Pomsta - 17.kapitola

Komentár autora: Špeciálne strašná kapitola, vôbec sa mi nepáči - narozdiel od tej predchádzajúcej. Bola celá prepísaná, lebo tá pôvodná verzia bola ešte strašnejšia :D Ale tentoraz to nešlo veľmi dopredu. Pôvodne som ju chcela opraviť päťkrát, zredukovala som to na trikrát a po druhej kontrole už nemám silu to ešte raz čítať :D :/ Vážne, strašná je. Ale ako povedala Verča, to máte posúdiť vy :D
Kapitola je venovaná špeciálne Lenke, ktorej ju sľubujem už od pondelka.
Už len jedna.

Zastali zhruba sto metrov od nízkej budovy skladu zasadenej v lese. Viedla sem široká, no poľná cesta. Zvonku vyzeral sklad ošarpane, ale vedeli, že vnútri prebehla rekonštrukcia celkom nedávno. Cesta sem im trvala desať minút, takže tu boli už pred pol piatou. Pôvodne sa mali stretnúť až o piatej, no veci sa im podarilo nachystať o takmer celú hodinu skôr.

Potichu vystúpili z áut, dvere nezatvárali. Šli po okraji lesa, ktorý im poskytoval dobré krytie.

Prečo tu, niekde v ničote, niekto vôbec postavil sklad? Čo tu mohol kto skladovať?

Ako jediná odpoveď sa naskytovalo niečo poriadne nelegálne.

Skupina z druhého auta sa rozmiestnila dookola budovy, prvá skupina prešla veľkými, akoby garážovými dverami. Vnútri vládlo šero. Všetci, vyzbrojení kolmi, kušami či vystreľujúcimi zariadeniami ukrytými pod rukávom alebo železníkovými bombami, zastali v obrovskom sklade. Z vonku by nikto neodhadol veľký priestor, ktorý sa naskytol vo vnútri. Rovno oproti nim boli obyčajné dvere, inak tam nebolo nič.

Spoza dverí sa ozvali kroky. Alarick namieril kušou práve v okamihu, keď sa začali pomaly otvárať.

Vystrelil hneď po overení, že to nie je Elena či Damon. Zasiahol srdce.

Z tela vytryskla krv a spadlo na zem. Bol to muž. Šaty mal roztrhané, na tele podliatiny a rany po zuboch. Alarick vytreštil oči v prekvapení, no potom sa vzchopil a prekročil mŕtvolu nasledovaný ostatnými.

Pomaly a potichu prechádzali chodbou so zavretými dverami po stranách až k otvoreným na konci. Za nimi viedli schody zostupujúce pod úroveň zeme. Na ich konci stáli ťažké dvere s bezpečnostným kódom. Mali šťastie, v tej chvíli niekto vychádzal. Cúvli naspäť do chodby. Mladý muž vyšiel z dverí a zavrel ich za sebou.

Potom klesol na kolená kňučiac a lapajúc si hlavu v bolestiach.

„Kto si?“ opýtala sa Bonnie pokojne.

Mladík neodpovedal, no Bonnie naňho pritlačila a tak vykríkol svoje meno.

Dúfam, že tie dvere sú zvukotesné, pomyslel si Alarick.

„Kde sú Elena a Damon?“

„Tam... dole.“

„Ty si ju uniesol?“

„Á-áno.“

„Zavedieš nás k nej.“ Bolesť prestala tak rýchlo, ako prišla, no Bonnie stále zabodávala pohľad do Kola. Ten najprv chvíľu oddychoval a snažil sa spamätať hlbokými nádychmi. Potom sa postavil a vyťukal bezpečnostný kód, neustále kontrolujúc návštevu za svojím chrbtom a hodnotiac svoje možnosti.

Vošli dnu. Pred nimi ležala dlhá chodba s dverami na obidvoch stranách.

„Kde sú?“

„Posledné dvere vľavo.“

Chcel zaútočiť len čo to dopovedal, no Stefan bol rýchlejší. Vrazil mu drevený kôl do chrbta a pekný hnedovlasý mladík padol nehybný na zem.

Vydali sa na koniec chodby. Na ich prekvapenie sa jedny z dverí na pravej strane otvorili a oni zbadali blondínu.

„Rebekah?“ zhrozil sa Stefan.

Namiesto odpovede mu behom sekundy vyrvala srdce z tela a on padol na zem mŕtvy.

„Stefan!“ Katherinine oči sa rozšírili a vrhla sa k nemu. Rebekah, aj keď bola prekvapená jej podobou s Elenou, nedala to najavo a chystala sa podobným spôsobom zabiť aj Katherine. Zabránila jej v tom Bonnie a ona sa podobne ako pred chvíľou jej brat zviezla na kolená zvierajúc si hlavu rukami a kričiac od bolesti.

„Choďte!“ skríkla na Alaricka, ktorý stál ako prikovaný a na Katherine, ktorá sa skláňala nad Stefanom a plakala. Z druhej strany chodby prichádzali Caroline, Tyler a Jeremy privolaní ruchom.

