Viedeň - deň prvý

V stredu nadránom (o nejakej pol jednej) som sa šťastlivo vrátila z Viedne. V stredu som šla aj na očkovanie a urobila si celodenné  voľno, pretože po viac ako týždni, kedy som mala od štyroch do siedmich hodín spánku, mi tak akosi začala padať hlava po každom klipnutí, keď som nechala oči zatvorené dlhšie ako dve sekundy :D
Teraz vám prinášam nejaké také rozprávanie/časový plán/čokoľvek o mojich troch dňoch vo Viedni. Keďže sa v posledný deň toho veľa nedialo, tam asi zhrniem aj nejaké také celkové dojmy toho, čo sa mi páčilo (teda Viedeň) a čo nie (teda ľudia) a prečo :D :)

Niečo z toho sú moje poznámky (áno, mala som aj zapisník s perom a na otázku, že čo si zapisujem, som odpovedala veľmi hmlisto, pretože, ehm, aj tak priveľa ľudí vie o mojom blogu, teda jednoduchšie je nechať ich si myslieť, že som divná), preto sú niektoré veci písané kurzívou a iné údaje len tak.


Vstávanie o štvrtej ráno, keď ste šli spať o jedenástej, je smrť. Ale aspoň ten východ slnka je fakt krásny. (Na vysvetlenie pre tých, ktorí to o mne nevedia:  zbožňujem východy slnka. Páčia sa mi oveľa viac ako západy. Pre moju budúcu spriaznenú dušu môže byť toto však problémom, pretože keď ma zobudíte pred východom slnka, môžem dostať skôr vražednú než romantickú náladu.)

5,20 sme sa mali stretnúť na parkovisku, kde vcelku skoro dorazil aj autobus, a tak sme sa z Humenného vydali do Viedne (severnou cestou).

Ľudia v tomto autobuse sú divní. Nepáčia sa mi.

7,10: Mala som sa učiť mená dedín na Slovensku. Neviem, kde sme.

Prečo vôbec píšem v autobuse. (Pretože mám zlú pamäť :D Inak, pokiaľ ste to ešte neskúšali, môžem vám povedať, že autobusové písmo má charakteristický roztrasený nádych :D)

Je toto diaľnica?

7,25: Spišský hrad.

7,35: Levoča. 

Diaľnica sa mi páči.

7,45: Fakt som sa mala lepšie učiť geografiu.

7,58: Ah, zdravím, Vysoké Tatry, tak sa stretávame po toľkých rokoch. (V Tatrách som bola len raz, v šiestom ročníku.)

9,45: Martin.

 Takto nejako to vyzeralo v okolí toho odpočívadla, alebo čo to bolo, kde sme zastali v Martine. Skoro ako doma :D

10,35: Žilina.

12,45: Odpočívadlo Zelenáč, 40 km od Bratislavy. V živote som nebola tak ďaleko od domova.

Ale tá rovinatá krajina vyzerá strašidelne.

13,25: Toto je prvýkrát, čo som v hlavnom meste Slovenska. Alebo, teda, prechádzam ním. Dojem nič moc.

13,41: Ááááááá sme v Rakúsku. Mala by som sa prepnúť na nemecký mód. To je inak prvý raz, čo som v Rakúsku. Trochu lepší dojem ako z Bratislavy, musím povedať. A kopa veterných elektrární. Ale že kopa.

Šli sme rovno do Schönbrunnu, letného sídla Habsburgovcov. Tam sme mali nejaké dve hodiny rozchod. Šli sme len po záhradách, ale bolo to tam obrovské, ale že fakt obrovské. A neskutočne ma udivovalo, koľko ľudí rôznych národností tam bolo a koľkými jazykmi rozprávali. V živote som asi nevidela také množstvo ľudí.

Viedeň, zámok a dajaké divné brudné jazero alebo čo :D

Potom sme prišli na hotel. Na izbe nás bolo šesť, boli tam tri poschodové postele a strašne dusno. Izba bola fajn, len tie vankúše a paplóny a oblečenie na nich niektoré z nás veľmi nemilo prekvapili :D

Po sprche sme išli do Prátru/Práteru/nemám potuchu jak sa to skloňuje. Doteraz som nemala žiadny názor na zábavné parky, teraz už viem, že ich neznášam :D Na kolotoči som nebola žiadnom, len som skúsila strelnicu a hanbila som sa jednak za svoju mušku a jednak za svoju nemčinu, všetko to bolo proste strašné :D

 Ja som poslušne čakala pod kolotočmi, držala tašky a pozerala na hodinky, že kedy konečne odtiaľ pôjdeme.

To bola asi najvyššia atrakcia. Aj niektoré učiteľky tam boli :D

Na hotel sme prišli niekedy po jedenástej a ľahnúť som si šla asi pred druhou alebo nejako tak, dlho sme sa rozprávali. Niektoré dievčatá zostali hore dlhšie, ale som rada, že mi tá časť ušla :D

 No, a kto došiel až sem, tak za odmenu (:D) má fotku, na ktorej vyzerám celkom slušne (v porovnaní s ostatnými :D). A nieeee, vôôôbec mi nebolo horúúúco. (Vo Viedni bolo ako v pekle a ja som prvý deň nemala tak nejako domyslený a kraťasy som mala v kufri v autobuse. Ale aspoň som sa neopálila podľa ponožiek, ha!)