Rada do života: deň pred odchodom na výlet si NEpricvaknite prsty do dverí

Dnes len veľmi rýchlo, pretože ledva dokážem písať. Mám celý zoznam neprečítaných článkov od mojich obľúbených blogerov, ale tak život (a päť dní nefungujúci internet) sa mi do toho zamiešali :)

Je to už istý čas od posledného "vykecávacieho" článku, tak to len tak zhrniem: po úspešnom dokončení tretieho ročníka gymnázia mi začali dlho očakávané prázdniny.
Hneď 1. júla sme to oslávili s Lenkou (a mnohými ďalšími ♥) v kine na filme Me Before You. Bola to vlastne oslava mojich narodenín. Pokiaľ si niekto z vás myslí, že narodeniny mám v decembri, tak sa nemýli. Len to proste skôr nevyšlo :D
Ďalší deň som strávila na rodinnom stretnutí, kde som debatovala po anglicky s jednou osemročnou slečnou, ktorá väčšinu života strávila v Írsku. Mala taký super prízvuk, že som sa išla roztopiť.
Hneď na to som bola na pár dní v Košiciach so sestrou, na nákupy a tak, lebo mám vlak zadarmo a prázdniny, tak preto.
Ďalšiu sobotu sme boli na svadbe, ktorú vyhlasujem za najlepšiu z tých štyroch či piatich, na ktorých som bola v posledných dvoch rokoch. Účes som nemala síce úplne podľa predstáv, ale aj tak to bol asi najlepší účes, aký som kedy mala (hej, mám problém s vlasmi, kaderníčkami a životnými udalosťami).

Trošku roztrasená fotka, ale tak snáď tú čelenku vidíte? :)

Hej, spomínala som vám, že som začala chodiť do autoškoly? Zatiaľ mám len teóriu, jazdy mi začnú koncom mesiaca a 14. septembra by som mala mať skúšky, tak mi držte palce, lebo zatiaľ to nevyzerá, že zo mňa bude šofér :D Niekoľkokrát sme s ocom boli na starom letisku pár kilometrov odtiaľ, a hoci som síce už zase rozhodnutá, urobiť si ten vodičák (po prvej jazde, keď som sa dosť dlho nevedela pohnúť z miesta, som rozmýšľala, či mi ho vlastne treba :D), tak zatiaľ to stále nie je žiadna sláva :D

Názov článku vás možno zmiatol, tak ma nechajte vysvetliť:

Zajtra večer odchádzam do Prahy, kde s Majkou a Lenkou chceme pol dňa chodiť po pamiatkách a tak, a potom stráviť zvyšok dňa na zraze fanúšikov Simple Plan usporiadanom Dominikou zo simpleplan.cz. Potom večer odchádzame nočným vlakom z Prahy a v nedeľu doobedu sme doma :) Čiže to máme tak 13 hodín cesty tam, s ležadlom vo vlaku, celý deň na nohách v Prahe a taká istá cesta späť. 

Čo urobí Mariam so svojím šťastím?

Privrie si prsty do dverí od auta :D

Proste, vystupovala som do kopca, pričom na dvere pôsobila gravitácia, a ja som nestihla vytiahnuť ruku dostatočne rýchlo. Výsledkom bolo, že som asi päť sekúnd pozerala na posledné články svojich troch prstov pricviknuté vo dverách, kým som sa zmohla na ich vyslobodenie. Sprvu to bolo v pohode, slzy mi tiekli najmä z ľútosti nad mojím nechtom, ktorý mi vraj odrastie či čo, ale tak sme išli pre istotu na chirurgiu, lebo zajtra by už bolo neskoro, keďže o piatej odchádzam. Tak reku, vyčkali sme asi dve hodiny, urobili mi rontgen, zistili, že nič nie je zlomené a dali mi dlahu. Dva prsty mám pekne pomliaždené a prisamvačku to momentálne bolí oveľa viac, jak to bolelo predtým a dokonca oveľa viac, jak ma bolelo zápästie, keď som ho mala zlomené. Preto aj končím tento článok, lebo sa mi sakra zle píše, keď na pravej ruke môžem používať len dva prsty :D A kontrolovať myšku ľavou rukou je oveľa komplikovanejšie, ako to vyzerá.

To tričko mi neprinieslo práve šťastie :D

Po mesiacoch som sa opäť pustila do kreslenia, tak tu je Colin Morgan, ktorý cestoval do Nórska :)

Aj na vlastnom blogu mám nejaké resty, tak ich upravím, keď nebudem doslova cítiť život pulzovať vo svojich prstoch.
Majte sa pekne a držte mi prsty v Prahe :D