Len tak

Naposledy tu bol normálny článok veľmi, veľmi dávno a ako určite viete, moja pamäť je slabšia (aj keď si presne pamätám, že 13.12.2012 približne o 16. hodine som u uja v reštaurácii mala "obed" v rámci osláv mojej výhry na okresnom kole Olympiády zo slovenského jazyka a literatúry, bola som tam s mamou a otcom, mali sme paradajkovú polievku, ktorú som sa vtedy naučila jesť, lebo bola výborná a vyprážaný hermelín s hranolkami a tatárskou omáčkou v takej bielej porcelánovej alebo kto-vie-čo-to-bolo nádobke, mala som na sebe svoje nové úžasné čižmy a hrubú baseballovú bundu a v ten deň som si tiež kúpila "baranicu", ktorú som nosila celú zimu - toľko k mojej pamäti) a ja nemám ani potuchy (koľkí z vás sa vrátili pred prvú zátvorku, aby vedeli, kde som sekla tú vetu?) o väčšine dní, čo sa dialo. Ale posnažím sa :D

Páči sa mi ten začiatok. Som na seba hrdá :D

Tákže, k blogu: Publikovanie Pomsty sa skončilo a k dokončeniu NZN2 vedie ešte veľmi dlhá a kľukatá cesta, takže sa za ten čas tento blog bude musieť zaobísť len s týmito veľmi nepravidelnými článkami, čo sa rovná úpadku blogu na čas pred publikovaním Pomsty. Ale mám v počítači kopu fotiek, ktoré by som mohla publikovať v kope článkov, taže dúfajme a verme, že sa budem nudiť natoľko, aby som sa s tým babrala, lebo môj internet spolu s počítačom tvorí super-pomalú dvojicu a predstavte si naťahovať fotky na blog s takými kamošmi. Od myšlienok vymazania blogu som popustila, ale som odhodlaná premazať staré články.

K NZN2: Nič moc som nedopísala, furt keď sa do toho pustím, tak skončím pri upravovaní jednej scény, ktorá sa mi strašne páči a chcem ju doviesť k dokonalosti, yeah (asi ťažko, ale mne sa aj tak páči). V mobile mám 28 tajných poznámok k NZN2, čiže sme na veľmi dobrej ceste, lebo to znamená, že nad tým rozmýšľam a premýšľam dej. Dúfajme, že nikto nezistí to heslo, lebo keby čítal tie poznámky nejaký nezasvätenec (čiže vlastne každý, lebo vy nemáte prístup k môjmu mobilu), ta by si myslel, že som riadne šialená alebo čo.

Inak čo. Neviem, začneme dajak od školy. Tákže, skončila som deviatku a zmierila som sa s tým celkom fajn. Srandujem, stále tomu neverím. Spolužiaci mi budú chýbať len niektorí (asi jeden :D neee, viac, ale tí ostatní, čo ich mám rada, idú tiež na gymko) a škola mi bude chýbať celá aj s väčšinou úžasných učiteľov. Fakt, jak ja budem mať chémiu bez riaditeľa?
Pripravovali sme rozlúčku, čo bol vlastne príhovor (mnou napísaný, opravený Lenkou, čítaný Lenkou a ešte jedným spolužiakom, lebo ja nie som schopná čítať, keď plačem a posledné dni školy som plakala aj bez toho, aby to boli fakt posledné minúty na tej škole) a malý darček pre väčšinu učiteľov - na obhorenom papieri napísané poďakovanie za všetky špeci-veci, ktoré nás naučili, alebo proste tak. Hoci nám triedna už od septembra hovorila, nech si dačo pripravujeme, robili sme to samozrejme posledný týždeň. Ale bolo to úžasné a táto škola mi bude úplne najviac chýbať. Pri oceňovaní reprezentantov školy som dostala 38€ poukážku do papiernictva, perá, dve školské tričká (yes, yes, yes!!!) a knihu (Gitara - ako sa zlepšiť v hre - revala som jak šalena, Lenka, ktorá vyberala knihu, ma proste pozná) za to, že som bola vyhlásená najlepšou žiačkou školy. Za to teraz visí v škole jedna moja otrasná fotka, pod ktorou sú vypísané moje úspechy za 9. ročník - škola týmto zaviedla novú tradíciu, lebo fotky najlepších športovcov máme v škole už tretí rok. V ten večer sme boli v divadle na Radošincov, ako darček za vysvedčenie, dajme tomu (išli by sme aj bez toho) a ja proste to divadlo zbožňujem, pán Štepka je proste najúžasnejší.

