Viedeň - deň druhý

Pokračujem v rozprávaní o výlete, na ktorom som bola :)

V pondelok ráno, som, ako klasicky v prvú noc na výlete, nemohla spať, takže som bola hore oveľa skôr pred raňajkami, ktoré sa konali o ôsmej. O 5:52 nám dosť silno klopala na dvere jedna prváčka s uterákovým turbanom na hlave (ako Aladin) a hľadala inú prváčku (zázračnú lampu), čo sa nestretlo s veľkým pochopením na našej izbe (kde sme boli samé druháčky, o šiestej ráno s pomerne vražednou náladou). Keďže nikto nereagoval, ja som bola tá, ktorá šla otvoriť dvere (pričom sa dobreže nestrepala z poschodovej postele, na ktorej hornej priečke som spala prvýkrát) a na otázky drahej prváčky, čo prežila pomerne búrlivú noc, som odpovedala zdvihnutím obočia nad zlepenými očami a krátkym "Nie?".

Nebývali sme v žiadnom interhoteli, ale raňajky boli parádne, to vám poviem. Kopa pečiva, štyri druhy cereálií, veľa druhov šunky a syra, malé džemy, medy, maslá, jablkový a pomarančový džús, sýtená a nesýtená voda, možnosť zaliať si kávu, veľa druhov čaju a ešte aj zelenina a ovocie, musela by som tam bývať aspoň dva týždne, aby som všetko vyskúšala :D Obed ani večeru sme nemali, ale tie raňajky stáli za to :D

O 9:15 sme sa vtesnali do autobusu, kde sme pribrali tiež aj sprievodkyňu a vydali sa na okružnú jazdu po Viedni. Pamiatok a všetkého proste tam bolo priveľa na to, aby sme stíhali pozerať z jednej strany na druhú. Nakoniec sme zastavili pri Hundertwasserhaus, kde "tak trošku" zlyhali pokyny našej sprievodkyne. Pokyny jej veľmi nešli, ale za to výklad mala pekný, i keď krátky, pretože niektorí boli príliš unavení/znudení/proste-úplne-jak-keby-vyšli-z-maštalí. Boli sme tam možno 15 minút, len vonku, pofotiť a rýchlo preč.

Každé okno má iné rozmery/tvar.

Nepýtajte sa ma, čo to robilo vo Viedni :D

Zastavili sme sa v reprezentačnom sídle Eugena Savojského, Belvedere, kde sme sa zdržali snáď ešte kratšie ako pri Hundertwasserhause. Kratučný výklad a už sme išli k soche Márie Terézie, odkiaľ sme už pešo šli k Hofburgu, soche Eugena Savojského na koni, a mali obhliadku klenotnice, kde sme videli korunovačné klenoty a strašne veľa zaujímavých vecí, ku ktorým nám, žiaľ, nebolo mnoho povedané, lebo niektorí museli zaostávať, sadať na lavičky, hundrať a vyzerať celkovo znudene, takže naša sprievodkyňa sa to snažila urýchliť, lebo deti prišli do Viedne sa asi iba opiť a nakupovať, a nie pozrieť si pamiatky. Asi som divná.

 

 Brána do Belvedere

Horný Belvedere

Pohľad na Dóm sv. Štefana a Viedeň z Belvedere (priblížený)

 Hofburg

Ľudia. Na zabitie.

Odtiaľ sme šli pešo okolo morového stĺpu až k Stefansdomu, kde sme sa rozišli - mohlo byť tak pol druhej až dve poobede a rozchod sme mali do piatej. S kamarátkami sme šli dnu, pomodlili sme sa, kus sme si to obzreli, a nakoniec sa rozdelili, pretože každý mal iné priority. V ten deň som prvýkrát v živote jedla v McDonald's. Počas rozchodu som okrem iného navštívila nakrátko aj rakúske kníhkupectvo, odkiaľ som si však nič nekúpila :D

Tie uličky vo Viedni boli krásne :)

Stefansdom. Ako fanúšička kníh s Gabrielom Allonom od Daniela Silvu, som si predstavovala, ako tam mohol reštaurovať, prechádzať uličkami,... :)

Áááá, viac ľudí na zabitie.

Kvôli pokazenej klimatizácii v autobuse a tomu, že šofér sa rozhodol ísť ju opraviť do Bratislavy, sme na hotel museli ísť pešo. Zo začiatku sa to vôbec nezdalo ďaleko, ale keď už ste predtým celý deň chodili, tak ste s každým krokom mali silnejší pocit, že vám topánky chcú zožrať nohy. Na hotel sme prišli, no onedlho sme dievčatá z našej izby šli už do nákupného centra. Tam sme si dali pizzu a prešli asi všetky obchody, na ktoré sme narazili. Možno to niektorí už vedia, ale pre tých ktorí nie: neznášam nakupovanie. Niekedy ho viem zniesť, ale väčšinou sa chcem z obchodov čo najskôr vymotať a sakra sa tam nezdržiavať až do záverečnej. Na druhej strane, kúpila som si dva páry náušníc, aké som dlho nikde nemohla nájsť. Tým pádom mám doma dokopy asi tri páry napichovacích náušníc, to chce potlesk :D

S milým úsmevom na tvári rozmýšľam, ktorým z toho množstva spôsobov, čo poznám, zabijem ľudí, ktorí nebudú tam, kde majú byť, vtedy, kedy tam majú byť.

Večer na izbe nebol nič-moc, najmä preto, lebo niektorí ľudia si myslia, že výlet, na ktorom sa nenapijete, nie je ani výletom. Podľa toho, čo som počúvala, že sa ešte v noci dialo, som bola rada, že som zaspala ako prvá. Keby nie, tak by som to asi nevydržala a nadvihla nohy tým, ktoré pozerali z okna na nejakých cudzokrajných chlapcov, ktorých označili veľmi neslušným slovom, pretože "sexy" alebo "pekní" by to asi celkom nevystihovalo (podľa mňa ani neboli pekní, ale fajn, môj typ sú britskí herci, že). Hej, ja viem, na triedny výlet by sa malo chodiť kvôli triede a srande a všetkému, ale keďže si kto-vie-ako neužívam spoločnosť väčšiny ľudí, za to ma zaujímajú pamiatky, tak proste nezapadám do toho prototypu :D

Zhrnutie: Viedeň - super, moji spolužiaci - nič moc.

A aby sa nepovedalo, tak mám aj fotku :D Už som bola lepšie pripravená na horúci deň. Členkové tenisky však spôsobili to, že nevyzerám len opálená podľa ponožiek, ja rovno vyzerám opálená podľa vysokých ponožiek :D