V krátkosti zo života

Tento rok som zistila, aké unavujúce je byť spoločenským človekom, no zároveň, aké je to super?? Ako, to som nečakala?? :D Okay, nestrašte sa, nie som zase až taká spoločenská, ale proste, ísť s kamarátmi do kina, zájsť do divadla, tancovať slaďák na svadbe s chlapcom, o ktorom vaše všetky informácie zahrňujú len krstné meno, vybrať sa na výlet, len tak sa smiať o rozprávať o ničom s ľuďmi, s ktorými vám je dobre? To zlepší aj pohľad na tú škaredú školy, v ktorej máme v JÚNI písomku z matiky a fyziky :D

No, takže, neviem ani, kde začať, tak vám sem dám z každého rožka troška, aby ste vedeli, že žijem. Akože naozaj.

Pokračujem vo svojom trende zo začiatku roka, že ani jedna nejaká (pre mňa) dôležitá udalosť sa nedeje bez toho, aby sa v ten deň nediala aj nejaká iná (pre mňa) dôležitá udalosť. A tak som si raz nastavila budík na pol piatu, aby som o šiestej mohla byť už v meste v kostole, šla do školy, na hodinu a pol sa vrátila domov, dostavila sa opäť do mesta, dala si rande s knihou a šla do kina (na Captain America: Civil War - môžem len odporúčať). Alebo potom som musela odignorovať jeden odpust, aby som mohla stráviť pol dňa cestovaním a divadlom v Prešove (Jana z Arku - skvelý zážitok). A to určite nie je všetko! :D 20.6. začínam autoškolu, som zvedavá, čo mi do toho ešte príde, okrem toho, že v júli by som chcela ísť na kurz taliančiny do Košíc :D

Zo školy sme mali branné a ja som objavila nové miesta v Humennom a okolí (a.k.a. kameňolom a nejaké podivné jazero), ku ktorým sme síce išli pešo, ale nebolo to také hrozné. Zázračne sa mi podarilo vyhnúť behu, no zároveň si zastrieľať zo vzduchovky, čiže najväčšia spokojnosť :D

Medzitým som chytila trošku depku, lebo štvrtáci odišli, na chodbách už niet koho stretávať a budúci rok maturujem ja. Asi niekedy okolo pätnásteho som aj stratila všetku motiváciu, ktorú som celý rok ťažko zhŕňala, teda teraz už len neveriacky pozerám na knihy a nevidím žiaden zmysel v tom, prečo sa musím učiť ešte aj na konci roka, keď som sa učila celý rok s vidinou pokojného júna. Motivácia je nenávratne preč. Škola ma nudí. A všetko čo chcem, je pozerať Fantaghiro.

Hej, no, konečne som sa dostala k pozeraniu Fantaghiro, ktorú som v detstve mala strašne rada, ale vôbec som si nepamätala, o čom je, a tak som pri kreslení pozrela prvých 6 častí a brutálne sa zamilovala do Romualda a Tarabasa. A ani nehovorím o Fantaghiro, ako, tí dvaja sú fajn a dobre vyzerajú, ale ona je taká strašne pekná?? :D

A toto som kreslila, keby ste chceli vedieť :) James Bay pre Lucku, lebo už ani nepočítam, koľký muzikant to je, do ktorého som sa vďaka nej zamilovala. Aspoň máme celý zoznam koncertov, na ktoré chceme ísť :D (Dúfam, že nevyzerá priveľmi ako Tarabas :D)

A hej, možno viete, že ešte vo februári ma na Instagrame followol Jeff Stinco, a.k.a. gitarista Simple Plan-u. Hm, dosť prúser, keď 12 týždňov potom si nájdete od neho súkromnú správu, že sa mu páči vaša kresba, a že či by ste mu ju neposlali, aby ju zavesil na svoj Instagram... :D Yep, tri mesiace som mu neodpovedala, lebo ten Instagram mi nejak divne funguje :D A potom som mu konečne odpovedala, a on dva týždne nič, a teraz to zdieľal a proste, úplne wow :D A tú fotku mu lajkol aj Chuck. A Jeff potom lajkol môj tweet?? Akože, kus veľa na mňa dneska :D

Great drawing of me playing the geetar by @mariamastronaut

Fotka uverejnená používateľom Jeff Stinco (@jeffstinco), Máj 29, 2016 o 5:54 PDT

Oni sú takí zlatí, že ja z nich nemôžem proste. A tohto tu pána potrebujem nutne stretnúť!

No, tak to by bolo asi všetko na dnes. V posledných dňoch ma dosť vážne ranila lenivosť a tak ešte len idem písať sloh na nemčinu. Heslo: "Kto potrebuje spánok?"