Vošla dnu a zamkla. Na poschodí sa
svietilo.
„Jeremy?“
„Kde si bola?“ Žeby sa jej brat o ňu bál?
„S Damonom,“ povedala a kráčala hore
schodmi.
„S Damonom?! Si v poriadku? To si šla
dobrovoľne?“ Áno, bál sa o ňu.
„Áno, áno a áno. Boli sme na koncerte.“
Musela sa zasmiať.
„Aký koncert?“
„Simple Plan.“
„Dobrý výber,“ uznal a pokračoval: „Meníš
konečne hudobný štýl?“
„Čo vy všetci máte proti One Direction?“
„Vzduchovku. A ty? Žartujem. Ako bolo?“
„Fajn. Som unavená. Dobrú,“ Elena rýchlo
odbavila svojho brata a zavrela dvere svojej izby. Rozsvietila
a otočila sa.
„Tak stále si nezmenila názor na One
Direction?“ spýtal sa Damon sediac na jej posteli.
„Nie. Mohol by si ma prestať strašiť?“ Elene
búšilo srdce. Nebola si istá, či len od vyľakania. Damon sedel na jej posteli.
Len tak. Jeremy počúval hudbu vo svojej izbe.
„Prepáč.“
On sa
vážne zmenil! kričala na Elenu časť jej mysle, ktorú
ospravedlnenie prekvapilo.
„Nevadí... Vážne to bolo také zlé medzi tebou
a tvojím otcom?“ Rýchla zmena témy.
„No, áno. Dosť.“
„To je mi ľúto.“
„Už je to za mnou.“
„Nie je,“ pozrela sa naňho Elena.
„Bolo to už dávno.“
„Ale nie je to za tebou,“ nedala sa Elena. Už
videla za jeho „krycie steny“. Za slovami „bolo to už dávno“ videla, že čas
tomu nepomohol.
Damon sa jej pozrel do očí ako najlepšej priateľke
a prikývol.
Sadla si k nemu na posteľ a objala
ho. Ako najlepšia kamarátka. Najprv akoby stuhol, ale potom ju aj on pevne
stisol svojimi svalnatými rukami. Užívali si vzájomnú prítomnosť.
Po chvíli Elena prehovorila: „Damon? Smrdím.
Idem sa osprchovať. Počkáš tu, alebo...?“
„Počkám,“ prerušil ju Damon so smiechom.
Vymanila sa z jeho objatia a šla do
kúpeľne. Tam sa oprela o umývadlo a pozrela do zrkadla.
Čo
teraz? Možno odíde. Nie, neodíde. Čo budem robiť? Nie, k ničomu by nemalo
dôjsť, budeme sa rozprávať ako kamaráti, možno mu zaspím na ramene. Nič viac.
Mám ho rada, je to v pohode. Počkať... Mám ho rada? Nie. Milujem ho.
Zaľúbila som sa doňho. Ani neviem kedy. Čo mám robiť? Elenina
myseľ bojovala sama so sebou, jej myšlienky sa prekrikovali.
Elena si zviazala vlasy do uzla a začala
sa vyzliekať. Ešte predtým skontrolovala, či sú dvere zamknuté.
No nič
,teraz sa osprchujem... Kde mám jahodový sprchový gél? Nemôžem voňať za
ihličím! Fúú, tu je. Osprchujem sa a pôjdem do izby. Ako sa to bude potom vyvíjať,
neviem, Elena si v sprche vytvorila „plán“.
Prečo je
tak ticho? A prečo jej tak tlčie srdce? Nemal by som tam ísť
a pozrieť sa, či sa jej nič nestalo? Čo keď tam má pavúka? Choď do pekla,
starostlivý Damon, Elena prežila Klausa, ale bála by sa pavúka? Asi len
rozmýšľa. Tak ako ja. Čo robiť keď sa vráti? Ok, nič, budem sa tváriť ako jej
kamarát. Možno najlepší. Áno, to je fajn. To sa mi páči, Damon rozmýšľal tak ako Elena. Vtedy počul tichý šuchot za dverami
a kľučka sa pohla, keď Elena skúšala, či je zamknutá.
Neverí
mi, prebehlo Damonovi mysľou.
Ale kto
by mi veril? usmial sa hneď potom. Možno časom... Alebo sa zamyká, aj keď je
sama doma. Áno, je to určite ono.
Počkať!
To tu budem len tak sedieť, ako ma tu nechala? To bude divné, nie? Doteraz som
vždy vedel čo robiť pri ženách Ako to, že som teraz stratený? Damon sa pýtal sám seba a pritom mierne krčil obočie.
