Čistinka-2.kapitola

Komentár autora: Úplne kratučká druhá kapitola :)

Zobudil ju mamin krik. Už si na to zvykla a brala to ako budík. Na posteli ležala sama, slnečné svetlo prenikalo žalúziami a osvetľovalo jej izbu. Bola sobota ráno a otec bol doma.

Aspoňže nekričí na mňa, pomyslela si, keď sa snažila vykrútiť z deky.

Keď sa jej to podarilo, vstala a otvorila žalúzie. Mala výhľad na ich zelený dvor. Otvorila okno a jej izbu naplnil štebot vtákov. Ale ani tí nedokázali prekryť mamin neustále kričiaci hlas. Vyšla z izby a zamierila do kuchyne. Alexandrina mama s otcom stáli oproti sebe. Mama zase poriadne gestikulovala a otec len stál a pozeral sa na ňu. Zakaždým, keď mama na chvíľu zmĺkla, otvoril ústa a chcel niečo povedať, ale práve vtedy sa mamin hlas rozozvučal kuchyňou znovu a tak ústa len zavrel. Alexandra ich takto chvíľu pozorovala a potom na seba upozornila: „Dobré ráno.“

Otec sa na ňu pozrel a usmial sa. Mama pokračovala vo svojom monológu, akoby si nič nevšimla. Alexandra sa presunula ku kuchynskej linke, zobrala si rožok, natrela ho maslom a zmizla vo svojej izbe. Tam si zapla počítač, ale nemala chuť nič robiť a znovu ho vypla. Prezliekla sa, umyla a vyšla z izby.

„Idem von!“ zakričala smerom ku kuchyni, ale nebola si istá, či ju počuli. Nechcela sa tam viac vrátiť, a tak len otvorila dvere a vybrala sa opäť smerom k lesu. Slnko svietilo, na oblohe bolo len pár chumáčikov mrakov a jemný vánok Alexandre rozvieval dlhé blond vlasy.

Vošla do šera lesa a poľahky našla cestu k čistinke. Sadla si medzi kvety a len tak rozmýšľala.

Praskot vetvičiek, malé stvorenie na kraji čistinky. Srnka so „spadnutým“ uchom opäť prišla k Alexandre.

Takto sa to opakovalo každý deň, keď Alexandra navštívila les.