Obete

Komentár autora: Teraz som najskôr niekde v Košiciach a som zvedavá, či tento článok vám tu dá vtedy, kedy chcem :D Kratučká, len niečo viac ako polstranová FF, ktorú som napísala v sobotu (s „včera“ a „zajtra“ vás trápiť nebudem :D). Nie je to žiadny nápad. Napadlo ma to len tak a MUSELA som to napísať.

Dej sa začína... to vám dôjde.

Prajem pekné čítanie :)

Damon prišiel do baru tak, ako tam chodil predtým. Ešte stále mal na sebe smoking, šiel rovno z plesu Mikelsonových.

Sadol si k baru a objednal si whisky. Mohol ju piť aj doma, ale tam bolo ticho. Potreboval hluk, aby rozvíril jeho myšlienky. Elenino „Možno to je ten problém“ sa mu ozývalo hlavou. Nedokázal myslieť na nič iné.

Tak ja jej vyznám lásku a ona...

Akokoľvek sa na to snažil zabudnúť, jeho upíria myseľ mu to nedovoľovala.

Nevie, čo chce, snažil sa argumentovať nad hlasmi v svojej hlave. Nepomáhalo to. Kým tu Stefan nebol, bola mu stále bližšie a bližšie, hoci nezabúdala na Stefana. Samozrejme, že sa Stefan musel vrátiť práve vtedy, keď ju Damon už skoro mal.

On jej ublíži, a ona ho ešte stále miluje! rozčuľoval sa. Hneď na to si však spomenul, že aj on jej ublížil. A možno aj viac. A ona ho miluje. Miluje ho, vedel to. Ale nechce to priznať, pretože miluje aj Stefana.

Práve keď sa Damon pohrával s myšlienkou, že zabije Stefana, prisadlo si k nemu mladé dievča. Alebo skôr žena. Mohla mať niečo cez dvadsať. Dlhé čierne vlasy mala skoro po zadok. Oči mala tiež skoro čierne a celkovo z nej vyžarovala sila. Bola síce veľmi chudá, ale určite sa vedela účinne brániť.

Damon vedel, čo má a chce robiť.

O polhodinu už Damon viedol svoju „korisť“ do bočnej uličky. Prešli pár krokov a on ju oprel o stenu. Tak, ako si on vybral ju, vybrala si aj ona jeho. Začal ju vášnivo bozkávať na ústa a ona mu bozky oplácala. Držal ju, rukami jej prechádzal po bokoch, po chrbtici a ona mu na oplátku zabárala prsty do čiernych vlasov. Pomaly sa od nej odlepil a ona otvorila oči.

Pozrela sa do tváre zvieraťa.

Výkrik umlčala Damonova ruka. S rýchlosťou kobry jej zaboril predĺžene zuby do krku. Nasával. Dievča sa bránilo a Damon sa len utvrdil v svojej skoršej domnienke. Bola silná. Ale na upíra to nestačilo. Nejakého opilca by zvládla. Damon však nebol opilec. Whisky, ktorú do seba predtým dostal, už ani necítil.

Ruky jej držal jednou rukou nad hlavou a druhou si pridŕžal jej hlavu. Jednu nohu mal opretú o stenu za ňou tak, že mu na nej sedela, aby nespadla.

Krv mladej ženy mu zaplavila vnútro. Chutila silou. To Damon potreboval. Jej vnútorná sila ho napĺňala. Už sa prestávala brániť.

Ešte trochu... pomyslel si, keď pil posledné dúšky.

Žena padla na zem bez kvapky krvi. Jej tmavé oči boli vypleštené a čierne vlasy mala okolo hlavy rozprestreté ako závoj.

Damon odstúpil od svojej obete a ani sa neobťažoval utrieť si ústa od krvi. Nechal ju tam. Dnes nebola posledná.

Šiel nájsť Elenu.

Dodatok: Toto ma napadlo, keď som videla kúsok nejakého thrilleru „Vražedné vidiny“ :D Chlapík sedel v bare a sa mu zapáčila čašníčka, dal jej náramok, ona videla, že ju chce zabiť, vyšla von, on za ňou a tam to pokračovalo už nejak, odišla som, ale ani po polhodinu ju nezabil :D

Aj pri pozeraní Glass Housu (:D :D) ma napadli fajn veci, thrillery sú strašne fajn na vžitie sa do Damona, podľa mňa :D