Pred Monitorom

Nah, sa mi strašne mocno nechce písať články, do tohto tu sa nútim už druhý deň :D Ale vďaka Pomste viete, že žijem, takže si to môžem dovoliť (lebo by ste sa o mňa strachovali, keby som sa neozvala).

Tento týždeň bol pekný akurát tak kým sa nezhoršilo počasie. S tým sa zhoršila aj moja nálada. A s tým tak trošku odišlo moje šťastie.
V pondelok a utorok sme písali riaditeľské testy z matematiky, v stredu jeden zo slovenčiny a v piatok aj aj. V pondelok, utorok a stredu som urobila len toľko chýb, že sa som sa vošla do jednotky. Poväčšine to boli hlúpe chyby. V piatok boli tri štvrtiny otázok z testu tie, ktoré som už raz počítala (to je výhoda, keď si prepočítavate staré Monitory a neviem ešte čo). A JA SOM TAM AJ TAK UROBILA DVE STUPIDNÉ, ALE ŽE ÚPLNE STUPIDNÉ CHYBY. Samozrejme, že som na seba nasratá a samozrejme, že mi to so slovinou - kde mi nesadli otázky a kde som urobila asi štyri chyby, čo je ešte stále našťastie dvojka (ale keď som tých chýb urobila šesť, mám trojku, čo dúfam, že nie) - úplne skazilo celý piatok. Počasie bolo na viete čo, na pár vecí som zabudla, PÁR SOM DOBABRALA, a ešte k tomu som nevedela ani tancovať. Lebo som ja neviem čo a nedokážem si zapamätať poradie a furt sa musím mýliť a polku dokážem tancovať len s učiteľom, ktorý je tanečník. Domov som prišla strašne zdeptaná. Hudba tomu nepomohla, nakoniec pomohlo vyplakanie sa. Viete, lebo ja som v pohode a myslím si, že zvládnem v pohode Monitor len dovtedy, dokedy nezbabrem nejaký test a NEUROBÍM HLÚPE CHYBY. Ja nechápem už sama sebe dorima.
Nakoniec predošlý týždeň nebol taký zlý, lebo z tých písomok z biológie a sloviny, čo som si myslela, že som zbabrala, dostala jednotky. Zo sloviny som dokonca mala plný počet bodov. No, vtedy som šťastie mala, v piatok ne.
To sa už dostávam k druhému dňu - a vlastne včerajšku, sobote - ktorá začala zle už presne polhodinu po polnoci, kde keď som si ľahla, ZAČALA MI V IZBE BZUČAŤ MUCHA. Keď sa mi ju konečne podarilo zabiť, o piatej ráno ma zobudilo ďalšie bzučanie. Skoro ma roztrhlo. Keď som ju zabila, zjavil sa nad mojou posteľou akoby nič si kráčajúci pavúk, ktorý spadol doteraz-neviem-kde, keď som sa po ňom zahnala (nad posteľou!!!) a začala bzučať TRETIA mucha. Jak keby som nebola dovtedy už dosť psychicky vyčerpaná. Keď som konečne aj tú zabila, o ôsmej ráno mi začali za dverami píliť podlahu s takou tou vecou na ktorej názov si teraz nespomeniem. Hlavné je, že to vydáva otrasný zvuk. Takže tak. NAŠŤASTIE mi náladu včera zlepšila Meg so Simple Plan. SP ma sprevádzali celým dňom až dokedy som sa donútila začať učiť asi o štvrtej (a to mám v stredu Monitor).
Dnešok je už o poznanie lepší, aj keď zisťujem, že skôr ako o pol štvrtej sa nedokážem tento víkend začať učiť.
Ďalej mi cez týždeň vymenili okná. Jeden deň som sa smiala sama na sebe jak som si tak sedela niekde, čo som zvykla volať moja izba, v strede postele so skriňami a stolom natlačenými v jednom kúte. Hlavná vec bola, že som mala kábel od internetu natiahnutý až tam, čiže som bola spokojná. S J. a M. som sa zase nasmiala jak už dávno nie.
Celý týždeň ma ešte sr-škrelo, že moje prsty nechcú zahrať ani tie najjednoduchšie akordy (lebo som strašne dlho necvičila normálne), ale to som už včera napravila.
K môjmu poďme-zdravo-žiť-a-bicyklovať-každý-deň nadšeniu: už prešlo. Od 24.2 som to vynechala 7-krát, dvakrát bicyklovala len 15 minút a trikrát počítala tanečný za pohyb namiesto tohto.
A keďže sa snažím učiť, ostáva to len pri snahe, lebo vždy keď sa snažím učiť, tak jem. Čiže jem veľa a najmä čokolády a je mi fajn a zatiaľ to na mne nevidno, prosím, ja už chcem júl.
Takže, musím ísť opakovať, v stredu mi povinne každý držte palce. Aj v piatok, na chemickej olympiáde, na ktorú prípravu riadne zanedbávam.

A takto sa motivujem.