Trikrát sonda do slovenskej rodiny - 2.časť

Komentár autora: Tieto tri minipoviedky som písala do súťaže Európa v škole, téma mala niečo spoločné s prácou a rodinou. Má to tri krátke časti. V prvej je rodina, v ktorej matka nepracuje a otec pracuje až do večera - všetko klape. V druhej časti je rodina, v ktorej obidvaja rodičia pracujú dlho, ale aj tak všetko funguje. V tretej minipoviedke sa však rodičom nedarí skĺbiť prácu a rodinný život.
Budem rada za každý komentár :)

Rukou zalovila vo svojej kabelke a vytiahla z nej kľúče. Odomkla si, vošla dnu, a opäť zamkla na dva západy. Kľúče potom pustila do tašky a tú zase na zem. S námahou sa vyzula, zavesila bundu na háčik a pár sekúnd nehybne stála opretá o stenu zhlboka dýchajúc. Bol to dlhý deň.

Vyšla hore schodmi do svojej izby, nestačila sa však ani prezliecť do pohodlných domácich šiat, keď jej zazvonil mobil.

„Prosím,“ ohlásila sa.

„Ahoj, Klára.“ Začula hlas z druhej strany.

„Ahoj, mami.“

„Ako bolo v škole? Nejaká známka?“

„Nič moc. Odpadla nám jedna hodina a dejepis sme mali zastupovaný. Z tej včerajšej písomky zo slovenčiny mám dvojku.“

„Máš sa na zajtra veľa učiť?“

„No, dosť, povedala by som. Máme test z fyziky. Strašný, odporný test z fyziky.“ Počula mamin smiech. Mobil zakvačila medzi ucho a rameno a umývala si ruky.

„Tak sa uč. My s otcom prídeme ako zvyčajne.“

„Mám niečo navariť?“ Dúfala v zápornú odpoveď.

„Nie, len sa uč, dojeme zvyšky zo včera. Ty máš v chladničke ešte nejaké lasagne.“

„Dobre.“

Rozlúčili sa a potom položila. Napojila mobil na nabíjačku a prezliekla sa. Hneď na to si v mikrovlnnej rúre zohriala spomínané lasagne, rýchlo sa najedla a potom si ľahla na brucho na posteľ s práve rozčítanou knihou a úmyslom oddýchnuť si predtým, ako sa začne opäť učiť.

Minúty bežali.

„No tak, Klára, už sa do toho vážne musíš pustiť,“ zamrmlala si pre seba do ticha izby, zahľadela sa na kôpku kníh, potom na hodiny, ktoré ukazovali pol piatej, a nakoniec s tichým buchnutím zaklapla knihu.

Postupovala od najľahších predmetov k najťažším, niektoré zošity len otvorila a hneď si ich dala do tašky. Na stole jej ostali len matematika a fyzika. Z obidvoch musela urobiť dlhé domáce. Začala matematikou, pretože na tú sa aspoň nepotrebovala učiť.

Pred šiestou si sadla k počítaču, pred sebou to ospravedlňujúc ako zaslúženú pauzu. Už jej zostala len fyzika.

Mama s otcom prišli práve včas. Už som nebola ďaleko od otvorenia toho zeleného zošita.

„Klára, sme doma!“ zazvonil mamin hlas z prízemia.

„Ahoj!“ Zbehla dolu schodmi a zvítala sa s nimi.

„Ako bolo v robote? Niečo zaujímavé?“ pýtala sa, no potom uvidela tašky s nákupom. „Čo ste mi kúpili?“

„Budeš si to musieť vyskúšať...“ naťahovala ju mama. V Kláriných očiach sa zjavili radostné iskričky. Krúžila okolo otca, keď niesol tašky do kuchyne. Potom prenechala mamu, aby našla to, čo jej kúpili.

„Tak, ako sa ti páči?“ V rukách držala svetrík.

Klára stála neschopná slova, pohľadom kĺzala zo svetríka na mamu a naspäť. Po tomto kúsku túžila už dlhšie, no nemyslela si, že ho môže mať, pretože stál viac, ako bola ochotná dať za jeden sveter.

„Ďakujem, ďakujem!“ Objala svojich rodičov.

Hneď si ho vyskúšala. Padol jej, akoby bol ušitý presne pre ňu. Keď sa obzerala pred zrkadlom už tretí raz, mama sa jej spýtala: „Zoberieš si ho zajtra do školy?“

„Samozrejme.“ Potom sa zarazila. Škola. „Ešte sa musím učiť fyziku.“

„Tak bež!“

Klára sa pustila do svojho najneobľúbenejšieho predmetu. Najprv urobila úlohy a skontrolovala si ich  podľa výsledkov, ktoré našla vzadu v učebnici. Potom sa vyše hodinu a pol snažila naučiť sa poučky, ktoré ju mali priviesť k správnym riešeniam.

 O ôsmej sa objavila v obývačke. „Preskúšate ma fyziku?“

Jej otec sa postavil a spoločne prešli do kuchyne, kde si on sadol na stoličku za stolom a ona si ľahla na malý gauč, pozerajúc do stropu.

„Všetky tie poučky zvýraznené zelenou,“ inštruovala otca. Pýtal sa jej a ona odpovedala, pričom hompáľala nohami, ktoré jej prevísali spoza opierky gauča.

Po necelej polhodine mala istotu, že všetko vie. Teraz už len dúfala, že taktiež bude vedieť vypočítať príklady, ktoré budú v teste.

Pobozkala ho na líce.

„Ďakujem, oci.“

 

Dodatok: Myslela som si, že len hrdina z prvej časti sa v niektorých veciach podobá mne, ale zrejme som sa mýlila :D Najväčšia sranda bola, že na druhý deň, ako som napísala túto časť, mama s ocom prišli domov a fakt mi doniesli sveter :D I keď som po nijakom vyslovene netúžila :D