sobota 10. novembra 2012

Vrah

Komentár autora: Skoro som zabudla, ale obrovská nechuť učiť sa to obrovské množstvo vecí, mi to pripomenula. Je to iné a predsa rovnaké, kvalitou sa to nevyrovnáva posledným dvom poviedkam. Otcove nezáživné thrillery môžu byť občas inšpiratívne.
Vyjadrite svoj názor ;)

Spoza rohu začul klopkanie topánok. Následne prešla ulicou – kolmo na tú, v ktorej tieni sa ukrýval – mladá žena. Zbehol ju pohľadom.
Áno, toto bude dobrý večer, zhodnotila jeho myseľ. Potichu sa odlepil od steny a sledoval ju, no zároveň si dával pozor, aby nikto nesledoval jeho. Len pre istotu.
Potešenie z toho, že zabočila do úzkej tmavej ulice, sa mu nakrátko odzrkadlilo na tvári. Mal  čas; tá ulica ústila len do rovnakej, ak nie ešte tmavšej a pustšej. Zatiaľ si ju obhliadol.
Mala na sebe tenký plášť siahajúci nad kolená; úzky driek jej zvýraznil opasok. Rozpustené tmavé vlasy sa jej natriasali na chrbte, zatiaľ čo klopkala modernými vysokými topánkami. Všimol si, ako neprirodzene naťahuje dlhé nohy.
Pud sebazáchovy má. Konečne nejaká, ktorá sa aj pokúsi utiecť, pomyslel si, keď videl, ako sa letmo obzrela ponad plece. Nevidela ho, na to bol až príliš dobrý a skúsený. Zostával v tieni; neviditeľný pre ňu, aj pre nočných zvedavcov. V tejto ulici však neboli okná.
Nech šla kamkoľvek, bola ešte ďaleko od hocijakého ruchu a ľudí.
Vyčkal, kým sa znovu otočí, a ukázal sa.
Zazrel, ako jej noha zaváhala vo vzduchu. Skoro počul, ako sa jej dych zastavil a následne zrýchlil. Vedel si predstaviť, ako sa jej zreničky rozšírili.
Je jeho.
Pridala do kroku. Kabelku si pritláčala k telu a balansovala na ihličkách. Po ďalšom pohľade ponad plece – keď zistila, že ju stále nasleduje a je o niečo bližšie – zastavila. Rýchlo si vyzula topánky a po špičkách sa rozbehla.
Múdre dievča, uškrnul sa a zabočil doprava, nechajúc ju ísť predošlou ulicou. Natiahol krok podobne ako ona. Šiel potichu. Naučil sa to už pred mnohými rokmi.
Zastavil tesne pred rohom a počkal, kým začuje jej dych, pretože studený nočný vzduch ju už pálil v pľúcach.
Začul ho a vykročil s úmyslom postaviť sa jej do cesty, ako to urobil už nespočetne veľa ráz predtým.
Nič neudialo. Nič, čo by očakával.
Nenarazila doňho, ako bol pripravený. Namiesto toho uvidel len jej chrbát miznúci vpravo, v ďalšej ulici.
Prekvapilo ho to. Žiadna to doteraz neurobila. Vždy skočili na jeho pascu.
Rozbehol sa za ňou, teraz už nedbajúc na to, aký hluk robili jeho veľké nohy dopadajúce na zem. Musí ju dostať.
Počula ho. Za behu vybrala mobil z tašky, no v tej chvíli už bol za ňou a zdrapil ju za plece.
Mobil dopadol na zem a rozbil sa na časti. Kabelka padla za ním, vedľa doráňaných bosých nôh.
Chcela kričať. Ako jedna z mála. Väčšinou ich tak vystrašil, že sa nedokázali ani pohnúť. Tejto musel pritlačiť na ústa ruku, aby nenarobila hluk. Kopala, keď jej druhou rukou uväznil zápästia, ale na jeho mohutné nohy to nemalo žiadny účinok. Snažila sa vytrhnúť, ale ani sa nepohla, lebo ju telom natlačil na vlhkú stenu. Pokus o uhryznutie bol tiež márny, len čo spôsobila, že posunul ruku tak, až nemohla dýchať.
Už dávno som nemal takú divošku, pomyslel si napoly vzrušene a rýchlym pohybom pustil jej ruky. Ešte predtým, ako sa stihla pohnúť, vytiahol nôž. Tak overeným spôsobom zabránil jej ďalšiemu pohybu; rozumné ženy chlad čepele na krku vystrašil tak, až sa prestali hýbať.
Trochu posunul ruku, povoľujúc jej nadýchnuť sa, no stále ju držal na ústach. Zahľadel sa jej do očí. Mala ich tmavé, nevedel však určiť presnú farbu, pretože svetlo bolo ďaleko. Hľadela naňho a inštinktívne sa tisla bližšie k stene, aby sa odtiahla od noža. On jej pohyb kopíroval, takže jej už celkom zabrániť sebou čo i len hnúť. Už sa nepokúšala kričať, z hrdla jej vychádzal len akýsi piskot, ktorý sa premenil na trhavé vzlyky spolu so slzami v očiach.
Znovu sa jej do nich zahľadel a zašeptal: „Nevydáš ani hláska.“
Neprikývla, ale vedel, že ho poslúchne.
Pomaly jej ústa uvoľnil a odhalil plné pery. Ruku presunul ku golieru jej plášťa a začal ho rozopínať.
Ani sa nepohla, už nevzlykala.
Vyrovnala sa s osudom, pomyslel si posmešne.
Tá už nebude robiť problémy, prebehlo mu mysľou, keď odťahoval nôž a ten zanechal tmavú kvapku krvi osamotene stiecť dole krkom. Ruky si potreboval uvoľniť.
Ona bola narozdiel od neho meravá.  Slzy s maskarou jej na tvári tvorili cestičky beznádeje. Zaťaté päste držala, akoby v nich skrývala všetky zvyšky síl.

So širokým úsmevom sa nebadane presúval tmavými ulicami. Zastavil sa v jednej, ktorou ten večer už kráčal, a zobral pár lodičiek pohodených na zemi pri stene. S polozabudnutou myšlienkou na ženu, ležiacu len o pár ulíc ďalej, sa vybral domov.

14 komentárov:

  1. Brrr. To, že tyhle povídky ti obzvlášť jdou, víš ty i my. To, že se budu bát jít ven s košem, teď už taky víš. Prostě... Počkej, musím se uklidnit...
    Nechápu a asi nikdy nepochopím, jak tě to může bavit psát a navíc se v tom vyžívat, ale je to skvělé. Jako bych četla scénář k nějakému hororu, prostě... wow... :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. To, že ma vaše komentáre dokážu skoro rozplakať, asi už tiež viete, nie? :D
      Ďakujem, ďakujem, ďakujem, ďakujem, teraz si budem veci na chémiu pripravovať so širokým priblblým úsmevom!
      Fakt to tak pôsobí? Teraz neviem, či tu niekto má až veľkú predstavivosť a "vciťovanie" do deja, alebo to robím ja... :D
      Horor? V živote som žiadny nevidela :D Taký slabší thriller :D

      Odstrániť
    2. Děláš to ty, věř mi ;) :D :)
      Nemáš vůbec zač :D Jo a u mě na blogu je něco, co by sis měla přečíst... :D Můžeš za to totiž ty... :D

      Odstrániť
    3. Tak to doufám, že Verča tě potěšila na tolik, že můj komentář nebude tak... "zlej" :(.
      Dobrá, dám originalitu teď stranou, ale vždyť ty už kopíruješ samu sebe... ženská opět v kabátě, opět boty na vysokým podpatku, opět zabitá v ulici, opět nůž, opět muž... i kdyby to byl druhej díl Vražedný noci (jakože ten vrah by mohl být jeden a ten samej), ten scénář je nechutně identickej. Pardon, ale tohle mi kazí celou tvoji nádhernou práci se slovy a jazykem... narozdíl od Verči to se mnou ani nehlo (možná mě to trochu namíchlo, i když přesně nevím proč, asi právě tou stejností), protože tohle je taková... napodobenina Vražedný noci, ta možná nebyla originální podle mýho stupidního žebříčku, ale aspoň to nebyl duplikát nějaký tvojí předešlý povídky.
      Vždyť se dá vymyslet tolik různých věcí a pocity i hlavní myšlenka budou pořád stejné! Může vraždit žena, může být zabito dítě, může jít o stopařku, můžeš tam zaplést nějaký zajímavý důvod, proč ten někdo vraždí, můžeš svoji postavu unést... a pořád tam bude to, v čem se tak vyžíváš: strach a smrt. Tohle začíná působit trochu naivně, málokdo podle mě vraždí bezdůvodně, a když, tak ta smrt nebývá tak jednoduchá (jestli se pletu, omlouvám se, ale co tak pozoruju, slyším a poznávám...).
      Mrzí mě to, ale nemůžu si pomoct, takhle to vidím. A byla bych ráda, kdyby tě to přimělo se zamyslet (neříkám, abys mě poslechla, nebo spytovala svědomí nebo něco takovýho, jen třeba zvážit, jestli na těch mých kecech něco není). Píšeš hezky, ale nikdo nepíše tak dobře, aby mě donutil číst jeden a ten samej příběh pořád dokolečka...