Tak! Ako
vyzerám? Pozrel sa na seba ležiac na kraji Eleninej
posteli s rukami za hlavou, tak ako vždy.
Zmestí
sa tu? Nemal by som sa posunúť? Damon sa pomaly
posúval čoraz viac na kraj postele.
Ale veď
je chudá. Má super postavu... Damon! Rozmýšľaj, ako sa posunúť tak, aby ťa
nenašla na zemi a nie nad jej postavou, ktorá je taká perfektná... Hej! Damona zrádzala jeho vlastná upírska myseľ.
Zatiaľ čo sa Damon snažil nájsť tú správnu
polohu na Eleninej posteli, Elena sa sušila veľkou bielou osuškou. Potom na
seba natiahla kraťasy a veľké tričko, ktoré mala od Alaricka. Vyčistila si
zuby, rozpustila vlasy, ohodnotila sa pohľadom v zrkadle, nadýchla sa
a otočila kľučkou.
Hneď ako uvidela Damona rozvaleného na jej
posteli, usmiala sa.
Ako
vždy, pomyslela si.
Ležal na kraji jej deky, čiže sa ňou mohla
pohodlne prikryť bez toho, aby ju musela spod neho vytiahnuť.
Stihli
by jeho super rýchle upírske reflexy zareagovať dostatočne rýchlo, keby som ho
z tej deky striasla? Musí byť super pohľad na Damona, ktorý padne
z postele, no nie? zákerná časť Eleninej mysle
pracovala na plné obrátky, ale nakoniec sa zaobišla bez škodoradosti. Prikryla
sa.
„Nespadneš?“ pýtala sa Elena, keď videla, že
Damon je trochu nebezpečne blízko okraja postele.
„A nebude ti vadiť, keď sa posuniem bližšie?“
„Pýtaš sa, ako keby si ležal v mojej
posteli prvýkrát. Vzhľadom k tomu, že som sa už prebudila aj na tvojej
hrudi... Nie, nebude mi to vadiť.“
Damon sa prisunul bližšie a ona nenápadne
tiež.
Chvíľu ležali obidvaja potichu pozerajúc do
stropu. Ticho prerušil Damon: „Čiže koncert sa ti páčil.“ Nebola to otázka.
„Fakt sú dobrí.“
„A to si počula len pár piesní.“
„Zoberieš ma ešte niekedy na ich koncert?“
„Podľa toho, ako sa budeš správať,“ usmial sa
Damon.
Elena v tom uvidela šancu. Prisunula sa
k nemu a položila si hlavu na jeho hruď. Najprv na chvíľu stuhol, ale
potom vytiahol jednu ruku spod hlavy a položil jej ju okolo pliec.
„Počíta sa to za dobré správanie?“ Elena sa
usmievala.
„Dobré? Výborné!“ Damon sa usmial ešte širšie
a viac si ju pritisol k sebe.
Chvíľu bolo ticho, keď Elena zrazu vypálila:
„Čiže sme priatelia?“
Damona to mierne prekvapilo, ale nakoniec
prikývol a povedal: „Áno, priatelia.“ Zistil, že to vyznelo, ako keby
o tom presvedčoval samého seba, ale Elena si to nevšimla.
„Dobrú noc, Damon,“ povedala ticho Elena
a privrela oči.
„Dobrú noc, Elena. A krásne sny,“ ticho odpovedal.
„Chceš do nich zasiahnuť?“ zasmiala sa,
vykrútila hlavu dozadu a pozrela naňho prižmúrenými očami.
„Nie,“ povedal Damon zadržiavajúc smiech.
„To je dobre,“ Elena uložila hlavu na pôvodné
miesto a smiala sa spolu s Damonom. Obidvaja vedeli, že ich určite
skrášli. A Elena sa tomu ani nebránila. Mala pocit, ako keby bola pri ňom
iný človek.
Zaspávala s pocitom, že má pri sebe
ochrancu.
Ako je
možné, že za jeden večer sa z nás stali viac-menej super priatelia?
Najlepší priatelia? Bude to tým, že som sa jej „ukázal“? Len počas jednej
pesničky, ale Elena je veľmi vnímavá. Nemal by som to robiť častejšie? Možno by
som mal aj priateľov, rozmýšľal Damon, kým Elena
zaspávala a pri poslednej myšlienke sa usmial.
Veď mám
Ricka a teraz už aj ju. Možno ani Stefan ma až tak nenávidí – po tomto asi
bude – načo mi je niekto viac? Damon sa stále
usmieval.
