Niečo medzi úvahou a sťažovaním sa

Fakt sú ľudia takí hlúpi? Niežeby som sa robila na neviem čo, ale myslím si, že mám viac rozumu. Pri nich zistíte, že ste iní. Pri nej som zistila, že ani štvorročné deti nie sú také zlé. Teda, sú menej detinské. Chápete. Ona je o rok staršia. Sesternica je o desať mladšia. Fakt. Niekedy nemám slov. A tak sa len ironicky usmievam a mám ironické poznámky, pre ktoré ľudia nemajú veľmi pochopenie.

Hrali sme jednu hru. Jedna schovávala hračku, dve boli v garáži, aby nevideli, kde ju schováva. Bola som tam s malou sesternicou. So zákerným úškľabkom som sa jej spýtala, koho má radšej. Večer skončil tak, že som bola dvakrát objatá a dostala dve pusy. Práve v týchto chvíľach mám deti rada. Asi ich neľúbim až tak, ako som si myslela. Keď chápete.

Ale prosím vás, nerozumieť vete „I don’t want to waste my time“? A druhá tomu nerozumela ani s prekladačom. A ja sviňa to odmietam preložiť. Som ironická sviňa. Ale nebuďte pri takých ľuďoch. Pri ľuďoch, ktorých mám rada, som normálna. Viac-menej.

A tak som si zas napísala pri divnom mixe viac-menej depresívnych pesničiek od viac-menej kanadských punk-rockerov, ktorých mám radšej ako väčšinu ľudí, stránku poviedky o strachu. Sprcha je veľmi inšpiratívne miesto. To si zapíšte. A zapisujte si aj nápady. Väčšinou ich zabudnete. A nebojte sa povedať svoj názor. Neviem, kde ma toto napadlo teraz. Pokročilý čas (toto píšem o 21:28) mi asi nerobí dobre. Ale poviedka sa mi píše lepšie večer. Práve preto namiesto nej píšem tento článok. Dnes mi zlepšila náladu Šunkičina (vybodla som sa na správne skloňovanie) angličtina. Šunkič patrí medzi tých ľudí, ktorí mi dokážu zlepšiť náladu aj keď sa o to veľmi nesnažia. Takých nie je veľa. Ono by asi nemalo byť. Zase vám príde tento článok smutný a ironický? To je asi cieľ. Ale aby ste sa nepohnevali: :D

Stačilo smiechu. Keď toto budem pridávať, budem mať asi dobrú náladu. Ok, ja ju ani teraz nemám nejak zvlášť zlú. Ale potrebujem dopísať poviedku a aj keď ju mám vymyslenú, kto-vie-ako sa mi nechce.

Som asi sangvinik krížený s flegmatikom. Niežeby som vedela, čo sangvinik znamená. Teda, myslím si. Dúfam, že dobre. Nechce sa mi to pozerať. Ako sa poznám, o chvíľu sa na to pozriem. Inak – dokážem sa rýchlo na-hnevať (správne ste odhadli, chcela som tam použiť trošku iné slovo), ale rýchlo schladnem. A pritom ma nič netrápi.

Wow, práve sa mi z poslednej vety vyčaril na perách úsmev.

Ale ja vám už dám pokoj.

Začínajú mi Kosti, ale ja ich nejdem pozerať. Nechce sa mi. Zajtra ich asi opakujú.

Dostala som pozvanie na kapučíno. Odmietla som ho. A odmietla som aj názor, že pozvanie sa neodmieta. Zavrhla som to tým, že veľmi nedodržujem spoločenské zvyky. Najmä pri ľuďoch, ktorých tak celkom nemám rada.

No a čo, že skončím bez kamarátiek, keď budem tak prieberčivá?

Dĺžku strávenú pri počítači od doktorky zatiaľ veľmi nedodržiavam. Ale obmedzila som to, pravda.

Ale nie som až taká sviňa, ako si myslím.

Oprava: Hotovo. Tri strany. Trošku som sa v tom konci vyžila. Ale aj tak to je dlhé. Ostatní to majú divné. A ja to nevyhrám. Pretože porote sa páči iný pohľad na strach. Ale kvôli porote teraz zase nepopriem svoj štýl. Nie. Potom vám to sem dám. Som zvedavá. Je to viac-menej somarina.

Ranné doplnenie: Počas včerajšej zaujímavej debaty s kamarátom (ktorý patrí k tým ľuďom, ktorí mi vždy dokážu zlepšiť náladu) som zistila, že ten kamarát už videl môj blog. No pekne. Kebyže toto čistou náhodou číta, tak pozdravujem a posielam trošku nepríjemný pohľad ;)