      Odstrániť
    4. Hej, nad tým presne som rozmýšľala, len škoda, že už po dopísaní toho. Keď som si to po sebe čítala, tak som si všimla, že furt tam mám proste chlapa, kabát a nôž :D Neviem, týmto som nejak chcela skončiť túto moju "etapu", ale sakra, dobré nápady máš! :D Ale fakt neviem, či v tom budem pokračovať, aj keď na nič iné nápady nemám. Nejak si pri písaní neuvedomujem, že to chce zmenu, vieš, píšem to, čo ma napadne a ono to je vždy to isté :D
      No na "Pomstu", ktorá je úplne iný štýl ako toto, stále nemám odvahu :D
      Ďakujem za krásne úprimný a dlhý komentár, skúsim sa polepšiť :)
      Ty brďo, dnes mi napadá že som "trápna" až nejak veľa ráz. Keď ono, dnes boli aj dôvody, no :D
      Len dúfam, že "V páře" je od toho odlišné :D :D Teda, je, ale stále to pripomína mňa :D Až na tú paru. Veľa pary.

      Odstrániť
    5. Hele, jak jsi na tom vlastně s NZN? :)
      A mě se to líbilo. Jo, je to vlastně všechno na stejný námět, ale pokaždé se mi to líbí :) Je to něco jako kriminálky, co jedou v tv. Všechny díly jsou o tom samém, někoho tam zabijou a pak se to vyšetřuje, ale já na to stejně koukám, protože mě to baví :)
      Noooo, asi už půjdu spát, zítra musím brzo vstávat - jedeme s mamkou na výlet :D :P

      Odstrániť
    6. Á sakra! :D
      Keďže tento typ som sama sebe zadrhla, je čas písať NZN, nie? :D (nie, od posledného razu som s tým nepohla, neviem ako začať nový odsek, keďže vec, ktorá sa stala v tom predchádzajúcom je... veľká? :D)
      Jo, kriminálky a Dr. House - vždy to isté a stále dobré. Len je divné prirovnávať k tomu moje poviedky, ale tak, vďaka :D

      Odstrániť
    7. Uf, Michelle ma prekvapila ešte viac, ako minule. Začínam vážne rozmýšľať nad pripísaním niečoho k NZN, ale asi až cez týždeň, teraz nejak nie je čas (tvárim sa, že vedľa seba, na stole, na okraji postele a na kresle nemám rozložené knihy).

      Odstrániť
    8. To jsem ráda, že si to aspoň uvědomuješ :)
      ... i v kriminálkách vrazy vraždí různými způsoby, z různých důvodů a různé lidi. Přesně tak jsem to myslela, nevadí mi, když se opakuje námět, vadí mi, když se opakuje podstatná část. Samozřejmě i stejný námět a nálada mě po čase unavují, proto píšu relativně různorodě, jsem docela náladový člověk :D.
      Tak jsem zvědavá na páru a na naše zpracování, už u Michelle stepuju od středy několikrát denně, takže mě mail také trochu uklidnil :D

      Odstrániť
    9. Ok, ok, ten tvoj komentár má nejaké zázračné účinky, lebo som otvorila NZN2...
      ... a úplne sa zhrozila tými tromi napísanými stranami. Ty brďo, strašne to je napísané. V stave "samohnevu" som to začala opravovať, ale v pravidelných intervaloch prichádza chuť to vymazať. A nepokračovať v tom.
      Neviem, čo s tým, neviem, ako pokračovať a najradšej by som už napísala koniec.

      Odstrániť
    10. Můj nebo Verčin?
      Každopádně jestli se ti to zdá divný, tak si to zkus přečíst zítra znovu, já když svoje díla čtu víckrát, tak se mi pak zdaj většinou lepší :D A když je otevřu po delší době (třeba kdybych si teď přečetla DZ1 nebo Já chci taky! atd), mám nutkání to opravovat a přijde mi to celý šišatý. Nebo napiš rovnou závěr a neprď se s tím ;). Ani já nejsem vždy s každou kapitolou spokojená, ale nedokážu s ní hnout, tak to tak nechám... a málokdo to někdo pozná, většinou jsou kritozovány kapitoly, které mi přišly v pořádku, když už :D

      Odstrániť
    11. Tvoj :D
      Divné by bolo v pohode, ono je to napísané strašne. Tie vety sa nedajú čítať.
      Napísala som pol strany aj to len tak akoby z donútenia. Keď ja mám vymyslené dve situácie a koniec :D A to medzitým sa mi strašne nechce písať, ale musí to tam byť.
      A tie postavy sa správajú strašne. Ani tie dialógy nie sú nič moc. Balím to.
      Len dúfajte, že to vôbec dakedy dopíšem :D

      Odstrániť
    12. Achjoj, jako bylo by to hezký, kdyby to mělo pokračování :(:D A nebo celou tu druhou řadu napiš znova, až se ti bude chtít :D Když to nejde upravit, tak nahradit.

      Odstrániť