Autori: John Green, Maureen Johnsonová, Lauren Myraclová
Pôvodný
názov: Let It Snow
Počet
strán: 301
Vydavateľstvo: YOLi, Ikar
Rok
vydania: 2015
Anotácia:
Na Štedrý večer nastane nad mestečkom
Gracetown najhoršia snehová búrka za posledných päťdesiat rokov. Práve tá
znepríjemní život trom mladým ľuďom a ich priateľom. Uviaznutý vlak,
nebezpečná cesta za roztlieskavačkami či stratené prasiatko – to všetko do seba
zapadá a vedie k čarovnému vianočnému príbehu.
Môj
názor:
Túto knihu som vyhrala v súťaži v časopise
Friendship, po tom, ako som im poslala svoju obľúbenú vianočnú spomienku...
teda, počkať, ja som im napísala asi všetko okrem spomienky, ale zrejme sa im
to páčilo :D Už je to moja druhá kniha od nich :) (prvá)
Kniha je takého obyčajného formátu, v mäkkej
väzbe a s veľmi pekne riešenou obálkou (ten trblietavý okraj
snehových vločiek je fakt pekným detailom, ktorý navodzuje zimno-vianočnú
atmosféru :)). Vzadu je úryvok z knihy, na zahnutých bokoch anotácia a niečo
o autoroch.
V knihe sa nachádzajú tri príbehy (na
začiatku ktorých – plus na začiatku kapitol – sú malé obrázky vločiek a odpusťte
mi, normálne na takéto veci veľmi nie som, ale čítala som to na Vianoce a bolo
to fakt, fakt zlaté! :D):
Maureen
Johnsonová – Jubilein expres (The Jubilee Express),
John
Green – Roztlieskavačský vianočný zázrak (A
Cheertastic Christmas Miracle) a
Lauren
Myraclová – Svätý patrón prasiat (The Patron Sainzt of
Pigs).
Prvý a druhý majú dvanásť kapitol, tretí
šestnásť. Ich dĺžka je taká normálna, i keď u Greena sa mi kapitoly zdali
kratšie.
Myslím, že dej prvého príbehu sa mi páčil
najviac – bol taký sladký, trochu pritiahnutý za vlasy, ale konanie postáv bolo
ako-tak uveriteľné. Príjemne sa čítal a i keď mal trochu rýchly spád
(čo by som chcela na takom obmedzenom počte strán :D), páčil sa mi. Bol o dievčati
menom Jubilee, ktorá cestovala vlakom k starým rodičom, no snehová
kalamita jej značne narušila plány. Stretla ale Stuarta, ktorý zabezpečil, aby
Vianoce neoslavovala sama...
Druhý príbeh nebol vyslovene zlý, ale z Greena
mám vždy také rozporuplné pocity. Tesne predtým som čítala Papierové mestá a i keď
som veľa kníh od tohto autora neprečítala, mám taký pocit, akoby všade používal
to isté – postava s divným menom, najlepší kamarát, ktorý dookola používa
jedno slovo alebo oslovenie, a postava s nejakou divnou vlastnosťou.
Na to posledné ale nemal dostatok strán, aspoň čo si pamätám :D Ale aj tak mi
prišlo konanie postáv a rozhovory dosť mimo reality, aj na to, aká kniha
to bola. K deju: traja kamaráti dostanú hovor od rozrušeného priateľa, u ktorého
v podniku sa zastavilo štrnásť roztlieskavačiek z pokazeného vlaku.
Majú sa tam dostať, nedbajúc na metrové záveje...
Tretí príbeh mal celkom fajn dej, bol taký že
mohlo-sa-to-stať, a skôr sa sústredil na premenu postavy, ako na všetko
ostatné. Plus na konci sa všetky tri príbehy pekne preplietli. Hovorilo sa tu
vlastne o tom, ako Addie tak trošku „spackala“ svoj vzťah, no napriek tomu
sa snažila aspoň raz nebyť sebeckou...
Postavy sa mi najviac páčili v Johnsonovej
príbehu. Boli také milé, Jubilee bola fajn a do Stuarta som sa trošku
zamilovala, chápete :D
Greenove postavy mi z väčšej časti liezli
na nervy, bolo to dačo v ich správaní a rozhodnutiach a rozhovoroch,
čo mi nerezalo.
Addie, hlavná postava z posledného príbehu,
mi bola dosť nesympatická, so všetkým tým svojím fňukaním a tak – o ktorom
aj vedela, ale stále to bolo neznesiteľné.
Postavy z jedného príbehu sa okrajovo
vyskytovali v druhom, a zatiaľ čo to bolo vo väčšine prípadov fajn,
tak párkrát mi to prišlo také silené, že „len aby som tam tú postavu dostal/a“.
Štýl prvej autorky sa mi čítal fakt dobre.
Nikdy predtým som od nej nič nečítala, ale pokiaľ tak pekne píše vždy, tak
možno by som sa tomu nebránila :D
Green je Green, na jeho štýle mi furt dačo
vadí, i keď nie vždy to viem pomenovať. Tie jeho myšlienky a metafory,
možno?