Bonnie za nimi však uvidela ešte jednu postavu.

„Pozor!“

Jeremy sa otočil netušiac, kto za ním je a reflexívne udrel päsťou do Kolovej hrude. Z puzdra na predlaktí sa uvoľnili dva drevené kolíky a prevŕtali jeho srdce.

„Nehovor mi, že aj oni sú pôvodní!“

Medzitým Tyler podobným spôsobom dočasne zabil blondínu kľačiacu pred Bonnie, ktorej z nosa tiekol pramienok krvi.

Pôvodných odtiahli k sebe a pichli im veľkú dávku železníka.

„To ich odstaví na dlhšie.“

Zatiaľ čo na chodbe za nimi sa snažili spacifikovať pôvodných, Alarick s Katherine vbehli do posledných dverí naľavo.

Naskytol sa im pohľad, na ktorý neboli pripravení.

Damon, podopierajúci Elenino telo, s každým jeho hltom slabšie a slabšie, sa ani nepozrel na upírku a muža vo dverách.

„Damon!“ Katherine ho odtrhla od Eleny, zachytila jej padajúce telo a rýchlo ju vyniesla k autu, odvracajúc zrak od Stefanovej mŕtvoly. Damon na ňu najprv chcel zaútočiť, no potom sa prebral z tranzu spôsobenom krvou a vydesený sa zahľadel na Alaricka.

„Zabil som ju?“ Alarick neodpovedal a hodil mu krvnú konzervu, ktorú odkiaľsi vytiahol. Damon ju vypil v priebehu pár sekúnd.

„Ja som ju zabil. Zabil som Elenu.“ Alarick nikdy nevidel v Damonových očiach toľko strachu a paniky.

„Ešte žije.“ Vo dverách sa objavila Caroline.

„Rýchlo.“

Damon, ktorý nevedel, čo sa udialo na chodbe, sa vrhol k Stefanovi. So slzami v očiach s neprítomným výrazom triasol bratom a snažil sa vrátiť mu srdce na miesto.

„Nie, nie, nie, nie, nie, Stefan, nie...“

Alarick ho chytil za ramená a snažil sa ho postaviť. „Poď, Elena ťa potrebuje.“

„Nenechám ho tu.“

„Oni sa oňho postarajú.“ Alarick kývol hlavou ku Caroline s Tylerom. Damon sa neochotne postavil a spolu s Alarickom vybehol k už naštartovanému autu.

„Daj jej svoju krv.“ Katherine sedela za volantom, boli už na ceste domov.

Damon s Eleninou hlavou na kolenách, si nahryzol zápästie a pritlačil ho k Eleniným ústam. Sťažka prehĺtala. Damon ledva počul jej srdce.

„Bude potrebovať krv.“ Povedal Alarick telefonujúc Meredith, ktorej sa nakoniec podarilo prísť do penziónu Salvatorových len pár minút po nich.

„Damon, nepomáha to.“

„Musí, dáme jej aj moju krv a...“

„Stratila príliš veľa krvi.“

„Ale...“

„Urobila som všetko, čo som vedela. Prepáč.“ Meredith odišla a nechala ho samého s umierajúcou Elenou, ležiacou na posteli s transfúziou v ruke. Meredith tam bola už niekoľko hodín, počas ktorých bola Elena zväčša v bezvedomí. Mala v sebe aj upíriu krv, no rana na krku sa nezaceľovala. Sťažka otvorila oči a kútiky úst sa jej nadvihli.

„Damon.“ Oslovila ho, kľačiaceho pri nej. Jej šepot bol len o niečo hlasnejší ako jej takmer nepočuteľne bijúce srdce.

„Elena, prepáč, ja som...“

„Šššššš...“ Zastavila ďalší príval ospravedlnení.

„Damon, ja... zomieram.“ Vyslovila ťažko popierateľný fakt, ktorý sama cítila najlepšie. Nebola vystrašená. So smrťou bola zmierená už hodiny predtým, v sklade desať minút od Mystic Falls.

„Nie, Elena, nezomrieš!“

„Milujem ťa.“

To ho zaskočilo.

„Aj ja ťa milujem... Vždy som ťa miloval.“

„Kecáš.“ Krivo sa usmiala.

„Nie.“ On sa bolestivo usmial. Najprv Stefan, teraz Elena. V hrudi cítil skutočnú bolesť. Zľahka ju pobozkal na bezkrvné pery.

„Ľahni si ku mne. Ako za starých čias...“

Ľahol si na posteľ a jej hlavu si opatrne položil na hruď. Hladil ju po vlasoch a ona cítila, že znova upadá do bezvedomia. Tentoraz však vedela, že sa znova neprebudí.

„Zbohom, Damon.“ Zatvorila oči a do vlasov pri uchu sa jej skotúľala slza.

„Zbohom, Elena.“

Počul, ako sa jej srdce zastavilo.