Ďalších pár veršov a niekoľko iných vecí

Tak, dnes pracujem (odkedy som sa vymotala spomedzi komentovania blogov) :D Je u mňa veľmi nezvyklé dobrovoľne si upratovať detskú bez toho, aby mi to niekto povedal. Chápete, také veľké upratovanie, kde vyberiete zo všadiaľ veci a potom ich organizujete. Avšak podarilo sa mi upratať len stôl (hrabala som sa kopami papierov) a jednu poličku plnú sošiek. ale trvalo mi to možno aj viac ako dve hodiny! :D A koľko zabudnutých vecí som našla! :D

Medzitým aj túto „báseň“. Písala som ju minulý rok na výtvarnej, mali sme ju aj zilustrovať. Somarina to je :D Nikdy mi veľmi nešlo písanie básní :D Tu je:

Príroda

Nad zeleným lesom krásne žiari

Slnko, ktoré má úsmev v tvári.

V jazierku sa odrážajú

kvety, ktoré svoje farby predvádzajú.

Navôkol všetko oddychuje,

len teplý vetrík pofukuje.

Ležím v tráve dňom i nocou

a pozerám na Slnko, i Mesiac so svojou mocou.

Prečože nám to Boh stvoril?

Prečo si to nevážime?

Slnko, more i hory

a my to tu znečistíme.

Áno, už vtedy som bola veľmi uvedomelá :D Poznám kopu spôsobov ako šetriť prírodu, ale moja lenivosť mi ich nedovoľuje používať :D

Keď som išla dnes zniesť veci, ktoré do mojej detskej nejako nepatria – nepotrebuj ich tam – tak som zistila, že dole je oveľa chladnejšie! :D :D Zistenie roka :D :D Ako, ono to tak bolo vždy, ale som si myslela, že dnes ten rozdiel nebude taký veľký, pretože ani tak slnko nepáli a cez okno mi prefukuje svieži vetrík (celý deň zápasím so záclonou, ale nemienim okno zatvoriť :D Mám izbu najvyššie... Počkať, zmienila som sa, aký veľký dom máme? :D No veľký :D Vojdete hlavnými dvermi na prízemie, schodmi na poschodie a ďalšími schodmi ešte vyššie! A tam hore mám detskú! :D Nado mnou už je len povala. Aj by som vám dala fotku, ale nedám ;)