Recenzia: Green, Johnsonová, Myraclová – Nech sneží

Autori: John Green, Maureen Johnsonová, Lauren Myraclová

Pôvodný názov: Let It Snow

Počet strán: 301

Vydavateľstvo: YOLi, Ikar

Rok vydania: 2015

Anotácia:

Na Štedrý večer nastane nad mestečkom Gracetown najhoršia snehová búrka za posledných päťdesiat rokov. Práve tá znepríjemní život trom mladým ľuďom a ich priateľom. Uviaznutý vlak, nebezpečná cesta za roztlieskavačkami či stratené prasiatko – to všetko do seba zapadá a vedie k čarovnému vianočnému príbehu.

Môj názor:

Túto knihu som vyhrala v súťaži v časopise Friendship, po tom, ako som im poslala svoju obľúbenú vianočnú spomienku... teda, počkať, ja som im napísala asi všetko okrem spomienky, ale zrejme sa im to páčilo :D Už je to moja druhá kniha od nich :) (prvá)

Kniha je takého obyčajného formátu, v mäkkej väzbe a s veľmi pekne riešenou obálkou (ten trblietavý okraj snehových vločiek je fakt pekným detailom, ktorý navodzuje zimno-vianočnú atmosféru :)). Vzadu je úryvok z knihy, na zahnutých bokoch anotácia a niečo o autoroch.

 

V knihe sa nachádzajú tri príbehy (na začiatku ktorých – plus na začiatku kapitol – sú malé obrázky vločiek a odpusťte mi, normálne na takéto veci veľmi nie som, ale čítala som to na Vianoce a bolo to fakt, fakt zlaté! :D):

Maureen Johnsonová – Jubilein expres (The Jubilee Express),

John Green – Roztlieskavačský vianočný zázrak (A Cheertastic Christmas Miracle) a

Lauren Myraclová – Svätý patrón prasiat (The Patron Sainzt of Pigs).

Prvý a druhý majú dvanásť kapitol, tretí šestnásť. Ich dĺžka je taká normálna, i keď u Greena sa mi kapitoly zdali kratšie.

Myslím, že dej prvého príbehu sa mi páčil najviac – bol taký sladký, trochu pritiahnutý za vlasy, ale konanie postáv bolo ako-tak uveriteľné. Príjemne sa čítal a i keď mal trochu rýchly spád (čo by som chcela na takom obmedzenom počte strán :D), páčil sa mi. Bol o dievčati menom Jubilee, ktorá cestovala vlakom k starým rodičom, no snehová kalamita jej značne narušila plány. Stretla ale Stuarta, ktorý zabezpečil, aby Vianoce neoslavovala sama...

Druhý príbeh nebol vyslovene zlý, ale z Greena mám vždy také rozporuplné pocity. Tesne predtým som čítala Papierové mestá a i keď som veľa kníh od tohto autora neprečítala, mám taký pocit, akoby všade používal to isté – postava s divným menom, najlepší kamarát, ktorý dookola používa jedno slovo alebo oslovenie, a postava s nejakou divnou vlastnosťou. Na to posledné ale nemal dostatok strán, aspoň čo si pamätám :D Ale aj tak mi prišlo konanie postáv a rozhovory dosť mimo reality, aj na to, aká kniha to bola. K deju: traja kamaráti dostanú hovor od rozrušeného priateľa, u ktorého v podniku sa zastavilo štrnásť roztlieskavačiek z pokazeného vlaku. Majú sa tam dostať, nedbajúc na metrové záveje...

Tretí príbeh mal celkom fajn dej, bol taký že mohlo-sa-to-stať, a skôr sa sústredil na premenu postavy, ako na všetko ostatné. Plus na konci sa všetky tri príbehy pekne preplietli. Hovorilo sa tu vlastne o tom, ako Addie tak trošku „spackala“ svoj vzťah, no napriek tomu sa snažila aspoň raz nebyť sebeckou...

Postavy sa mi najviac páčili v Johnsonovej príbehu. Boli také milé, Jubilee bola fajn a do Stuarta som sa trošku zamilovala, chápete :D

Greenove postavy mi z väčšej časti liezli na nervy, bolo to dačo v ich správaní a rozhodnutiach a rozhovoroch, čo mi nerezalo.

Addie, hlavná postava z posledného príbehu, mi bola dosť nesympatická, so všetkým tým svojím fňukaním a tak – o ktorom aj vedela, ale stále to bolo neznesiteľné.

Postavy z jedného príbehu sa okrajovo vyskytovali v druhom, a zatiaľ čo to bolo vo väčšine prípadov fajn, tak párkrát mi to prišlo také silené, že „len aby som tam tú postavu dostal/a“.

Štýl prvej autorky sa mi čítal fakt dobre. Nikdy predtým som od nej nič nečítala, ale pokiaľ tak pekne píše vždy, tak možno by som sa tomu nebránila :D

Green je Green, na jeho štýle mi furt dačo vadí, i keď nie vždy to viem pomenovať. Tie jeho myšlienky a metafory, možno?

Myraclová... ďalšia z napredávanejších autoriek pre mládež, o ktorej som jakživ nepočula :D Povedzme len, že ten tretí príbeh som si kto-vie-ako neužila.

Inak sa v knihe nachádzalo dosť veľa preklepov, ale tak hádam sa cez to človek môže preniesť. Cez čo sa človek len ťažko prenesie, je preklad na niektorých miestach -_- Celkovo je to čítanie ako stvorené na Vianoce (počkajte do ďalších :D) a nie je problém si knihu rozdeliť do troch dní, kde každý deň prečítate jednu poviedku :)