Recenzia: Mark B. Mills – Čakanie na Pesa

Autor: Mark B. Mills

Pôvodný názov: Waiting for Doggo

Počet strán: 223 strán

Vydavateľstvo: Fortuna Libri

Rok vydania: 2014

Anotácia:

Dan je reklamný textár, ktorý sa ale náhle ocitol bez práce a priateľky, s ktorou strávil uplynulé štyri roky. Všetko, čo mu po nej zostalo, je ten najškaredší pes, akého kedy videl. Spolu s ním sa snaží zabudnúť na túto zradu a hľadá prácu, novú lásku, no i seba samého.

Môj názor na knihu:

Knihu som pôvodne kúpila sestre na Vianoce, ale je august a ona je stále len na 118. strane :D Tak som si ju pred niekoľkými mesiacmi prečítala tiež. Bola som však trošku sklamaná.

Od vydavateľstva Fortuna Libri som čítala okrem tejto knihy aj knihu Poklad pána Isakowitza a musím povedať, že obidve obálky sa mi veľmi páčili. Táto je jednoduchá, príjemná na dotyk (i keď sa na ňu dosť zachytáva špina) a vzadu má anotáciu, ktorá podľa mňa trošku zveličuje, no ale dobre, tá moja je zase trošku klišé :D

 

Vnútri nájdeme dvadsaťsedem kapitol a krátky text o autorovi, ktorý nám hovorí, že toto je prvá kniha od neho, ktorá vyšla v slovenčine, no predtým vydal už niekoľko kriminálnych románov, zasadených zväčša do prvej polovice 20. storočia. Kapitoly sú dosť krátke.

 Taká pekná žltá je na doskách z vnútornej strany :)

Dej plynie pomaly a monotónne. Nič veľké sa v ňom nedeje – možno to vystihuje normálny život, no ja osobne som od toho čakala trošku viac. To však môže byť spôsobené tým, že väčšinou čítam knihy prešpikované akciou, takže dúfam, že vás to neodradí :D Tu môžu byť vrcholom intrigy? :D

Kniha začína listom od Clary, ktorá Dana opúšťa. Potom čítame príbeh o tom, ako sa Dan snaží vyrovnať s jej odchodom, ako sa snaží nájsť si prácu, zbaviť sa psa, zistiť, kým vlastne je. V príbehu sa odvíja akoby viacero liniek, ktoré rozprávajú o tom všetkom, a všetky sú pekne skĺbené dokopy.

Dej ma však na niektorých miestach celkom prekvapil, takže to nie je také beznádejné, ako sa môže zdať.

Okrem Dana, ktorý je copywriterom – reklamným textárom, a Clary, ktorá sa v texte skôr spomína, ako vyskytuje, tu nájdeme aj postavy Danovej rodiny, priateľov a dalo by sa povedať, že aj rivalov. Najviac spomedzi nich vystupuje hádam Edie, ktorú Dan spozná vo svojej novej práci. Postavy sú vcelku normálne, no ja osobne som si žiadnu práve nezamilovala, i keď Edie bola naozaj v pohode. Najviac mi prekážala možno Clara s tými jej anjelmi a všetkým? :D

Kniha je písaná v prvej osobe jednotného čísla a v prítomnom čase – hádam moja najnenávidenejšia kombinácia :D Len vo veľmi málo knihách sa to autorom (podľa mňa, samozrejme, pamätajte na moje veľmi subjektívne názory :D) podarí. V tých ostatných to vyznieva tak... no, trošku divne. Nečítala sa mi veľmi ľahko, no vďaka krátkosti kapitol sa čítala ako-tak rýchlo, keď vezmeme do úvahy, že ten dej ma nebavil natoľko, aby som sa nevedela dočkať, že ako to skončí.

Na to, že to má byť vtipný román, som sa pri ňom kto-vie-ako nesmiala. Ale bolo tam dosť vtipných poznámok či dialógov, tak dajme tomu. Ale nepamätám si žiaden ťažko zakrývateľný smiech, aký ma často prepadne pri čítaní Jo Nesbøa, a to sú knihy plné vrážd, čiže :D

Sem-tam sa tam môže vyskytnúť nejaký vulgarizmus, ale nie je to nič strašné. Je tam však dosť odkazov na kultúru, či už filmy alebo knihy, čo príjemne ozvláštňuje text (keď, samozrejme, viete, o čom to hovorí :D).

Celkový dojem z knihy mám taký nejaký nemastný-neslaný.

Čítali ste niekto? Ako sa páčila vám?