streda 27. augusta 2014

Trikrát sonda do slovenskej rodiny - 3.časť

Komentár autora: Tri minipoviedky som písala do súťaže Európa v škole, téma mala niečo spoločné s prácou a rodinou. V prvej časti je rodina, v ktorej matka nepracuje a otec pracuje až do večera - všetko klape. V druhej je rodina, v ktorej obidvaja rodičia pracujú dlho, ale aj tak všetko funguje. V tejto poslednej minipoviedke sa však rodičom nedarí skĺbiť prácu a rodinný život.
Budem rada za každý komentár :)



Andrea najprv postrčila do dverí svojho malého brata, prváka Miška, a potom sama vstúpila a zamkla. Dom bol tichý, tmavý a trochu chladný. Predsa len, vonku sa dni čím ďalej tým viac skracovali.
Poslala Miška prezliecť sa do izby a ona sa šla pozrieť do kotolne. V kotle rozložila oheň tak, ako ju to otec naučil. Keď všetko skontrolovala, tiež sa prezliekla a prešla do kuchyne, kde už našla svojho malého brata, nedočkavo čakajúceho za stolom.
„Čo máme?“ spýtal sa.
„Studenú pizzu od včera,“ odvetila, keď nahliadla do chladničky.
„Super.“ Myslel to úprimne, pizza bola jeho obľúbeným jedlom a bolo mu jedno, že nie je čerstvá.
Opýtala sa ho, či má veľa domácich úloh a pri tom si spomenula na celú kopu svojich.
„Musíme si precvičovať písanie a počítanie. A čítanie. V šlabikári je jeden text, ktorý musíme vedieť čítať.“
Ticho si vzdychla. Bude musieť pomáhať aj Miškovi. V kútiku srdca dúfala, aby aspoň dnes mali rodičia dobrú náladu, no vedela, že o tom môže len snívať. Skúsenosť ju vrátila späť do reality. Od rodičov mohla očakávať len krik, ako každý večer, keď sa vrátia domov z práce.
V tichosti sa najedli. Miško si potom pustil televízor, zatiaľ čo Andrea umývala riad. Spoločne sa začali učiť.
„Už to máš hotové?“
„Mám,“ odpovedal jej brat a priniesol svoju písanku a učebnicu z matematiky k jej stolu.
Pochválila ho za pekné písmo, no potom sa zamračila na obrázok s hruškami.
„Koľko je päť hrušiek plus tri hrušky?“
„Sedem?“ hádal.
„Nie. Skús si to na prstoch,“ poradila mu. Na jeho tvári zbadala bezradný výraz, keď sa pozrel dole na svoje prsty.
„Koľko prstov máš na jednej ruke?“
„Päť.“
„Správne. Tu máš päť prstov.“ Ukázala mu to na svojej ruke.
„Teraz ukáž tri prsty.“
Ukázal jej tri zdvihnuté prsty a ona to zopakovala.
„Teraz, koľko je to prstov spolu?“
Usmiala sa a postrapatila mu vlasy, keď povedal správnu odpoveď.
„Prečítaj si ten text v šlabikári. Potom ho prečítaš mne, a potom môžeš ísť pozerať telku.“ Vždy vedela, ako ho motivovať. Vrátila sa k svojim úlohám.
O pár minút sa z druhej strany izby ozvalo: „Už to viem, už to viem!“
„Čítaj nahlas.“
Podľa Andreinej mienky to veľmi nevedel,  a tak si sadla k nemu na posteľ a spoločne si to prečítali ešte dvakrát.
„No, a už bež!“ Keď začula zvuky televízie, zvalila sa na posteľ a chvíľu nehybne ležala s pevne zatvorenými očami. S hlbokým výdychom sa postavila a prešla naspäť k svojmu stolu.
Večer sa vrátili ich rodičia. Keď ich Miško počul prichádzať, vypol televízor a vyšiel z izby práve včas, aby sa s nimi stretol.
„Ahoj mami, oci.“ Objatie mu bolo opätované len letmo. Vyzeralo to, že cestou domov sa zase pohádali. Práve boli v stave zarytého mlčania, no Andrea vedela, že ešte bude krik.
A mala pravdu.

Cez zavreté dvere doliehali do ich izby zvuky hádky. Andrea a Miško boli už obidvaja v posteli. Ona mala v ušiach slúchadlá a svojou obľúbenou skupinou sa snažila prehlušiť hlasy rodičov.
Pocítila, ako sa k nej Miško pritúlil. Poriadne ho prikryla svojou perinou a silno ho objala. Potom stisk povolila a len ho hladila, kým neupadol do spánku.
Časy, keď plakali kvôli rodičovským hádkam, boli už za nimi.
Proste si zvykli.
 
Dodatok: V tejto poviedke nie je, myslím, nič zo mňa, akurát to, že mám rada pizzu :D Rada si prečítam aj váš názor na "dielo" ako celok, či si to tú výhru vôbec zaslúžilo a tak, čo vás napadne :D Teda, čo vám napadne. Ako sa vám páčili odseky? Myslím, že toto je prvá poviedka, ktorú som kedy napísala, a sú v nej odseky približne tak, jak to vidíte v knihách :D
A ešte: toto je môj 299. článok, ďalší bude... tristý? v poradí a zároveň by som dovtedy mohla aj prekročiť hranicu 31 000 zobrazení stránky :D

2 komentáre:

  1. Jujky, bolo to pekné. :) Čakala som síce niečo strašnejšie, no myslím si, že si tú atmosféru celkom zachytila. :)
    Som zvedavá, čo to bude za článok. ;)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem :)
      Aj ja :D Pravdepodobne dajaká somarina :D Len také, čo tu furt je, neoslavujem ja nič :D

      Odstrániť