No, takže len tak v krátkosti.
11. júna sme sa so sestrou vybrali z Košíc do Prahy, kam sme došli poobede, a ja som sa zahrala na veľmi zlú turistickú sprievodkyňu, ktorá vie povedať presne nič o okolitých pamiatkach a previedla ju po Václaváku, Staromestskom námestí a po Karlovom moste (hrad je ďaleko a zatiaľ som tam bola len dvakrát a to vždy inou cestou, tak sa tam neviem dostať). Ubytovali sme sa na jednom z internátov Vysokej školy ekonomickej a ďalší deň (v pondelok) som mala prijímačky. Dopadli dobre, som prijatá, a tento utorok idem na zápis :) Okrem toho to tam na mňa pôsobilo fakt dobre, páčila sa mi budova aj ľudia, či už študenti, ktorí boli fakt nápomocní, alebo učitelia, pri ktorých sa mi zdalo, že nič nie je problém (k tomu sa ešte vrátim).
V utorok ráno som cestovala do Bratislavy (sestra išla domov), kde som sa stretla s krstným a jeho ženou. Oni mi zabezpečili ubytovanie. Už poobede som vedela, že som do Prahy prijatá, pričom som vedela, že som prijatá aj na Ekonomickú univerzitu v Bratislave, ale keďže som si nechcela spraviť hanbu, keď už som išla na tie prijímačky na Komenského (lístok na icečko som mala kúpený až na stredu poobede :D), tak som si ešte počítala nejaké príklady. V stredu to tam na mňa teda vôbec nezapôsobilo. Mierny chaos a nesympatickí učitelia alebo čo to bolo (mala som pocit, akoby sme pre niektorých boli len nejakí úplní blbci, resp. mi to prišlo také, že všetko je tam problém), no hrôza, aj keby som nebola prijatá do Prahy, kam som chcela ísť na prvom mieste, tu na Medzinárodný manažment by som veruže nešla. Domov som prišla o pol dvanástej v noci a pol štvrtku prespala. Je to skvelý pocit, mať všetko za sebou :D Nakoniec ma prijali aj na Komenského, a v kolónke "poradie" pri mojich výsledkoch písalo "1."??? Nie som si istá, čo to znamená, ale pokiaľ tým mysleli, že som mala najviac bodov na tých skúškach, tak to je potom pekne blbé pre tie deti, čo tam fakt chceli sa dostať a mali to na prvom mieste :D No fakt, pred testom z nemčiny sa tam ľudia rozprávali o matike, že čo nevedeli, a opakovali si niečo z papierov, zatiaľ čo ja som tak v ústraní trochu v pohode sedela a čítala si knižku (nemeckú síce, ale išlo mi o to, dočítať ju, aby som vo vlaku mohla čítať inú, čo som si v Prahe kúpila :D), žiaden stres už :D
Neviem čo ešte také písať, snáď len to, že mám nový notebook, lebo ho budem potrebovať na zápise (kam sa mi nanominovali obidvaja rodičia, teda neviem, čo s nimi budem robiť), a som úplne uchvátená HD obrazom. No ako fakt, ten starý mi už nechce ťahať ani videá na youtube v najhoršej kvalite (jeden z dôvodov, prečo som asi od marca alebo apríla žiaden seriál nevidela). Preto som sa dala aj na pozeranie televízoru, najmä v nedeľu večer hľadám na slovenských programoch filmy, ktoré sa dajú pustiť v pôvodnom znení v nemčine. A minulú nedeľu som bola na Radošincov, to bol zážitok zase!!
Ešte som vyhrala svoju kategóriu Literárnych talentov (organizované knižnicou v Humennom), druhý rok za sebou. Mala som tam dve poviedky, jedna môže byť že je ešte v nejakej súťaži, ale tú druhú možno zverejním, aj keď neviem, či niekomu z mojich čitateľov pomôže (volá sa "Ako si zničiť život: Príručka maturanta").
No okay, tak to je asi tak všetko nateraz, majte sa krásne, možno zajtra vám sem hodím zoznam môjho čítania za posledné tri mesiace, nie je to teda žiadna sláva, no ale čo už.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára