Pomsta - 2.kapitola

Komentár autora: Druhá kapitola toho strašného príbehu. Je tam aj pieseň, dám vám tam (pre istotu) odkaz na preklad, pusťte si ju :) ... Ehm, ospravedlňujem sa za niektoré anglické vety... (aby som vám to celkom neskazila - ako keby sa niečo zlé dalo ešte skaziť - tak do napíšem až do dodatku, to len aby ste neboli prekvapení) Užite si čítanie, nechápem ako to dobrovoľne niekto robí :D Dokonca som to aj znovu prečítala a opravila ešte viac ako Verči :D

Cesta ubehla rýchlo, avšak Damon odmietal dať Elene šatku dole z očí aj po vystúpení z auta. Podľa sluchu zistila, že ju zaviedol do veľkej haly s množstvom ľudí.

Až vtedy jej odkryl oči.

„Simple Plan?“ spýtala sa nechápavo, keď si prečítala veľký nápis na plachte za bicími.

„Poznáš ich?“ opýtal sa nadšene Damon. Elena ho takého vídavala málokedy.

„Nie. Čo sú zač?“

„Uvidíš.“

Vtedy sa spustili prvé zvuky. Hlboké dunenie sprevádzané krikom fanúšikov; počítačový odpočítavajúci hlas... Vtedy na pódium vybehlo päť vysmiatych mladých chlapov a ozvalo sa zadunenie elektrickej gitary, zatiaľ čo len stáli a kochali sa davom.

„Heeeeeeey!“

Po krátkom odrátaní na bicích začala prvá pieseň, rýchla a energická.

„There you go...“

„Ten čo spieva, je Pierre,“ začal so „zoznamovaním“ Damon. Dav šalel a tak jej musel skoro kričať do ucha.

Čiže ten najkrajší, je Pierre, zapamätávala si Elena.

„Ten pri bicích je Chuck. Gitaristi zľava: Jeff, David a Sebastien.

Damona potešilo, keď videl, ako Elena nechala preniesť na seba energiu ostatných a začala skákať, občas spievať ľahko zapamätateľný refrén.

Vystriedalo sa pár piesní, Elena si zopla vlasy do gumičky a spolu s Damonom sa bavila, ako ešte nikdy.

 „Páči?“ spýtal sa Damon užívajúci si koncert obľúbenej kapely.

„Možno ich zaradím k svojej hudbe,“ zasmiala sa.

Damon sa na ňu pozrel a pousmial sa. Ďalšia pieseň bola v plnom prúde.

„Put your hands up!“ zakričal Pierre. Elena neváhala a hneď ich zdvihla. Tlieskala tak, že ju už po pár sekundách boleli ruky, ale neprestávala. Damon sa k nej pridal a pritom spieval, alebo skôr kričal slová piesne.

„I’d do anything just to hold you in my arms...“

Po pár ďalších pesničkách si spevák, Pierre, zobral akustickú gitaru a podišiel k mikrofónu. Ľudia stíchli. Damon spozornel.

Pierre začal spievať:

(Preklad)

Hey, dad, look at me,

think back and talk to me,

did I grow up according to plan?

And do you think I´m wasting my time,

doing things I wanna do?

But it hurts when you disapprove all along.

Toto všetko spieval Damon s ním, bez toho aby pozrel na Elenu. Aj ostatní spievali, celá hala, ale nikto Elene nepripadal tak smutný, ako Damon.

Elena vedela, že Damon nemal dobrý vzťah so svojím otcom, ale myslela si, že to Damona netrápilo. Tváril sa, že nič ohľadne rodiny ho netrápi. Najmä nie po dotyčného smrti.

Pesnička pokračovala a Damon tiež:

And now I try hard to make it,
I just want to make you proud.
I'm never gonna be good enough for you!
I can't pretend that I'm alright.
And you can't change me!

'Cause we lost it all.
Nothing lasts forever.
I'm sorry, I can't be perfect.
Now it's just too late and we can't go back
I'm sorry, I can't be perfect

Keby Elena nevidela Damona, nikdy by neverila, že dokáže vyzerať tak smutne a... nevinne. Veľké oči a pery šepkajúce slová. Výčitky svojmu otcovi, ktorý je vyše sto rokov v hrobe. Zabitý Damonovým bratom. Pod tvrdými a hrubými stenami, ktoré si Damon okolo seba postavil, aby nikto nevidel, čo naozaj cíti, Elena videla smutného syna otca, ktorý ho nemal dostatočne rád.

I try not to think
about the pain I feel inside.
Did you know you used to be my hero?
All the days you spent with me,
now seem so far away.
And it feels like you don't care any more.

And now I try hard to make it,
I just want to make you proud.
I'm never gonna be good enough for you!
I can't stand another fight.
And nothing's all right!

