Koncert Simony Martausovej

... alebo taký malý výlet do Košíc :)

V prvom rade, fakt nemám rada, keď sa menia plány. Akože, také kus väčšie, ako napr. keď si myslíte, že idete do Košíc vlakom o jednej a idete o jedenástej, pričom si pekne ráno rozvodíte, jak keby nič. Ale stihla som a dokonca ma doma presvedčili, že mi na 24 hodín mimo domu netreba batoh vecí, ale stačí mi kabelka :D (Ktorú mám novú, z Croppu, aha, aká pekná, vyzerám jak poštár a strašne sa mi to páči! A je super veľká, konečne kabela, do ktorej sa dačo zmestí.)

Už sa vám stalo, že počasie sa ako-tak drží a prší práve v deň, keď sa niekde vyberiete? Ako, na dlhú cestu. Dlhú cestu vlakom a dlhú cestu peši. A ono keby normálne pršalo, že veľké kvapky kolmo dole, nie, ono to bude pršať také jemné, bude mrholiť, a zo všetkých strán. Mám pekne veľkú ambrelu, ale aj tak som bola celá mokrá! :D A najlepšie na tom bolo, že ľudia, ktorí chodili bez dáždnikov, vyzerali oveľa suchšie.

Cestou vo vlaku som čítala knihu (po nemecky, v rámci povinného čítania - i keď výber knihy bol na nás - musíme z toho urobiť analýzu), počúvala hudbu, a úporne sa snažila ignorovať nadmerné prejavy lásky u vedľa sediaceho páriku. Teda, tie prejavy išli len z jednej strany, tá druhá bola takú kus... no, tu by sme to označili asi ako "žimny grys", slovensky "studená krupica" :D

V Košiciach sme sa najedli (v živote nechutila kuracia pečeň s chlebom tak dobre ako keď od raňajok nejete asi do takej druhej-tretej) a šli do Auparku. Prešli sme kopu obchodov, kým som si kúpila sveter a sestra sebe sukňu (s tmavočervenými punčochami, pretože hoci nepozerám pravidelne Nákupné maniačky, som sakra štýlová a rozumiem sa do módy, šak viete). Mama mi na sveter povedala, že taký mala naša baba, ale ta reku mama ho nosiť nebude, čiže :D Inak, nakupovať sukne so sestrou už v živote nechcem, dvakrát mi bohate stačilo, ona sa nevie rozhodnúť, ale to nie že normálne "nevie sa rozhodnúť", to extrémne "nevie sa rozhodnúť". Som jej povedala, že za to, že som tam pri nej skoro o mladosť prišla, a v rámci toho, že som na výlete, tak ideme na Bubble Tea (toto Bubbleology či čo to je). Dali sme si jeden malý napoly (lebo na koncerte človek nechce chodiť na wécko :D) a bolo to vcelku fajn (i keď super drahé). Taká zaujímavá chuť, a tie guľôčky v tom boli tiež dobré :) Zhodli sme sa, že by nás to nebavilo robiť (teda, možno kvôli tomu jednému "predavačovi", ktorý bol strašne milý a pekný, kde nájdem takých viac?), ale že to musí pekne vynášať (dosť detí si to kupovalo). Potom som už len rýchlo zjedla kúsok pizze a šli sme sa postaviť do radu na Starú radnicu, kde sa konal koncert :)

Simona Martausová je moja obľúbená slovenská speváčka a v podstate aj obľúbený slovenský interpret. Veľmi nemám vzťah k slovenskej hudbe - ako, fajn, mám rada IMT Smile alebo možno niečo od Desmodu, sem-tam Elán, ale od všetkých týchto skupín by som vedela naraz vymenovať možno tak päť pesničiek, pri čom Simonine cédečká mám napočúvané a sem-tam poznám aj niektorú z piesní, ktorá na CD nie je. Krásne texty a dobrá hudba, viac mi netreba :) Bola som nadšená z toho, že idem na jej koncert, čo mal vlastne byť taký môj prvý normálny koncert skupiny (predsa len, dirigent s celým orchestrom a zborom je niečo trošku iné a výchovné koncerty, na ktorých sme boli zo školy, neboli ono :D) :)
A bolo to úplne úžasné! Sima musí patriť medzi najzlatších ľudí na celom svete a jej piati chlapi v kapele boli tiež veľmi milí :) Bola vtipná, uvoľnená, krásne spievala, hrala,... Aj sa človek nasmial, aj sa otlieskal, aj mal zimomriavky z tej hudby, no proste paráda.
Keď tak pozerám, zahrali 12 piesní z tretieho albumu (len dve nezahrali), 6 z druhého a jednu z prvého, plus dve nové. Hrali vkuse, akurát po potlesku a standing-ovation zahrali ešte dve :) Niektoré piesne boli doprevádzané príbehmi o tom, ako vznikli. Skvele si rozumela s publikom a pesničky boli obohatené o parádne sóla, či už gitarové, "klavírne" (keyboard), ale aj kontrabasové a bicie :D :)

Túto som strašne chcela, aby hrala (dajme tomu, že momentálne je moja najobľúbenejšia), a keď ju zahrala, tak to bolo krásne ^.^ Ak by som vám mala odporučiť nejaké pesničky, tak skúste Buď mi doktorom, Kormorán, Cirkus, Dobrý deň, to som ja alebo Pamelu :)

Šli sme na byt, ráno sme vstali pred šiestou a šli na omšu o 6:30 (u jezuitov asi, neviem, samí takí ľudia tam boli, čo ešte pamätajú časy, keď Košice boli kráľovským mestom, strašne pomaly to išlo). O ôsmej sme sa vybrali na stanicu, kde sme zistili, že vlak z Prahy má 50-minútové meškanie (zlaté). Vďaka tomu, že v Košiciach čaká, sa meškanie môjho vlaku skrátilo len na dajakých 20 minút (viete, že ste Slovák, keď 20 minút meškania považujete za "len" :D), ale aj tak ma nečakal spoj na dedinu (milé), takže po mňa musel oco prísť do mesta. Doma som bola tesne po dvanástej :) 

Toľko k môjmu jednému dňu výletu :) Ako ste strávili víkend vy?