Myraclová... ďalšia z napredávanejších autoriek
pre mládež, o ktorej som jakživ nepočula :D Povedzme len, že ten tretí
príbeh som si kto-vie-ako neužila.
Inak sa v knihe nachádzalo dosť veľa
preklepov, ale tak hádam sa cez to človek môže preniesť. Cez čo sa človek len
ťažko prenesie, je preklad na niektorých miestach -_- Celkovo je to čítanie ako
stvorené na Vianoce (počkajte do ďalších :D) a nie je problém si knihu
rozdeliť do troch dní, kde každý deň prečítate jednu poviedku :)
Ešte stále som sa k tejto knihe nedostala, no chystám sa. A čo som tak čítala aj recenzie iných, asi každý zastával rovnaký názor ako ty. Ja mám však pocit, že by sa mi to mohlo páčiť o čosi viac. Uvidíme. :D
OdpovedaťOdstrániťInak na jej prečítanie netreba čakať do ďalších Vianoc. Veď ešte máme sviatok Troch kráľov a za oknami sneh, ktorý tieto Vianoce nebol. :D :)
Užívaj Jozefa Maka :D :D
OdstrániťZo mňa už vianočný duch opadol, i keď dneska som ešte počúvala koledy :D Ten sneh, to je na nervy :D Potom napíš, že jak sa ti páčila :)
Moc pěkná recenze :) Máš pravdu, že obálka a ty vločky všude jsou prostě nádherné. Několikrát jsem si ji v knihkupectví prohlížela a ohmatávala. Mám ale trochu problém s povídkama - nemám je moc ráda :D Nemám k tomu žádný důvod, vlastně jsem je nikdy ani moc nečetla, ale ta představa několika kratších nesouvisejících příběhů v jedné knize se mi prostě nelíbí. Je pravda, že Green často používá různé metafory a jeho příběhy jsou prorostvé životními moudry a sentimentem - vůbec se nedivím, že to někomu nemusí vyhovovat. Já ho mám už docela ráda :D Po prvotním neúspěchu s Hledáním Aljašky jsme si k sobě přecejen našli cestu.
OdpovedaťOdstrániťĎakujem :)
OdstrániťEšte aj moja mama pozerala, že "jéj", keď mi tá kniha prišla, krásna je ^.^ :D
Ani ja som doteraz takéto "poviedkové" knihy nečítala, ale tu bolo fajn to, že sa to tak prepájalo. Neviem, ako by sa mi páčila kniha s poviedkami, ktoré majú napr. len spoločnú tému. Teda, toto bolo fajn, ale asi by ma viacej potešili tri normálne dlhé knihy, v ktorých by boli príbehy viac rozvité :D
Hej, no, ja na také veľmi nie som, ale mnohým Green učaroval. Väčšina kníh, čo som od neho čítala, bola pre mňa takým stredom - že ma veľmi neohúrili, ale mohli byť aj horšie :D
Som vôbec netušila, že to má vnútri tie zlaté vločky! Juj. :3
OdpovedaťOdstrániťJa som sa na knihu tešila, odkedy vyšla, Johnsonová patrí medzi moje obľúbené autorky, na jej sériu Tiene Londýna nedám dopustiť a Greenov štýl zas mne sadol. Tretiu autorku ani ja nepoznám, ale z jej príbehu som asi najviac skeptická a ten divný názov jej k dobru tiež moc nepridáva. :D No ale uvidím. Knihu si nechávam až na tie ďalšie Vianoce, aby som k tomu mala tú správnu atmosféru. :)
A ešte aj na začiatku každej kapitoly sú nejaké! ^.^
OdstrániťJa som nikdy ani nepočula o obidvoch autorkách, a tiež musím povedať, že ma ten tretí príbeh na iné knihy autorky veľmi nenavnadil :D
No tak to máš silnú vôľu! :)
Tak to gratulujem k výhre :)) Inak tá obálka je vážne krásna a čítať knihu cez Vianoce, no lepší čas na ňu asi ani nie je :D Ja poznám len Greena a moc ho nemusím, autorky v tomto prípade nepoznám vôbec, ale stretla som sa s podobným názorom, že Johnsová píše pekne a jej príbeh bol krásny, no za to Myraclovej príbeh liezol na nervy, kvôli hlavnej hrdinke...ktovie ako by príbehy zapôsobili na mňa. Určite si chcem knihu prečítať, ale asi teda počkám do budúcich Vianoc, nech to má tú správnu atmosféru :D
OdpovedaťOdstrániťĎakujem ^.^
OdstrániťMyraclovej príbeh by bol fajn, taký uletený a tak, ale hlavná hrdinka ako "sprievodkyňa" cezeň nebola práve najlepšie vyobrazená. Ako, fajn, zobrazujeme nie najlepšie ľudské vlastnosti, ale neťaháme to do takých extrémov predsa?! :D
Dúfam, že budúce Vianoce bude snežiť, keď budeš čítať, nech to má aj šmrnc :D Čítať to teraz, po Vianociach a v daždi... :D