Hneď pondelok na to mi začala Detská univerzita v Košiciach, čiže som tam pobývala od nedele večera a štvrtok večer som prišla domov. Prednášky a workshopy boli poväčšine dosť parádne, ale rušili to žiaci, jak furt. Ja v škole nikdy nemám problém s učivom alebo učiteľmi, ale s ignorantskými žiakmi, ktorým sa huba nezavre, keď to mám tak povedať. Témy (a teraz moment, idem si po svoj index a ostatné veci):
Ako sa kresťania a židia vzdelávali v staroveku (tá učiteľka prebehla prezentáciu na môj vkus príliš rýchlo, taže mám veľmi nedopísané poznámky, ale fajn, kus tam bol časový sklz),
Komunikácia v sociálnej práci (tá detská univerzita bola na Teologickej fakulte v Košiciach),
Mali Adam a Eva pupok? (dajak si nepamätám výsledok tej debaty),
Prečo Boh stvoril človeka ako muža a ženu? - workshop (to sa mi veľmi páčilo, aj keď deti veľmô nespolupracovali, keď sme mali napísať svoj názor a potom ho povedať),
Tajomstvá ľudského tela (to sme mali mať inú prednášku, ale chudák učiteľ ochorel),
Prvá pomoc (Červený kríž... učiteľka v škole do nás stále hustila, že dieťaťu sa má robiť masáž srdca na mäkkej podložke, oni tvrdili, že na tvrdej, vyber si),
Perla Uhorska dnes (úplne bombastická prednáška/exkurzia/kto-vie-čo-to-je v Dóme sv. Alžbety, wow! Také veci som sa dozvedela!),
Ovce a bača - workshop (jeden bol bača, ostatní ovce, mali sme zaviazané oči a podľa zvukom - tlieskanie, pískanie,... - ktoré robil bača, sme mali dojsť do cieľa. Yeaaaah dala som to a nenarazila nikde! Išla som posledná, čiže v tme som bola najdlhšie, približne polhodinu),
Ako prevychovať vlastných rodičov? (to sme mali mať tiež s tamtým učiteľom, ale nakoniec prišla taká zlatá sestrička) + workshop,
Prečo máme pracovať?,
Subkultúry (to bolo dosť dobré)
a Začiatok mojej asertivity a koniec dobrých vzťahov s dospelými + workshop (učiteľ, ktorý bol chorý, konečne prišiel a bol úplne najlepší zo všetkých, úplne úžasný).
V stredu poobede sme robili aj projekt, ktorý sme potom vo štvrtok prezentovali, nič z toho, aj tak nesom zvyknutá na papierové projekty a zhruba polminútu na odprezentovanie.
Vo štvrtok poobede sme mali slávnostnú promóciu, dostala som certifikát, yeah.

V ten pondelok som si v Košiciach za pomoci toho, od ktorého som mala požičanú gitaru, kúpila svoju prvú vlastnú gitaru, ktorá je úplne pecková. V utorok som si s ním aj zahrala a OCH ja chcem vedieť tak hrať. Preto som si dala do konca leta záväzok, že prejdem celý Beginners Course na justinguitar.com a tiež čo najviac z Intermediate Method. TU je moja gitara :) Mám ku nej aj ten taký pás, čiže môžem stáť a hrať a keďže som sa naučila Everytime od Simple Plan tak sa môžem aj cítiť ako Pierre Bouvier na koncerte :D

Minulý utorok som bola s Lenkou, jej bratom a jeho spolužiačkou na Sninskom kameni. Moja prvá "turistika" v živote. Nikdy viac. Fuj, jak som išla do toho kopca, tak som dumala, že umrem. Keď dychčíte jak kôň, ta si krásu lesa veľmi neužijete. Nechápem Lenku jak môže chodiť po Tatrách :D Ale hore bol parádny výhľad. Tiež som zažila fajne adrenalínu, keď sme tam prechádzali a pod vami len stromy a ako ide to celé tak nebezpečne dolu a vy stratíte na sekundu rovnováhu ta huh.

Pustila som sa do varenia, mama mi nadiktovala recepty a postupy a tak som štvrtok uvarila zeleninovú polievku (jedlá, trošku presolená, lebo som zabudla doliať vodu, keď sa kus odparila) a v piatok vajíčkovú polievku (ktorá je vraj najjednoduchšia, ale oco mi musel pomáhať kus) a granadírsky pochod (nikdy viac, oco tiež pomáhal a vraj to bolo málo slané, ale to má na svedomí zase sestra, ktorá to chutnala - rozumiete, mne chutili aj tie neveľmi dochutené polievky v škole, ja nemám nejako vycibrené chuťové poháriky :D).

Včera tu na bicykli večer došla jedna spolužiačka, ta sme sa chvíľku bicyklovali a riadnu chvíľu len stáli a kecali, celkom fajn bolo.

Inak prázdninujem tak, že pozerám The Big Bang Theory (už ma to ani tak nebaví), čítam ÚPLNE ÚŽASNÉ KNIHY OD DANIELA SILVU (začala som čítať pred koncom roka, teraz čítam už poslednú s tou úplne úžasnou hlavnou postavou špióna/atentátnika/reštaurátora Gabriela Allona a zostávajú mi už len tri knihy od tohto autora, ale v tých už nie je Gabriel) a jem veľa sladkého. A teraz som kukala Mašu a medveďa a zistila, že moja ruština je strašne slabá, ale aspoň čítať viem (síce pomalšie, ale viem).
Predstavte si, že by ste vedeli tri jazyky... Alebo šesť!

No nič, majte sa a pekne prázdninujte :)