Pokračovanie mojich dobrodružstiev z Viedne (prvý a druhý deň TU & TU) :)
Ako strašne veľkého a skalného fanúšika nakupovania, ktorý bol strašne nadšený už v pondelok, keď šiel do nákupného centra, si viete predstaviť, akú radosť som mala, keď sme v utorok navštívili rovno tri!!
V preklade: Nevedela som, či mám zastreliť seba alebo ostatných.
Ráno sme mali zasie tie super raňajky a dokonca som vstala až s budíkom, pretože narozdiel od prvého dňa, sa mi spalo o poznanie lepšie (a žiadna prváčka s turbanom ála Aladin ma nezobudila o šiestej). Potom sme zniesli kufre po nekonečnom schodisku, nasadli do autobusu a vydali sa hľadať nejaké nákupné centrum, kde prváci chceli ísť kvôli nejakému Primarku, z ktorého odchádzali s obrovskými taškami, o desiatky eur ľahší a s historkami, že jak úžasne nakúpili. My sme sa tam, samozrejme, nejako nedostali, čo viedlo k menšiemu rozladeniu mojich spolužiačok, keď videli veci, čo ostatní nakúpili, ale ja som bola spokojná, lebo som si kúpila tričko. S kotvami. Nie, nie som zaťažená na kotvy, ďakujem za opýtanie. Inak, ja zvyčajne nenakupujem bez mamy alebo aspoň sestry, čiže toto bola po tých trojštvrťových rifliach v pondelok pred výletom ešte len druhá vec, čo som si kedy sama kúpila. Kuknite na Mariam, normálne nám dospieva :D
A keď som napísala, že sme sa vydali hľadať to nákupné centrum (dajak že SCS sa volalo či jak), tak myslím, že normálne sme hľadali. Alebo sa mi len zdalo, že šofér blúdi, jedno z toho, ale dobre sa mi driemalo, čiže sme ho mohli hľadať aj dlhšie.
Spolu s náušnicami z dňa predtým :)
Po tom, čo sme tam strávili dve hodiny, strávili sme ďalšiu hodinu v nákupnej dedine (či čo) zvanej Parndorf, kde ste videli samé značky s takými cenami, čo toľko nemáte našporeného ani doma v pokladničke. Okrem toho sme sa pekne strápnili v Mustangu, kde sme natrafili na Bratislavčana, čo tam robil, ktorý s nami tak trošku pokecal a nechcel nám veriť, že nemčina je náš prvý jazyk a ideme z neho maturovať. Vraj máme pozdravovať učiteľku. To sme radšej, samozrejme, neurobili.
14,25: Slovensko. Vzadu v autobuse sa začína spievať.
14,30: Spev pomaly ustáva, pretože nikto nevie slová ľudoviek.
14,35: Začínajú spievať moderné pesničky, ktorých slová pre zmenu nepoznám ja.
Fakt, nevedeli viac ako približne pol odstavca skoro z každej ľudovky. Kým sa človek stihol osmeliť a pridať (predsa len, nie som práve operná diva :D), tak aj skončili. Potom začali pesničky od Elánu, Kabátu a iných slovenských a českých interpretov a kupodivu im to išlo trošku lepšie :D
Eurovea v Bratislave. Ďalšie dve hodiny v čudu. Viete koľko pamiatok sme mohli pozrieť za tých päť hodín/o koľko skôr sme mohli byť doma? Tu som vyše hodinu presedela pri obede s dvomi spolužiačkami, zatiaľ čo ostatní šialenci nakupovali vo veľkom. Zašli sme do Billy na vodu a olovrant, potom do jedného obchodu, kde dokopy nič nemali, a išli sme preč.
Cesta domov bola nekončená. Po tom, čo sadla tma, som sa dokonca začala báť o svoj život, jak nás v tom autobuse nadhadzovalo, mestá sa nedali rozoznať a celkovo to bolo strašne dlho. Tiež sme išli cez severné Slovensko. Do Humenného sme prišli o polnoci a doma som bola o 00,25, už v stredu ráno.
Všetko, čo som si z Viedne doniesla. Tričko, náušnice, suveníry, náramok z hotela, bez ktorého nás nemali pustiť na raňajky, ale nikto ho aj tak nekontroloval, a sloník s hadom, ktorého mám z Prátru po tom, čo sa nad nami ten ujo na strelnici zľutoval.
Ako vidíte, hotový shopaholic. Magnetky putovali na chladničku, kde sa už nemestia a sestra požaduje novú, a pohľadnice putovali kamarátkam :)
Aby som výlet zhrnula:
Viedeň je krásna. Je tam neskutočne veľa vecí, ktoré sa dajú vidieť. Ale triedny výlet nie je to, čo vám k vášmu cieľu (vidieť čo najviac) dopomôže. Pokiaľ si naozaj chcete užiť Viedeň, choďte tam s ľuďmi, ktorí sú "vaša krvná skupina". Taká dajaká partia o piatich ľuďoch by mohla byť fajn.
