Recenzia: John Green – Na vine sú hviezdy

Autor: John Green

Pôvodný názov: The Fault in Our Stars

Počet strán: 238

Vydavateľstvo: YOLi, Ikar

Rok vydania: 2014

Poznámka: Knihu som mala požičanú od Lenky, ktorej recenziu si môžete prečítať TU.

Anotácia:

Odkedy Hazel v trinástich rokoch diagnostikovali rakovinu štítnej žľazy v štvrtom štádiu, pripravovala sa na vlastnú smrť. Potom sa stal medicínsky zázrak a metastázy v pľúcach sa jej zmenšili. Odvtedy nechodí do školy, nemá priateľov a nevie, ako vyzerá normálny život. Je hadičkami pripútaná ku kyslíkovej fľaši a užíva silné lieky, aby sa nádory nerozširovali. Na nenávidenom stretnutí podpornej skupiny pre pacientov s rakovinou však spozná Augusta Watersa. Mladík má štýl, chorobu na ústupe a oči len pre ňu. S ním začne objavovať dosiaľ nepoznaný svet lásky na pomedzí života a smrti. Dojímavý príbeh ocenil časopis Time ako najlepšiu knihu roka 2012 a po celosvetovom úspechu sa stal predlohou rovnomenného filmu.

(zdroj)

Môj názor na knihu:

Ako je aj hneď na začiatku napísané, knihu som mala požičanú od Lenky – ona mne vrátila Bedárov a zároveň mi požičala túto knihu aj s Jindřichom V. od Shakespeara :D Potom sme sa bláznili s knihami :D Dlhú recenziu aj s kopou obrázkov nájdete u Lenky, ja sa to vynasnažím čo najviac skrátiť O:)

 Nie je nič lepšie ako dve kamarátky, čo zbožňujú knihy :D

Kniha je väčšieho formátu, v mäkkej väzbe so zahnutými okrajmi (podobne ako napr. pri Kráľovi Learovi). Je to druhé vydanie (prvé má tvrdú väzbu a prebal), s filmovou obálkou. Vzadu je úryvok, fotka z filmu a citát. Na zahnutých okrajoch je anotácia a niečo o Johnovi Greenovi. Jedna vec, čo mi pri čítaní vadila, bola, že kniha podivne vonia :D Jej stránky proste nevoňajú tak, jak zvyčajne voňajú knihy :D

 

Má 25 kapitol + poďakovanie a poznámku prekladateľa. Kapitoly sú zväčša dosť dlhé, no čítanie vám veľa času nezaberie, teda, aspoň mne nezabralo :D 

Dej je miestami celkom vtipný, číta sa to ľahko, no keď raz začnete slziť nejakých 60 strán pred koncom, zastavuje sa to poněkud ťažko a v prípade, že knihu máte požičanú, musíte si dávať pozor, aby ste slzami nepokropili aj strany (všetko v pohode, Lenka, kniha nemá zvlnené strany :D). Vlastne, ku koncu sa to kus ťažšie čítalo vďaka zahmlenému videniu :D

Ale je to pekná kniha, i keď nie celkom môj štýl.

Dvaja mladí sa zamilujú, pričom nad obidvoma visí rakovina ako Damoklov meč. Vlások sa však raz pretrhne a happy ending od toho nečakajte. Kniha vás rozveselí a zapáči sa vám len aby vás mohla na konci nemilosrdne zničiť.

Postavy sú vyobrazené dosť dobre, páčila sa mi (niekde) ich hĺbka a (inde) to, ako ma dokázali prekvapiť, či už svojimi činmi alebo myšlienkami. Okrem dvoch hlavných postáv, Hazel Grace a Augusta, sa oplatí všimnúť si aj Isaaca.

Kniha je písaná v 1. osobe, no, našťastie, v minulom čase (narozdiel od Hier o život sa to dá nerušene čítať). Nemala som v tom bordel, čo je plus :D Autorov štýl je celkom fajn, plno metafor, esemesiek, ktoré oživia inak súvislý text, a nájdete tam aj úryvky z niekoľkých básní či dokonca Shakespeara :D Za to má u mňa plus.

Na preklade mi vadilo „Okay.“ preložené ako „Dobre.“, ale tak slovenčina moja rodná, musí to tak byť a dá sa s tým žiť. Celkovo sa ma však tá kniha nedotkla tak, ako pomaly všetkých (súdiac z toho, čo som na internete videla a čítala). To sa stalo aj so Zlodejkou kníh, zrejme som ešte nedošla do levelu, kedy ma tieto knihy zmenia:D Preto som aj dlho váhala, či si ju mám kúpiť, až mi nakoniec pomohla dilemu rozriešiť Lenka :)

Môj názor na film:

Na film (a pizzu!) sme boli s Lenkou ešte predtým, než sme mali prečítanú knihu. Film bol úžasný, môžem ho len odporučiť :) Zo začiatku som sa celý čas smiala, no posledných nejakých 20 minút som musela dýchať ústami, aby som nevyrušovala ostatných posmrkávaním a fúkaním nosa, a utierať si oči. Z kina som vyšla mierne zdevastovaná s otázkou „Prečo by nám toto robili?“ :D Herci aj soundtrack boli super, celý film bol veľmi blízko úrovni knihy a tie také najobľúbenejšie citáty tam boli neporušené :) A keď ste si nevšímali titulky na istých miestach, mohli ste si vychutnať aj „Okay.“ :D

S Edom Sheeranom na soundtracku sa nič nedá pokaziť, ako som sa presvedčila už aj pri Hobitovi. Pieseň hrala počas záverečných titulkov :)

A ešte pár citátov nakoniec :)

„Ale neviem pospájať myšlienky do väčších celkov. Sú ako hviezdy, v ktorých ani za ten svet neviem rozoznať súhvezdia.“

***

„Ozajstní hrdinovia nie sú tí, čo niečo robia, ale tí, ktorí si všímajú veci naokolo a venujú im pozornosť.“

***

„Na tomto svete si nemôžete vybrať, či vám niekto ublíži, ale aspoň do istej miery sa môžete rozhodnúť, kto konkrétne to bude.“

Fajn, tak sa mi to nepodarilo veľmi skrátiť. Tie veľké medzery si nevšímajte, to robí Blogger a jak sa snažím, tak sa snažím, nejde to preč :D