Zoznam prečítaných kníh 1.1. - 31.3.2015

Tak som si povedala, že pridávať podobný článok raz za polroka (minuloročné TU a TU) nemá veľmi význam, pretože za ten čas prečítam priveľa kníh a len ku zlomku z nich píšem recenzie. Potom je oveľa ťažšie to zhrnúť v jednom článku, takže budem pridávať po troch mesiacoch :)

1. William Shakespeare: Othello (165 strán, 1.1. – 7.1.)

2. Nigel Goodall: Benedict Cumberbatch (245 strán, 8.1. – 15.1.)

3. Jo Nesbø: Prízraky (475 strán, 15.1. – 22.1.)

4. William Shakespeare: Sonety (200 strán, 23.1. – 28.1.)

5. Daniel Silva: Prípad Caravaggio (335 strán, 28.1. – 2.2.)

6. Jo Nesbø: Polícia (525 strán, 3.2. – 11.2.)

7. Frederick Forsyth: Zoznam smrti (300 strán, 12.2. – 22.2.)

8. Jane Austen: Pride and Prejudice (300 strán, 22.2. – 6.3.)

9. Marlene Röder: Zebraland (220 strán, 6.3. – 13.3.)

10. C.S. Lewis: Veľký rozvod (80 strán, 14.3. – 19.3.)

2845 strán

11. Max Lucado: Bez strachu (180 strán, 20.3. – 29.3.)

12. Enja Rúčková: Láska na dvoch kolesách (300 strán, 29.3. – 1.4.)

3325 strán

Pre porovnanie s minulým rokom, za približne rovnaký čas som prečítala nejakých 13 a kus knihy, čo nie je oveľa viac, no stránok to bolo približne 4000. To zodpovedá tomu, že v posledných mesiacoch nečítam tak, ako "kedysi" - vcelku dosť času trávim pozeraním seriálov alebo učením. Čítam väčšinou vo vlaku alebo večer pred spaním. Predsavzatie prečítať každý deň aspoň pár stránok sa mi však darí plniť :)

Tento rok som prečítala zatiaľ dve knihy v angličtine (Benedict Cumberbatch a Pride and Prejudice, ktorú som čítala už predtým raz česky), jednu v nemčine (Zebraland) a zvyšok v slovenčine.

Pokračovala som v čítaní Shakespeara a už dlho chcem napísať recenziu na Othella a Sonety, no zatiaľ sa k tomu nejako nemám :D Dnes mi sestra priniesla prvú komédiu (Skrotenie čertice), ktorú si chcem prečítať, tak uvidím, ako sa mi bude páčiť. Predtým som čítala len Sen noci svätojánskej v angličtine a z toho som veľa nemala :D

Dočítala som sériu od Jo Nesba s Harrym Holeom (teda to, čo zatiaľ vyšlo... bez toho, aby som mala prečítané prvé dve knihy) a vám poviem, to je autor. Dosť brutálne, ale tiež dosť skvelé knihy. Hlavným pravidlom ostáva: neobľubujte si postavy. Žiadne :D 

Po vyše polroku čakania som sa dočkala aj novej knihy od Daniela Silvu, a ako zvyčajne, nesklamal. Zlepšuje sa s každou knihou a ja sa už teraz teším na ďalšiu. Gabriel Allon mi prirástol k srdcu :)

Zoznam smrti bol druhou knihou, ktorú som od Fredericka Forsytha čítala. Je to vcelku uznávaný a známy autor, a ja som po sklamaní z prvej knihy dúfala, že táto sa mi bude páčiť, ale čítať ju bolo tak trošku utrpenie, pretože to bola strašná nuda (a to to bolo dačo ako špionážny román!). Chýbajúce dialógy, siahodlhé opisy, priveľa informácií. Už viac Forsytha skúšať nebudem.

Zebraland som čítala pred písomnou časťou DSD skúšky z nemčiny, aby som aspoň dačo pochytila. Nerozumela som všetko a vcelku dosť mi toho ušlo (najmä teda detaily, no občas som sa musela vrátiť aj kvôli dôležitej časti), ale aj tak mi tá kniha prišla dosť natiahnutá a dej bol trošku nezáživný. Od autorky by som však chcela prečítať aj nejaké iné knihy v nemčine, tak možno sa ku nim niekedy dostanem :) Napr. Im Fluss.

Veľký rozvod a Bez strachu sú knihy s náboženskou tematikou. Siahla som po nich, pretože som nemala čo čítať - Veľký rozvod som si vybrala kvôli Lewisovi a Bez strachu kvôli tomu, že som ju už pred niekoľkými rokmi skoro celú prečítala vo vlaku, a viem, že sa mi to celkom páčilo, tak som to chcela prečítať poriadne. Je naozaj dobrá a ja si možno prečítam aj ďalšie knihy od Lucada, ktoré máme doma :)

No, a dostávame sa k poslednej knihe, ktorú som dočítala dnes. Vyhrala som ju za prvé miesto na krajskom kole písomnej časti súťaže Európa v škole, za prvé miesto. Po dlhej dobe sa mi naozaj podarilo prečítať knihu rýchlo, veľmi sa kvôli nej nevyspať a skoro nestihnúť vlak :D Niežeby bola taká dobrá, to nie, strašne ma iritovala, ale kapitoly boli naozaj krátke (v priemere tak dve strany), takže som si stále hovorila "Už len túto kapitolu dočítam." :D Mám taký pocit, že recenzia na ňu predbehne Othella, lebo potrebujem napísať tie zmiešané pocity, čo z nej mám. Možno je to tým, že poslednú ako-tak knihu pre ženské pohlavie som čítala v septembri (Vyznanie Šípkovej Ruženky od Sarah Strohmeyerovej), a aj to bola teda kniha skôr pre ženy, ako pre dievčatá. Taká poriadna kniha pre dievčatá, čo si pamätám, že som čítala, bol asi Žuvačkový kráľ od tej istej autorky (teda Enji Rúčkovej), a to bolo asi na Vianoce v deviatke, takže asi pred vyše dvoma rokmi :D Alebo ešte môžeme počítať Na vine sú hviezdy, ale to tiež nie je práve najtypickejšia kniha. No čo, posledný rok a pol som čítala všetko možné, od Shakespearových tragédií cez fantasy a špionážne romány až po biografiu :D Pri Láske na dvoch kolesách som však bola miestami zhrozená oveľa viac ako pri Nesbovi. A nie, nebolo to vraždou :D

Naozaj sa pokúsim napísať tú recenziu a pridať Social Media Book TAG, ktorý mám rozpísaný, ale budúcu stredu mám ústnu časť skúšky DSD, takže neviem. 

Majte sa, chváľte sa, píšte, čo ste čítali, čo chcete,... :)