Netreba
mi priateľov. Nikdy som ich nepotreboval. Stačí mi, že Elena ma má rada. Som
šťastný... Počkať! Čo? Šťastný? Ja? Kde je Stefanov denník? To treba zapísať!
Som šťastný... pri Elene! A to s ňou nechodím... Sme len kamaráti...
To je fakt super! Damon nespoznával sám seba. Bol
nadšený, a to len z toho, že sa priatelí s Elenou. Niežeby sa
predtým s ňou už nepriatelil, ale nebolo to také, ako teraz.
Elena sa zamrvila, pritisla sa bližšie
k nemu a niečo zamrmlala.
Zlý sen?
Prišiel môj čas!
Potom sa venoval len skrášleniu jej snov.
Už se nemůžu tvářit, jako že tady tu kapitolu nevidím a mám oči jenom pro učení :D :/.
OdpovedaťOdstrániť:D:D:D Ok, některé pasáže mi tentokrát přišli trošku horší, to Elenino a Damonovo uvažování... já nevím, něco se mi na něm nezdálo. Hodně rychlý a takový... zvláštní.
Ale Jeremyho hláška se vzduchovkou byla pěkná! :D
"Damon? Smrdim." :D:D:D achjooooo :(:D
Ale v celku je to pořád dobrý, ani náhodou tak hrozný, jak to popisuješ ;). Jen je to hodně jiný... jak od seriálu tak od tebe :D.
Hejže, to uvažovanie je úplne hrozné :/ :D
OdstrániťTá hláška je trápna :D :D
Uhm, starý dobrý zlý Damon :( :D
"Co máte všichni proti one direction?"
OdpovedaťOdstrániť"Vzduchovku. Ty?" :DDDDDDDDDDDD
Teď ke kapitole jako celku :) ta předtím byla lepší, ale tahle se mi taky moc líbí. Přátele s výhodama? :D to pro začátek ujde, jsem zvědavá, jak se bude jejich vztah rozvíjet a jak Bonnie s Caroline Elenku zdrbnou. :D Doufám že to bude už v příští kapitole :))
Podle toho, co takhle občas píšeš v Šunkičových komentářích jsem od tvých povídek čekala nějaký krváky a utržený hlavy... takže mě tohle hodně překvapilo :) Taky jsem od tebe četla soutěžní věci u Michelle a tvůj styl psaní se mi líbí (nechala jsem ti i koment na the-vampirediaries.cz u NZN).
OdpovedaťOdstrániťJak tu bylo zmíněno, některé pasáže mírně pokulhávají a předchozí kapitola byla o něco lepší, ale rozhodně mi to vynahradily některé tvé věty (viz. vzduchovka, Damon padající z postele...). Jo, přála bych si vidět Damona v těch jeho mstitelských hadrech na opeře :D Taky mě zajímá, proč se to vlastně jmenuje Pomsta, takže budu určo pokračovat dál.
Ááááááááááááááááááááááá ďakujem, ďakujem, ďakujem! Aj za ten komentár na the-vampirediaries.cz!
OdstrániťTak táto poviedka sa vymyká môjmu zvyčajnému štýlu, ale ku koncu to tam zase je :D
NZN2 sa snažím snažím písať, ale tak, musím sa snažiť viac a byť lenivá menej :D Som veľmi rada, že sa ti to páčilo :) Dúfam, že aj ďalšia séria sa bude páčiť, aj keď to, pochopiteľne, už asi nebude také... no, že by z toho behal mráz po chrbte, ale bude tam aj to :D
Veľmi pekne ďakujem ešte raz, úplne si mi zlepšila náladu :)
" Damon? Smrdím. Idem sa osprchovať. Počkáš tu, alebo...? " ... no tak toto ma dostalo :D
OdpovedaťOdstrániťA že "priatelia" :D To určite :D
Zasa skvelo napísané... neuveriteľne skvelo :) úžasné :)
Ďakujem, ďakujem a ďakujem, aj keď to vobec neni take užasne jak hovoríš :D
OdstrániťMáš dajaké malé nároky, toto určite neni to najlepšie z môjho "diela" :D
A neni to skvelo napísané, skvelo napísaná je podľa mňa 16. kapitola, toto ani zďaleka :D
Všetko sa mi ľúbi, nechápem furt, čom je to podľa teba strašnéé... ahá, už viem, pretože si to písala ty a keď si to opravovala, tak si to určite prečítala 50krát... poznám :) ti hovorím.. ÚŽASNÉ... a 16. kapitolu som ešte nečítala :D zatiaľ som na štvrtej :) Ale dojdem aj tam :D :)
OdpovedaťOdstrániť