Znovu nasledoval refrén. Damon sa pri posledných slovách pozrel na Elenu sivými očami, ktoré Elene pripomínali búrkovú oblohu a vždy sa v nich strácala.

I'm sorry, I can't be perfect.

Vedela, že teraz to nevyslovil len tak. Tieto slová adresoval jej. Vedela, že spomína na všetky zlé veci, ktoré urobil. Že sa ospravedlňuje za všetko, čím jej spôsobil bolesť. Že sa kvôli nej zmení. Alebo sa už vlastne zmenil.

Elena prikývla a mierne sa pousmiala.

Nothing's gonna change the things that you said!
And nothing's gonna make this right again!
Please don't turn your back.
I can't believe it's hard just to talk to you,
but you don't understand.

Refrén si posledný krát zaspievala aj Elena. Pritom sa kývala do rytmu. Nechtiac sa dotkla rukou tej Damonovej. Rýchlo sa na seba pozreli a obidvaja hneď odvrátili zrak. Elena to však nevydržala. Páliaca pokožka na mieste ich dotyku a smutný pohľad na Damona jej nedal. Chytila ho za ruku a usmiala sa naňho. Damon sa na ňu pozrel... zvláštne. Pieseň končila a skupina sa lúčila. Elena s Damonom však na seba len pozerali a nevšímali si uteráky a brnkátka padajúce do publika, o ktoré sa ľudia bili. Damon stisol Eleninu ruku a pritiahol si ju bližšie. Elena cítila túžbu ho pobozkať. Damon vyzeral, že cíti čosi podobné. Pomaly sa k sebe približovali neustále si hľadiac do očí. Ich pery zaváhali pár milimetrov od seba. Posledný pohľad a zároveň aj privretie očí. Milimetre boli prekonané. Elena cítila letmý dotyk chladných pier na tých svojich. Damon ju jednou rukou stále držal za tú jej, druhú jej opatrne položil na pás. Elena sa zachvela. Voľnú ruku prehodila Damonovi okolo krku. Vzdialenosť medzi nimi sa ešte viac znížila. Ľudia okolo nich sa už rozchádzali, no oni stále stáli na mieste.

Keď sa od seba odlepili, lapali po dychu. Hala bola už poloprázdna. Chvíľu na seba prekvapene pozerali, no hneď sa obidvaja zvrtli smerom von. K autu prišli v úplnej tichosti. Cesta bola podobná. Nikto nič nehovoril. Damon už znovu nepustil One Direction a Elena o to ani nežiadala. V hlave si zas a znovu prehrávala ich bozk. Stále cítila na svojich perách tie jeho. Hladké, chladné, sladké. Popritom si jej myseľ pospevovala piesne z koncertu.

Damon sa len ťažko sústredil na riadenie auta. Nemohol, keď vedľa neho sedela Elena. Bola zamyslená tak ako on. On rozmýšľal nad jej rozhorúčenými perami, nad jej ľahkou rukou na jeho pleci.

Fúú, asi si budem spievať smutné pesničky častejšie. Ale prečo som vlastne spieval? Doteraz som to nerobil... Čo sa mi stalo? Takto som sa nikdy necítil. Som chorý? Láskou. K nej. Mám sa tváriť, že sa nič nestalo, alebo mám s ňou začať chodiť? Nie, nemôžem s ňou chodiť. Alebo áno? Hlasy Damonovej mysle sa prekrikovali. Nevedel čo robiť. Pre istotu sa zatiaľ sústredil na cestu.

Ticho im vydržalo až po Elenin dom. Keď zastavil, nevystúpila. Stále sedela opretá o sedačku s pohľadom upreným cez predné sklo na nočnú oblohu.

„Damon?“

„Hmm?“ Damon tiež upieral zrak na hviezdy.

„Ja... Ja len,... že dobrú noc,“ Elena chcela pôvodne povedať niečo iné, ale nakoniec to zo seba nedostala. Vlastne ani nevedela, čo chce povedať. Otvorila dvere a vybehla do sviežeho nočného vzduchu.

„Dobrú,“ odpovedal potichu, keď sa dvere zatvárali. Naštartoval. Otočila sa za ním a sledovala, ako jeho auto odchádza.

Až potom zamierila k dverám.

Dodatok: No si predstavte ako tam napíšem "A všetci ruky nad hlavu!". To je skoro ako "Všichni ruce nahoru!" a to sme už pri Verone a Nejsi sam :D :D :D
Neviem prečo, ale celkom sa mi páči veta (najmä koniec): "Pod tvrdými a hrubými stenami, ktoré si Damon okolo seba postavil, aby nikto nevidel, čo naozaj cíti, Elena videla smutného syna otca, ktorý ho nemal dostatočne rád."
Elena vlastne ani nevedela, čo chcela povedať, lebo ani ja som nevedela, čo chcela povedať :D :D