Rím a Assisi - časť 1

Konečne sa vám hlásim s hlásením o mojom minulotýždňovom výlete do Talianska! Ospravedlňujem sa, že to toľko trvalo, ale po týždni absencie v škole a v týždni s piatimi testami a súťažou, navyše po celkovom nedostatku spánku... no proste, nešlo to :D
Dnes vám rozpoviem o ceste a o prvom dni strávenom v Ríme.

Takže, len tak na zopakovanie: koncom januára som sa s mamou zapísala na farskú púť Rím-Assisi, čo bol vlastne taký pútnický zájazd-lomené-výlet. Teda náboženská zložka bola prítomná, ale zase sme to nepreháňali :D

Zájazdu-predchádzajúci víkend som strávila napočudovanie veľmi pokojne, keď ani 19 hodín pred odchodom ma vôbec netankovalo, že nemám ani len jednu kôpku spravenú a vôbec neviem, čo si chcem zbaliť. S tým, že som za celú cestu tam a späť nepotrebovala Kinedryl ani iné tabletky na nevoľnosť, no, hotová cestovateľka zo mňa :D V nedeľu večer sme sa teda zbalili a v pondelok ráno o 11. sme nastúpili do autobusu. Okrem našej farnosti nastupovali ľudia ešte v Humennom, Vranove, Prešove a Košiciach, kde sme vyzdvihli aj nášho sprievodcu. No, a vydali sme sa na juh.

Maďarskú hranicu som prešla prvýkrát po nejakých šiestich alebo siedmich rokoch a oproti Slovensku sa mi to tam zdalo oveľa zelenšie. Myslím to tak, že zatiaľ čo u nás polia ležia len tak, zarastené, tam sa všetko zelenalo. Plus, boli tam celé sady nejakých stromov, marhule alebo čo to mohlo byť. A diaľnice. A celá krajina tam bola až strašidelne plochá (normálne žijem medzi kopcami :D). A spomenula som, čo za super vec sú diaľnice?
Okolo pol siedmej sme šli popri Budapešti a neskôr si som na takých 92% istá, že som videla Balaton :D Pár lekcií taliančiny som si síce od januára dala, no cítila som sa hrozne trápne na benzínke, keď som si uvedomila, že po maďarsky neviem povedať ani len "dobrý večer". Nabudúce sa musím polepšiť :D
Inak, podobne to bolo aj v Slovinsku, z ktorého sme ale veľa nevideli, lebo sme tadiaľ obidva razy išli v noci. Ale pamätám si veeeeľmi veľa tunelov.

V pondelok večer sme od nášho sprievodcu, profesora na vysokej škole, dostali takú menšiu prednášku o histórii Talianska od úplných začiatkov až po moderné dejiny. Musím povedať, že to bolo super, lebo rozprával zaujímavo, vtipne, vonku práve zapadalo slnko a cesta ubiehala oveľa rýchlejšie. Takýchto prednášok sme počas výletu dostali viacero, napr. cestou domov dve o milosrdenstve, ktoré bolo aj témou tejto púte, keďže sme Rím navštívili v rámci Svätého roku milosrdenstva.
Potom nám v noci pustil Pád rímskej ríše (film so Sophiou Loren) a Quo Vadis (z roku 1951, myslím), čo sme ale nedopozerali.

Už niekedy po jednej ráno sme prešli talianske hranice a okolo pol šiestej som mala prvýkrát wi-fi. Vtedy som ešte nevedela, že aj posledný :D Po prebdenej noci (vôbec som nemohla v autobuse ani len zadriemať, nie to zaspať, čo bolo dosť blbé, keď ste počuli, ako si niektorí veselo pochrapkávajú, a chceli ste aj vy) som na Facebooku (vďaka Lenke, ktorá mi celý týždeň trpezlivo posielala domáce ^.^) zistila, že na pondelok po tom, čo sa vrátim domov, nám učiteľ naplánoval písomku z matiky, a to mi veru nepridalo na nálade :D

Keď sa ale rozvidnelo, opäť sme počúvali sprievodcu a pozerali z okna raz napravo, raz naľavo, ako nám ukazoval zaujímavé (a krásne) mestečká vybudované na vŕškoch. Po nejakých 22 hodinách cesty sme konečne dorazili do Ríma, kde sme sa ubytovali v komplexe Fraterna Domus (presne tam bývala aj moja mama, keď bola na púti v Ríme pred 16 rokmi), a potom sa vlakom a metrom vybrali k bazilike Santa Maria Maggiore. Odtiaľ sme išli k Lateránskej bazilike a potom k Bazilike sv. Klementa, kde sme ale ešte pred vstupom mali rozchod a šli na obed.

 Santa Maria Maggiore

No, bola dosť veľká :D

Na námestí pred bazilikou

Strop v bazilike (fotograf level: majster)

V tej truhlici, ktorú veľmi dobre nevidno, sú (podľa tradície) pozostatky jasličiek

Socha modliaceho sa Pia IX. pred jasličkami

Lateránska bazilika (nope, ani tá sa mi nevošla na fotku)

Vnútrajšok Lateránskej baziliky

Tie stropy všade, no proste...

Zhodli sme sa na tom, že môžete vedieť aj neviem jak anglicky, a furt skončíte pri ukazovaní na danú vec a naznačení prstami, že koľko toho chcete :D :D

Po obede sme si prezreli baziliku a aj podzemie, kde sme sa zastavili najmä pri hrobe sv. Cyrila. Odtiaľ sme šli ku Koloseu, ktoré sme si zvonku obhliadli a metrom a vlakom sa vrátili späť do komplexu, kde sme boli ubytovaní. Tam sme mali večeru a unavení jak kone sme padli do postele. Teda, aspoň niektorí :D

Vstup do Baziliky sv. Klementa

Koloseum

Bolo veľmi fotogenické

Pre celkový vysoký priemerný vek účastníkov (a aj sprievodcu) a zdravotné problémy (fakt, pod 26 rokov sme tam boli asi štyria? najviac šiesti) sme toho v jednotlivé dni neprešli veľmi veľa, aspoň mne sa nezdalo, a znervózňovala ma pomalšia chôdza, no ostatní si pochvaľovali, tak neviem :D Výklady nášho sprievodcu boli fakt dobré, no vždy ich robil len pred danou pamiatkou a potom sme mali čas, aby sme si ju sami prehliadli, čo sa zase viacerým (vrátane mňa) až tak nepáčilo, lebo sme vlastne nikdy nevedeli, na čo sa pozeráme, ak to náhodou nespomenul v prednáške a nepovedal priamo, kde to nájdeme. Takže už teraz vám môžem povedať, že sa tam ešte musím vrátiť :D

No, a to by bolo asi všetko z prvého dňa stráveného v Ríme :)