Pomsta - 3.kapitola

Komentár autora: Strašná, strašná, strašná a ešte raz strašná kapitola. Nah, budem ešte ľutovať, že to tu vôbec pridávam.

Vošla dnu a zamkla. Na poschodí sa svietilo.

„Jeremy?“

„Kde si bola?“ Žeby sa jej brat o ňu bál?

„S Damonom,“ povedala a kráčala hore schodmi.

„S Damonom?! Si v poriadku? To si šla dobrovoľne?“ Áno, bál sa o ňu.

„Áno, áno a áno. Boli sme na koncerte.“ Musela sa zasmiať.

„Aký koncert?“

„Simple Plan.“

„Dobrý výber,“ uznal a pokračoval: „Meníš konečne hudobný štýl?“

„Čo vy všetci máte proti One Direction?“

„Vzduchovku. A ty? Žartujem. Ako bolo?“

„Fajn. Som unavená. Dobrú,“ Elena rýchlo odbavila svojho brata a zavrela dvere svojej izby. Rozsvietila a otočila sa.

„Tak stále si nezmenila názor na One Direction?“ spýtal sa Damon sediac na jej posteli.

„Nie. Mohol by si ma prestať strašiť?“ Elene búšilo srdce. Nebola si istá, či len od vyľakania. Damon sedel na jej posteli. Len tak. Jeremy počúval hudbu vo svojej izbe.

„Prepáč.“

On sa vážne zmenil! kričala na Elenu časť jej mysle, ktorú ospravedlnenie prekvapilo.

„Nevadí... Vážne to bolo také zlé medzi tebou a tvojím otcom?“ Rýchla zmena témy.

„No, áno. Dosť.“

„To je mi ľúto.“

„Už je to za mnou.“

„Nie je,“ pozrela sa naňho Elena.

„Bolo to už dávno.“

„Ale nie je to za tebou,“ nedala sa Elena. Už videla za jeho „krycie steny“. Za slovami „bolo to už dávno“ videla, že čas tomu nepomohol.

Damon sa jej pozrel do očí ako najlepšej priateľke a prikývol.

Sadla si k nemu na posteľ a objala ho. Ako najlepšia kamarátka. Najprv akoby stuhol, ale potom ju aj on pevne stisol svojimi svalnatými rukami. Užívali si vzájomnú prítomnosť.

Po chvíli Elena prehovorila: „Damon? Smrdím. Idem sa osprchovať. Počkáš tu, alebo...?“

„Počkám,“ prerušil ju Damon so smiechom.

Vymanila sa z jeho objatia a šla do kúpeľne. Tam sa oprela o umývadlo a pozrela do zrkadla.

Čo teraz? Možno odíde. Nie, neodíde. Čo budem robiť? Nie, k ničomu by nemalo dôjsť, budeme sa rozprávať ako kamaráti, možno mu zaspím na ramene. Nič viac. Mám ho rada, je to v pohode. Počkať... Mám ho rada? Nie. Milujem ho. Zaľúbila som sa doňho. Ani neviem kedy. Čo mám robiť? Elenina myseľ bojovala sama so sebou, jej myšlienky sa prekrikovali.

Elena si zviazala vlasy do uzla a začala sa vyzliekať. Ešte predtým skontrolovala, či sú dvere zamknuté.

No nič ,teraz sa osprchujem... Kde mám jahodový sprchový gél? Nemôžem voňať za ihličím! Fúú, tu je. Osprchujem sa a pôjdem do izby. Ako sa to bude potom vyvíjať, neviem, Elena si v sprche vytvorila „plán“.

Prečo je tak ticho? A prečo jej tak tlčie srdce? Nemal by som tam ísť a pozrieť sa, či sa jej nič nestalo? Čo keď tam má pavúka? Choď do pekla, starostlivý Damon, Elena prežila Klausa, ale bála by sa pavúka? Asi len rozmýšľa. Tak ako ja. Čo robiť keď sa vráti? Ok, nič, budem sa tváriť ako jej kamarát. Možno najlepší. Áno, to je fajn. To sa mi páči, Damon rozmýšľal tak ako Elena. Vtedy počul tichý šuchot za dverami a kľučka sa pohla, keď Elena skúšala, či je zamknutá.

Neverí mi, prebehlo Damonovi mysľou.

Ale kto by mi veril? usmial sa hneď potom. Možno časom... Alebo sa zamyká, aj keď je sama doma. Áno, je to určite ono.

Počkať! To tu budem len tak sedieť, ako ma tu nechala? To bude divné, nie? Doteraz som vždy vedel čo robiť pri ženách Ako to, že som teraz stratený? Damon sa pýtal sám seba a pritom mierne krčil obočie.

Tak! Ako vyzerám? Pozrel sa na seba ležiac na kraji Eleninej posteli s rukami za hlavou, tak ako vždy.

Zmestí sa tu? Nemal by som sa posunúť? Damon sa pomaly posúval čoraz viac na kraj postele.

