nim obrátila, hlava sa jej zatočila a bola by spadla, keby ju Hook opäť nezachytil. Ostatní, predpokladajúc, že ju má v úmysle stále držať ako rukojemníčku, i keď nemal zbraň, ktorou by ju ohrozoval, ho takmer zastrelili, kým jej pomáhal sadnúť si. Podľa toho, ako plytko dýchal, sa dovtípila, že má buď zlomené, alebo nepekne narazené rebrá. Poďakovala mu a on si po krátkom rozmýšľaní sadol vedľa nej. Nohy natiahol pred seba. Jej priatelia sa nestačili čudovať.

„Tak?“ otočila sa Sarah na svoju novú rodinu. „Som si istá, že to vyriešime k spokojnosti všetkých zainteresovaných strán a podľa možností o tom nepovieme Goldovi, keďže nechceme už ďalšie ublíženia na zdraví. Mám pocit, že druhé šance sú tu celkom bežné, nemám pravdu?“