Minule sme skončili pri Sarah J. Maas a tretej časti Trónu zo skla. Momentálne čakám na štvrtú, ktorej vydanie sa už asi päťkrát posunulo, no minulý týždeň konečne mala vyjsť naozaj, len ju ešte nemali v kníhkupectve, kam som dostala na konci roka poukážku zo školy :D Ani nebudem hovoriť, že na Instagrame som si naspoilerovala nielen túto, ale aj piatu časť, takže ma tam už nič neprekvapí, ale tie knihy sú proste tak dobre napísané, že sa to oplatí čítať!
10. Jo Nesbø: Smäd (555 strán, 1.4. – 15.4.)
3700 strán
11. Ján Smrek: Básnik a žena (50 strán, 16.4. – 19.4.)
12. Ján Smrek: Cválajúce dni (75 strán, 19.4. – 22.4.)
13. Rudolf Dilong: HONOLULU, pieseň labute (70 strán, 23.4.
– 27.4.)
14. Cornelia Funke: Tintenwelt – Tintenblut (725 strán,
28.4. – 14.6.)
15. Daniel Handler: Proč jsme se rozešli? (355 strán, 14.6.
– 21.6.)
16. Pavel Koyš: S tebou a bez teba (305 strán, 22.6 – 30.6.)
5280 strán
Oproti minulým rokom je to fakt biedne. Pred rokom o takomto čase som mala prečítaných skoro dvakrát toľko kníh a o približne 3000 strán viac.
Na Smäd som sa tešila dlho, no nečítalo sa mi to ľahko. Asi preto, že som už fakt veľmi dlho predtým nečítala Nesboa, teda som vyšla z cviku a trvalo mi, kým som si zvykla na postavy. Avšak kniha to bola dobrá a pekne zamotaná. Akurát keď som sa chcela zapojiť do súťaže na severskekrimi.sk, ktorá s ňou prišla, tak to nevzalo moje odpovede, na čo sa v komentároch sťažovali viacerí...
Potom som sa dala trošku na povinné čítanie, pričom Básnika a ženu som čítala na odporúčanie mojej učiteľky, ktorá si myslela, že by sa mi to mohlo páčiť, a fakt sa mi to páčilo! Potom som si prečítala ešte zbierku Cválajúce dni a láska bola na svete. Teraz bojujem s nutkaním kúpiť si celé jeho dielo z antikvariátu...
Dilong bol tiež čítaný v rámci povinného čítania a povedzme, že ten ma až tak neoslovil. K poézii celkovo nemám nejaký vzťah, mám pocit, že sa začína vyvíjať až teraz so Smrekom, ktorého ľúbim najmä asi preto, že jeho texty sú celkom pochopiteľné a navyše len málokedy píše voľným veršom, čo sa mne osobne oveľa ľahšie číta, keď sú tam tie rýmy. Dilong nielenže využíval voľné verše, ale ešte aj symboly a celá tá zbierka bola taká pochmúrna.
Keďže som mala pred ústnymi maturitami z nemčiny a takisto prijímačkami na výšku, kde som mala mať testy z nemčiny, začala som čítať druhú časť trilógie Atramentový svet, a síce Atramentovú krv. Je to sakra dlhé a trochu mimo moju vekovú kategóriu, preto mi to toľko trvalo :D Ale na konci som sa dobreže nerozplakala, akože toto je kniha pre deti??!
Nemecky som dočítala počas prijímačok na Univerzitu Komenského a hneď vo vlaku smerom z Bratislavy na východ som sa pustila do knihy Proč jsme se rozešli?, ktorú som chcela už dlhšie, najmä pre jej krásne ilustrácie, ktoré vstupujú do príbehu. Okrem toho je to celé napísané akoby v ty-rozprávaní, teda ten štýl je fakt zaujímavý.
Poslednou celou knihou prečítanou v toto mesiaci bol výber slovenskej ľúbostnej poézie S tebou a bez teba, zostavený Pavlom Koyšom. Knihu som dostala na konci roka od tej učiteľky, ktorá mi odporučila aj Smreka. Nachádzajú sa tam básne od Jána Smreka, Vojtecha Mihálika (ktorého som si tiež celkom zamilovala), Miroslava Válka, Pavla Horova, Milana Rúfusa, Jána Kostru a Štefana Žáryho. Takto sa začína moje dobrodružstvo s poéziou...
Momentálne čítam Vesmír na pleciach od Jennifer Nivenovej. Vy ste na tom ako s čítaním? A aký je váš vzťah k poézii? :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára