Pomsta - 18.kapitola

Komentár autora: Kebyže sa tak trošku nenudím (už vážne pôjdem cvičiť aby som sa tie akordy konečne naučila... niežeby som dneska necvičila, ale takým tempom do konca leta neprejdem Beginners Course) a kebyže sa Lenke Pomsta podivne nepáči, čiže do mňa hučí, nech kapitolu pridám, tak tu neni :D Je kratučká a mám z nej podobný pocit, ako som mala zo 16. kapitoly, len trošku horší, táto sa mi až tak nepáči a príde mi veľmi divná a kus neprirodzená, ale tak mi to k nej pasovalo, no nechám to na vás, vyjadrite sa :D :)

„Možno sa prebudí ako upírka.“ Alebo sa neprebudí. Katherine k nemu podišla zozadu, zastala mu po ľavici a sledovala jeho pohľad von tmavým oknom. Nič nevidela. Ale ani on. Vyrovnával sa so stratou brata a priateľky, dvoch najbližších. Nepotreboval vidieť. Bolo to, akoby sa na chvíľu zasekol v časovej slučke, ktorá sa okolo neho bolestivo uťahovala a pripomínala mu tragédiu tých hodín.

„Keby sa mala prebudiť ako upírka, tak by ani nezomrela. Rana na krku by sa jej zahojila. Všetko by bolo inak.“ Hovoril pokojným tichým hlasom, no posledné slová z neho išli ťažko, predierali sa pomedzi zaťaté zuby.

A predsa tu čakáš, pomyslela si Katherine. Elena zomrela pred hodinou. Ak ju krv premieňa, tak zostávala približne hodina a pol do jej prebudenia. Ale ak by krv naozaj účinkovala, nezačala by sa jej hojiť rana? Počas premeny sa na tele zahoja všetky rany. Tak prečo sa nič nedeje?

Damon si nevedel odpustiť, že kvôli nemu zomrel Stefan a s veľkou pravdepodobnosťou aj Elena. Katherine, Alarick a Caroline sa mu to márne snažili vyvrátiť; márne sa mu snažili vysvetliť, že to nie je jeho vina.

Mal som ju lepšie chrániť. A nemal som sa poddať.

Počkal takmer tri hodiny. A keď na Elene nevidel žiadnu zmenu, rozhodol sa.

Stiahol si prsteň, položil ho na posteľ a prikryl Eleninou chladnou dlaňou. Nepozorovane vykĺzol z domu.

Nikto o tom nevedel, rovnako ako nikto nevedel o tom, že Elenina rana sa začala hojiť. Nikto si to zatiaľ nemohol všimnúť, pretože v Eleninom tele bolo málo krvi a tak sa rana hojila neprirodzene pomaly.

No pre Damona už bolo neskoro.

Kráčal nocou, videný len pár netopiermi a sovou skrytou v korune stromu, až kým nedošiel na breh jazera. Sadol si na miesto, kde sedel pred mnohými rokmi. V deň, keď ho Stefan donútil napiť sa ľudskej krvi a tak spečatil jeho osud a budúcnosť upíra. Ale „donútil“ nebolo to správne slovo. On len priviedol krvácajúcu ženu. A Damon nemohol odolať, tak ako nemohol odolať pohľadu na Elenino hrdlo pred niekoľkými hodinami.

V skutočnosti sa mu spomienka na rok 1864 zdala jasnejšia ako spomienka na predchádzajúci deň. Rovnako dobre si vybavoval aj všetky pekné chvíle strávené s Elenou a Stefanom. Práve tieto spomienky a myšlienky sa rozhodli mučiť ho. Áno, hádal sa so Stefanom, jeho brat mu väčšinu života liezol na nervy, ale stále to bol jeho brat. Brat, ktorý vždy veril v to dobré v ňom. Tak ako Elena. A on ich sklamal; podľahol tomu, nad čím si myslel, že má kontrolu.

Odpusťte...

Známa melódia a známy hlas mu zaplnili hlavu a na pár sekúnd ho vytrhli z agónie.

(preklad)

Hey there now...
Where'd you go?
You left me here
so unexpected.

You changed my life,
I hope you know.
‘Cause now I'm lost.
So unprotected.

In a blink of an eye.
I never got to say goodbye.

Like a shooting star
flying across the room
so fast, so far.
You were gone too soon.

Tak skoro. Odišli tak skoro.

You are a part of me
and now I'll never be the same
here without you.
You were gone too soon.

Elena bola jeho hviezda. Hviezda, čo ho zmenila. Prežiarila ho skrz-naskrz. Už nebude rovnaký. Bez nej nie. Už nebude vôbec.

You were always there
like a shining light
on my darkest days.
You were there to guide me.

Oh, I miss you now!
I wish you could see,
just how much your memory
will always mean to me.

In a blink of an eye...

Bolesť vnútri sa zhoršila, bola horšia ako všetko mučenie, ktoré zažil.

Shine on!
Shine on!
Onto a better place.

Shine on!
Shine on!
We'll never be the same.

Like a shooting star
flying across the room
so fast, so far.
You were gone too soon...

Čakal na vykúpenie v podobe smrti.

Čakal na východ slnka.

Dodatok: Tak čo? Posledná kapitola. Mám ešte vymazané scény, ale tie ani nestoja za reč (práve preto sú vymazané :D). A teraz hor' sa do NZN2, lebo mám zlé tušenie, že do konca leta sa mi to nepodarí dokončiť, aj keď teraz, po dopublikovaní Pomsty, na to je väčšia šanca :D Ako vidíte, je tu trošku otvorený koniec, dalo by sa napísať aj pokračovanie plné ďalších piesní od SP o tom, ako sa Elena vyrovnala s tým, že je z nej upír, ako sa vyrovnali so stratou Stefana a s pôvodnými, o ich veselej svadbe,... :D Ale žiadne pokračovanie nebude, nebojte sa :D