Taký malý oznam

Načisto vyčerpaná z behania za sesternicou, zistenia, že deti nie sú až také zlé a že ľudia sú detinskejší ako deti, z boľavým hrdlom a okom za počúvania divného mixu smutno-veselých pesničiek a s pocitom toho, že som rada, lebo som rada som napísala jednu stranu poviedky o strachu. Sum41 sú dobrí, odporúčam. Zase. Rozmýšľanie nad tým, či mu napísať som zavrhla s tým, že aj tak som príliš unavená a nemalo by to dlhé trvanie. Možno nabudúce. Zajtra sem asi nič nepridám. Proste sa mi nebude chcieť. Už teraz to viem. Muselo by sa niečo stať, aby som niečo pridala. A o tom pochybujem. Čiže ma tu veľmi nečakajte.
Keď je aj tá poviedka napísaná ako ten článok, tak nič moc.
Na pekné sny:

K tomu som sa dostala cez HIMYM, tam to spomínali.
A aby som nevyzerala totálne znudene a unavene, tak tu máte smajlíka: :)
Viac nečakajte.