Recenzia: Danny Wattin – Poklad pána Isakowitza

Autor: Danny Wattin

Pôvodný názov: Herr Isakowitz skatt

Počet strán: 255 strán

Vydavateľstvo: Fortuna Libri

Rok vydania: 2014

 

Anotácia:

Danny, ktorého rodina žije vo Švédsku, v detstve často počúval príbehy o svojich rodinných príslušníkoch z čias holokaustu – medzi inými aj ten o poklade, ktorý zakopal na svojom pozemku jeho prastarý otec. Tento príbeh rozpovie aj svojmu synovi, ktorý iniciuje cestu do Poľska za rodinnými koreňmi. Na cestu sa vydáva Danny spolu so svojím otcom a synom, pričom nehľadajú len poklad, ale aj rodinné korene a vzájomné porozumenie.

Môj názor na knihu:

Túto knihu som si chcela kúpiť už dlhšie, až napokon sestra využila dobrú akciu a priniesla mi ju :) (Tvrdí, že je tou najlepšou sestrou na svete. Keďže ale je aj mojou jedinou sestrou, nemám to veľmi s čím porovnať.)

Obálka sa mne osobne strašne páči. Je príjemná na dotyk a snáď jediná vec, čo mi na nej môže vadiť, sú postavy v tom aute. Formát je trošku vyšší a širší ako obyčajne, no tiež nie ten „veľký“ formát, ako majú bichle ako Pán prsteňov :) Po otvorení knihy uvidíte na doske vpredu rodokmeň Dannyho rodiny a vzadu mapy Nemecka a Poľska v minulosti a v súčasnosti.

Vnútri nájdeme 25 kapitol, epilóg, poďakovanie a niečo o autorovi. Každá kapitola má vlastný názov. Sú také primerane dlhé, čo urýchľuje čítanie (keď si človek hovorí, že „už len túto kapitolu dokončím“ a zistí, že ďalšia je ešte kratšia :D).

Predtým, ako som začala knihu čítať, mi akosi tak nejako ušlo, že to je vlastne skutočný príbeh a autor nám prerozpráva skúsenosti zo svojej skutočnej cesty do Poľska po stopách jeho skutočných predkov :D Kapitoly opisovali cestu troch generácií mužov, no pozvoľna prechádzali do rozprávania o nejakom rodinnom príslušníkovi a späť. Každá kapitola akoby vytvárala obraz o jednom predkovi autora, pričom sa postupne prepojili. Tých predkov bolo ale strašne veľa a ja som v tom mala bordel aj na konci knihy, hoci je v nej aj rodokmeň :D

Samotná cesta do Poľska sa ale vyvíjala dosť neočakávane – teda, prekvapila aspoň mňa :) Tému Židov za vojny rieši kniha príbehmi, ktoré autor zberal už roky predtým, ako knihu napísal.

Tým pádom, čo sa postáv týka, sa nemám na čo sťažovať, každý bol opísaný až-až, i keď tri hlavné postavy – Danny, jeho syn a otec – mi celkom nerezali a len málokedy mi prišli vtipní, hoci anotácia vzadu na knihe sľubuje pánsku jazdu, ktorá „je napriek závažnej téme holokaustu plná humoru“. Nikoho z nich som si veľmi neobľúbila.

Kniha je napísaná v prvej osobe jednotného čísla a v minulom čase. Číta sa celkom dobre, no ako som už spomínala, niekedy som sa strácala. Autorov štýl si však celkovo asi veľmi neobľúbim. Kniha je doplnená o fotografie a scany starých dokumentov, ktoré naozaj súviseli s autorovým prastarým otcom, čo považujem za príjemné spestrenie a extra autentickosť :) Plus, niektoré myšlienky tam boli naozaj pekné.

„Ten poklad, Danny. Musíme si vziať ten poklad.“

            Pozrel som na svojho syna. Bolo to zhruba pred dvomi rokmi, mohol mať vtedy tak sedem rokov. Ešte vždy mal pohľad, aký deti do istého veku mávajú. Úžasne naivný a súčasne bystrý. Uvidel ním čosi celkom zjavné, čo môjmu videniu dospelého človeka zostalo skryté. Keď totiž narazíte na skrytý poklad, musíte sa, samozrejme, vydať na cestu a pustiť sa do hľadania.