Väčšine ľudí, čo boli na tomto výlete, išlo o obchody a o to, ako sa opiť, čo bolo jasne proti vnútornému školskému poriadku, ale šak čo, keď nám na Slovensku hovoria, že piť sa má až od osemnástky, tak sa mýlia, pretože naše mozgy vôbec nie sú vo vývine a alkohol vôbec nezabíja mozgové bunky a tak celkovo vôbec tu nemáme dosť blbcov na to, aby sme nemohli ešte pár pridať.
Ó, a aby som nezabudla, vulgarizmy. Keď ono je to tak strašne moc kúl, keď sa niekomu podarí vtesnať tri vulgarizmy do jednej vety, hoci je úplne v pohode (teda nie naštvaný, všetko ide podľa plánov daného jedinca). Ešte chlapci dobre, ale keď toto robia dievčatá, tak... Nehovorím, niekedy tak dobre padne, ale aby som to používala, keď sa tam hodí aj úplne iné slovo, ktoré to lepšie vystihuje? V hlave mi tiež niekedy napadajú všelijaké slová, ale mám toľko sebaovládania, aby som ich nevypúšťala len tak, šak sme na nejakej úrovni. Keď budem veľká, budem asi Captain America.
Cool fotky, ako vždy :) Aj to tričko samozrejme :D
OdpovedaťOdstrániťJa by som tiež rada išla do Viedne, tak sa môžeme dohodnúť ;)
To sa mi len zdá, alebo si mi ten článok komentovala na informatike? :O :D
OdstrániťA ďakujem :)
No tak neviem, nakoľko by mne osobne len tak dovolili ísť rodičia, ale keď budem veľká, tak tam určite pôjdem! :D
S tým nakupovaním ti rozumiem. :D Ešte pred niekoľkými rokmi som ho tiež neznášala, proste pokým to nebolo nevyhnutné (to znamená, pokým som nemala v čom chodiť alebo čo nosiť :D), tak som sa na nákupy dotiahnuť nedala. Až potom som začala nakupovať s kamoškou a to bola oveľa väčšia zábava, takže ma to potom nejako začalo baviť, aj keď som šla len sama. :D Inak veľmi pekné veci si si kúpila. :) Tie kotvičky na tričku sú hrozne zlaté. :)
OdpovedaťOdstrániťA presne si to na konci zhrnula. Naša trieda išla minulý rok na rozlúčkový výlet do Prahy a som rada, že som tam nakoniec nešla, lebo čo som od ostatných počula, tak to bolo väčšinou o tom, kde schovať alkohol, aby si ho nikto nevšimol a ako si zafajčiť tak, aby ich nevideli učiteľky. Pre nich možno ohromná zábava, ale pre mňa by to boli len vyhodené peniaze.
Mne sa páči nakupovanie len vtedy, keď v jednom obchode nájdem rovno celý outfit, alebo proste keď tam majú veci, čo sa mi páčia, čo sa ale často nestáva :D
OdstrániťĎakujem ^.^
Áno, skrývanie alkoholu a fajčenie! Deti, dorima -_-
Chm? To jsou všichni tak bohatý, že si tam mohli dovolit kupovat chlast? My jsme si vozili z domova :D. Teda my... spíš druhá půlka třídy, já si vezla maximálně cigára.
OdpovedaťOdstrániťJá nakupuju ráda v obchodech, který znám, a když jdu sama (a mám tu správnou náladu), napiju se ráda, když nejdu s moc lidma a můžu sedět na zahrádce... ale proč dělat na výletě všechno to, co můžu dělat i doma, to opravdu nechápu. Takže bych, jako ty, přemýšlela o spoustě způsobech, jak zabít svoje spolužáky, abych stihla obejít všechny památky :D. V tomhle jsem ráda za svoje rodiče, který cestujou relativně často a vždycky po památkách.
Vraj tam boli vcelku prijateľné ceny, i keď to biele víno, čo kúpili, bolo asi druhé najlacnejšie v obchode :D
OdstrániťJa najradšej nenakupujem vôbec, alebo keď tak ta s mamou, ale tiež musí byť taká tá správna nálada (a nie "Keby sme tu nezastavili, mohli sme byť o dve hodiny skôr doma." :D). Tiež si myslím, že pokiaľ pijú každý piatok v meste, nemuseli by byť celí žhaví do pitia na trojdennom výlete, z čoho dva dni zaberie len cesta. Škoda, že som nemala nejakú takú parťáčku jak teba, to by nám to išlo dvakrát rýchlejšie a zvýšilo by viac času na pamiatky :D :D
Mama so sestrou chodia na také tie duchovné púte, ktoré sú však spojené s poznávacím zájazdom, teda v konečnom dôsledku toho vidia oveľa viac ako sa modlia :D Ja som na ničom takom nebola a oco o ničom takom nechce ani počuť, ale snažíme sa ho presvedčiť, aby sme toto leto aspoň na dva dni vyrazili niekde po Slovensku, tak dúfam, že to vyjde :)