Rím a Assisi - časť 4

V piatok 15. apríla som po prvý, no určite nie poslednýkrát navštívila talianske Assisi :) Viac o tejto návšteve sa dočítate práve v tomto článku. Ak si ale chcete prečítať o čase strávenom v Ríme, nasmerujem vás sem, sem alebo sem :)

V piatok ráno sme vstali, naložili kufre do autobusu, naraňajkovali sa a čakali na autobus, ktorý najprv čakal za ľuďmi, čo ho omrzelo, tak si šiel umyť okná či čo. No, a potom sme opustili Rím a vydali sa do Assisi. Počas cesty sme dostali prednášku o milosrdenstve, keďže sme Taliansko navštívili aj v rámci Svätého roku milosrdenstva.

Prvý dojem a.k.a. nie zlé

Ja pri chôdzi: "Na toto by som si vedela zvyknúť."

*zastaví sa* "Počkaj, počkaj... Už som si zvykla."

Chápete???!!

V Assisi sme vystúpili a vybrali sa hore krásnymi uličkami, k Bazilike sv. Františka. Vstúpili sme do dolnej, obišli sme ju, zišli sme k hrobu sv. Františka (a videli sme aj hrob jeho kamaráta, Leva), pofotili sa hore, nejako nevstúpili do hornej baziliky, lebo tam boli zmätky a sme sa pre istotu nechceli stratiť, lebo skupinka sa rozišla, a išli sme ďalej po meste.

Asi sa tam dačo na víkend chystalo, lebo tam bola kopa stoličiek, ktoré rozkladali, a museli sme prejsť kontrolou.

Bazilika sv. Františka

Vchod do dolnej baziliky

Horná bazilika

Výhľad odtiaľ... tak napravo vidno takú malú kupolku, to je Porciunkulová bazilika (v nej sa nachádza kostolík, ktorý sv. František s kamarátmi opravil)

Závery:

1. Bazilika sv. Františka je úplne iná ako rímske baziliky, ale páčilo sa mi tam ešte viac a bolo to tam proste úžasné a farebné a proste WOW. (Fotky nemám, lebo tam bolo zakázané fotiť.)

2. Baziliku sv. Františka musím navštíviť ešte raz.

3. Akože fajn, ľudia, Rím, okay, je to Rím, ale videli ste Assisi??! Nemám inú možnosť, len sa tam presťahovať keď budem veľká, lebo to je NESKUTOČNE krásne mesto, so všetkým tým kameňom a úzkymi uličkami a kvetmi a budovami a och, man, hoci budem predávať magnetky.

No, takže, ďalej sme šli okolo biskupského paláca, ku ktorému Františka doviedol jeho otec, boli sme v kostole, kde bol dom jeho rodičov, a išli sme k Bazilike sv. Kláry, ktorá ale bola do druhej zatvorená a my sme o druhej už mali byť dole pri autobuse, taže sme sa rozišli na suveníry a obed. Hľadali sme reštauráciu, kde by nám vedeli pripraviť niečo narýchlo, a dostali sme cestoviny (tortellini) v plastovom tanieri a s plastovým príborom a bolo to super :D Narýchlo sme ešte zlízali zmrzlinu a rozlúčili sa s tým úžasným miestom.

Biskupský palác

Také námestíčko pred ním

Kostol pri rodičovskom dome sv. Františka

Bazilika sv. Kláry

No nie je to krásne?

V autobuse sme dostali druhú časť prednášky na tému milosrdenstva a potom sme už len išli a išli. Tá diaľnica bola neskutočná, to sa nedá ani porovnať so Slovenskom, proste sme išli v kuse, paráda, len človek tak smutne sledoval odbočky že "Firenze", "Bologna", "Padova" alebo "Venezia", to len tam tak autom ísť a furt zabočiť, alebo tie malé mestečká na vrchoch navštíviť, jooooj, nejde dakto? :D Najväčší zážitok bol ale, keď sme išli krížom cez Apeniny, to sa pod cestou hneď na boku otvárali hlboké rokliny, pohľad na ktoré umocňovali vrchy nad nimi, no proste, mama mi povedala, že sa k nej nemám nakláňať, bo sa prevrátime :D Neskutočný pohľad.

Cesta sa potom vliekla zväčša monotónne, ešte v Taliansku sme zastavili na večeru (opäť pizza, ktorú síce zbožňujem, ale niekoľko týždňov som ju nechcela už ani vidieť) a tam sa len umocnila moja depka, že sa musím naučiť taliansky, lebo šak vy si rukami-nohami snažíte niečo objednať a šofér len tak konverzuje s predavačkou, nerozumela som im, ale keď neflirtoval, ta... :D 

V noci sme išli cez Slovinsko a som si na takých 40% istá, že okolo piatej sme boli niekde pri Budapešti (východ slnka nad Maďarskom bol nádherný). Cesta po Slovensku sa vliekla ešte viac :D V noci sme dopozerali Quo Vadis a potom šiel Doktor Živago (ale stará verzia nejaká), ktorého som už, pravdupovediac, ignorovala, lebo som sa snažila spať trošku viac ako cestou do Talianska, čo mi kto-vie-ako nevyšlo (a síce, ešte dva týždne potom som to dospávala). Okolo pol dvanástej v sobotu sme sa vrátili do krutej reality.

To by bolo asi všetko o výlete, to také hlavné, ale mám v zálohe ešte pár fotiek (moje obľúbené historické uličky, čo som doniesla a tak), takže keby ste chceli, môžem urobiť aj piatu časť :)