Všimnite si čas

Včera som nemohla zaspať asi do pol druhej, ako vždy keď si ráno prispím, ale dnes sa mi strategickým posúvaním budíka a zimnou vodou podarilo vstať o pol ôsmej. Ok, dopomohla k tomu aj záhadná bolesť v kolene a kosačka niekde vonku. A to koleno bolí záhadne aj teraz! Zima mi už nie je, natiahla som na seba starú flanelovú košeľu a ďakujem za vynájdenie nugety, ktorú mám na raňajky skoro každé ráno asi takých osem rokov. A jem ju aj keď nie je nič lepšie. Čiže viac-menej často. Včera v zbore, keď mi to nešlo, sa ma "ujalo" jedno dievča. Vrámci môjho spevu sa vyjadrovala dosť optimisticky. Asi tú pesničku nebudem spievať :D Včera v noci mi niečo divne ťukalo v detskej a ja som sa bála, že to je taký veľký odporný pavúk, veď viete. Niežeby som sa bála pavúkov, ja mám proste strašný odpor k hmyzu. Nekričím, len ma striasa a nedokážem to zabiť. A o tom, že nie som normálna nasvedčuje aj čas napísania tohto článku, aj to, že som si ho ráno na posteli predpripravila. Ale už som zabudla, čo všetko som chcela. No nič.
A viete, že je dnes 150. výročie narodenia Amelie Earhartovej? Viete, veď máte Google. Ale ja nemám ani potuchy, kto to je. A na prečítanie som príliš lenivá.
Viete čo nenávidím? Reklamy. A tak to vyzerá, že sú už aj na blogspote.
Majte sa krásne a neberte ma dnes príliš vážne.

EDIT!

9:51 - už som stihla vyutierať polku kuchyne. Smrdím za Savom a od dvíhania kôp hrncov a tanierov mi asi narastú svaly :D