Ale veď je chudá. Má super postavu... Damon! Rozmýšľaj, ako sa posunúť tak, aby ťa nenašla na zemi a nie nad jej postavou, ktorá je taká perfektná... Hej! Damona zrádzala jeho vlastná upírska myseľ.

Zatiaľ čo sa Damon snažil nájsť tú správnu polohu na Eleninej posteli, Elena sa sušila veľkou bielou osuškou. Potom na seba natiahla kraťasy a veľké tričko, ktoré mala od Alaricka. Vyčistila si zuby, rozpustila vlasy, ohodnotila sa pohľadom v zrkadle, nadýchla sa a otočila kľučkou.

Hneď ako uvidela Damona rozvaleného na jej posteli, usmiala sa.

Ako vždy, pomyslela si.

Ležal na kraji jej deky, čiže sa ňou mohla pohodlne prikryť bez toho, aby ju musela spod neho vytiahnuť.

Stihli by jeho super rýchle upírske reflexy zareagovať dostatočne rýchlo, keby som ho z tej deky striasla? Musí byť super pohľad na Damona, ktorý padne z postele, no nie? zákerná časť Eleninej mysle pracovala na plné obrátky, ale nakoniec sa zaobišla bez škodoradosti. Prikryla sa.

„Nespadneš?“ pýtala sa Elena, keď videla, že Damon je trochu nebezpečne blízko okraja postele.

„A nebude ti vadiť, keď sa posuniem bližšie?“

„Pýtaš sa, ako keby si ležal v mojej posteli prvýkrát. Vzhľadom k tomu, že som sa už prebudila aj na tvojej hrudi... Nie, nebude mi to vadiť.“

Damon sa prisunul bližšie a ona nenápadne tiež.

Chvíľu ležali obidvaja potichu pozerajúc do stropu. Ticho prerušil Damon: „Čiže koncert sa ti páčil.“ Nebola to otázka.

„Fakt sú dobrí.“

„A to si počula len pár piesní.“

„Zoberieš ma ešte niekedy na ich koncert?“

„Podľa toho, ako sa budeš správať,“ usmial sa Damon.

Elena v tom uvidela šancu. Prisunula sa k nemu a položila si hlavu na jeho hruď. Najprv na chvíľu stuhol, ale potom vytiahol jednu ruku spod hlavy a položil jej ju okolo pliec.

„Počíta sa to za dobré správanie?“ Elena sa usmievala.

„Dobré? Výborné!“ Damon sa usmial ešte širšie a viac si ju pritisol k sebe.

Chvíľu bolo ticho, keď Elena zrazu vypálila: „Čiže sme priatelia?“

Damona to mierne prekvapilo, ale nakoniec prikývol a povedal: „Áno, priatelia.“ Zistil, že to vyznelo, ako keby o tom presvedčoval samého seba, ale Elena si to nevšimla.

„Dobrú noc, Damon,“ povedala ticho Elena a privrela oči.

„Dobrú noc, Elena. A krásne sny,“ ticho odpovedal.

„Chceš do nich zasiahnuť?“ zasmiala sa, vykrútila hlavu dozadu a pozrela naňho prižmúrenými očami.

„Nie,“ povedal Damon zadržiavajúc smiech.

„To je dobre,“ Elena uložila hlavu na pôvodné miesto a smiala sa spolu s Damonom. Obidvaja vedeli, že ich určite skrášli. A Elena sa tomu ani nebránila. Mala pocit, ako keby bola pri ňom iný človek.

Zaspávala s pocitom, že má pri sebe ochrancu.

Ako je možné, že za jeden večer sa z nás stali viac-menej super priatelia? Najlepší priatelia? Bude to tým, že som sa jej „ukázal“? Len počas jednej pesničky, ale Elena je veľmi vnímavá. Nemal by som to robiť častejšie? Možno by som mal aj priateľov, rozmýšľal Damon, kým Elena zaspávala a pri poslednej myšlienke sa usmial.

Veď mám Ricka a teraz už aj ju. Možno ani Stefan ma až tak nenávidí – po tomto asi bude – načo mi je niekto viac? Damon sa stále usmieval.

Netreba mi priateľov. Nikdy som ich nepotreboval. Stačí mi, že Elena ma má rada. Som šťastný... Počkať! Čo? Šťastný? Ja? Kde je Stefanov denník? To treba zapísať! Som šťastný... pri Elene! A to s ňou nechodím... Sme len kamaráti... To je fakt super! Damon nespoznával sám seba. Bol nadšený, a to len z toho, že sa priatelí s Elenou. Niežeby sa predtým s ňou už nepriatelil, ale nebolo to také, ako teraz.

Elena sa zamrvila, pritisla sa bližšie k nemu a niečo zamrmlala.

Zlý sen? Prišiel môj čas!

Potom sa venoval len skrášleniu jej snov.